Amonity
Amonity (Ammonoidea) sú podtrieda štvoržiabrých hlavonožcov. Je to vyhynutá skupina hlavonožcov, ktoré žili vo veľkom počte druhov v moriach od spodného devónu do vrchnej kriedy. Ich názov vznikol podľa boha slnka Amóna, keďže ich schránka pripomínala kotúč.
Amonity | |
Amonity z Artforms of Nature od Ernsta Haeckela, 1904. | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Ammonoidea Zittel, 1884 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Stavba tela
upraviťVonkajšia vápenatá schránka bola špirálovito zvinutá v jednej rovine. Iné tvary boli výnimočné. Mäkké časti tela, ani ich odtlačky neboli dodnes nájdené. O ich spôsobe života možno preto uvažovať iba podľa ich schránky. Schránka amonitov bola je pôvodne z aragonitu, ale počas fosilizácie postupne rekryštalizuje na kalcit. Prvá komôrka bola tupo kužeľovitá, často zväčšená; narodzdiel od podtriedy Nautiloidea kde je rudimentálna (nevidno protokonchu – prvú komôrku). Rozmery boli veľmi rôznorodé, 1 cm – 40 cm. Gigantické formy však dosahovali až 2 m. Vnútro schránky bolo priečne rozdelené priehradkami na plynom vyplnené komôrky, slúžiace na nadlahčenie voľne plávajúceho živočícha. Všetky komôrky boli spojené trubicou – sifónom, ktorý umožňoval zvyšovanie a znižovanie tlaku plynu v komôrkach. V poslednej komôrke tzv. obývacej komôrke sa nachádzali mäkké časti organizum. Niektoré boli zrejme prisadnuté, mali nepravidelne, akoby chaoticky vinutú schránku (Nipponites). V horninách sa často zachovávajú ich schránky, zriedkavejšie vápenaté viečka, ktoré v prípade potreby uzatvárali ústie schránky. Ústny aparát tvorili doštičkovité útvary aptychy a anaptychy, medzi ktorými sa nachádzala radula s početnými drobnými zúbkami. S najväčšou pravdepodobnosťou boli amonity oddeleného pohlavia s výrazným pohlavným dimorfizmom.
Systematická klasifikácia
upraviťPodtrieda: Amonity (Ammonoidea) (devón – vrchná krieda)
- Rad: Anarcestida (spodný devón – vrchný devón)
- Rad: Clymeniida (vrchný devón)
- Rad: Goniatitida (stredný devón – vrchný perm)
- Rad: Prolecanitida (spodný karbón – spodný trias)
- Rad: Ceratitida (vrchný perm – vrchný trias)
- Rad: Ammonitida (spodný trias – vrchná krieda)
- Rad: Ancyloceratida (vrchná jura – krieda)
Evolúcia amonitov
upraviťPočas svojej vyše 400 miliónov rokov trvajúcej existencie prekonali značný vývoj. Žili už v moriach paleozoika (spodný devón), výrazne ich zasiahlo veľké permské vymieranie. Najväčší rozvoj potom zaznamenali v druhohorách s dosť obmedzeným časovým trvaním (napr.: Ceratites, Phylloceras a i.), pre ktoré sú aj vedúcimi skamenelinami. V období jury až kriedy kolonizovali prakticky všetky morské a oceanické prostredia (s výnimkou pobreží) do hĺbky 800 m. V kriede sa objavili ich najväčšie druhy ako bol napríklad Parapuzosia seppenradensis, ktorý podľa odhadov dosahoval veľkosť až 2,3 – 2,5 m[1].
Geologický význam
upraviťZvyšky amonitov (schránky a viečka) boli opísané zo všetkých pohorí Alpsko-karpatskej sústavy. Používajú sa na regionálnu biostratigrafickú koreláciu. Na Slovensku sú ich nálezy známe z okolia Silickej Brezovej, Tisovca a Východnej, najmä z obdobia triasu (Ceratitida). Z jurských a kriedových sedimentov bradlového pásma a centrálnych Západných Karpát sa nachádzajú ich fosílie v okolí Oravského Podzámku, Podbiela, Marianky, Červeného Kláštora, Litmanovej, pri priehrade nad obcou Chtelnica a inde.
Referencie
upraviť- ↑ Paturi F.R.: Kronika Zeme ISBN 80-7153-088-3. Bratislava, Fortuna Print 1995, s. 275
- Aida S. Andrejeva-Grigorovič, Ladislava Ožvoldová, Natália Hudáčková a kolektív - Systematická paleontológia bezstavovcov 2 ISBN 80-223-1741-1 (str. 63 - 73)
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.