Bohumil Vančo

slovenský umelec

Bohumil Vančo (* 14. október 1907, Madunice – † 25. október 1990, Burbank, Illinois) bol psychológ, umelec, vynálezca, fotograf a filmový pracovník.

Bohumil Vančo
psychológ, umelec, vynálezca, fotograf, filmový pracovník
Bohumil Vančo
Iné menáBohuš Vančo
Narodenie14. október 1907
Madunice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie25. október 1990 (83 rokov)
Burbank, Illinois, USA
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiapsychológ
RodičiaŠtefan Vančo
Angelina, rod. Durdyová
PríbuzníMilan Thomka Mitrovský
SúrodenciCyril, Metod, Jozef, Jaroslav
ManželkaSulamit, rod. Mitrovská
Deti2
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Bohumil Vančo

Životopis upraviť

Jeho otec bol Štefan Vančo a matka Angelina rod. Durdyová. Študoval na gymnáziu v Nitre, psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (prof. J. Tvrdý). Absolvoval študijné pobyty v Berlíne, Paríži a Londýne, v roku 1938 získal titul PhDr. Pôsobil ako riaditeľ Psychotechnického ústavu a súčasne učiteľ dejín filmu na ŠUP, v rokoch 1940 – 42 zastával miesto riaditeľa Školfilmu v Bratislave, v rokoch 1945 – 46 pôsobil ako zástupca splnomocnenca vo Filmovom ústave v Prahe, v roku 1947 sa stal riaditeľom filmovej spoločnosti Slofis v Bratislave. V roku 1949 emigroval do Brazílie a v 1964 sa s rodinou presťahoval do USA.

Od mladosti prejavoval záujem o fotografiu a film. Už 1937 vydal knihu Film a Škola, inšpirovanú dekrétom Ministerstva Školstva a osvety o využívaní filmu v procese výučby; v diele sa podrobne zaoberá nielen technickými, ale aj estetickými problémami filmu vôbec, psychologickými a pedagogickými momentami filmového vyučovania. Sám potom nakrútil prvý slovenský farebný film Niekoľko perál slovenského folklóru a 1936 sa zapojil do diskusie o Fričovom Jánošíkovi v Slovenských pohľadoch.
V roku 1940 zakladá Školfilm, ústav pre školský a osvetový film. Výrazne sa zaslúžil o začiatky slovenského filmu, jeho prínos v tejto oblasti nebol doteraz dostatočne zhodnotený. Pre Školfilm nakrútil snímku Výlet do Tatier (1942) a farebný národopisný film Ždiar (1943). V roku 1942 prednášal o organizácii filmových projektov na Slovensku, prispieval do časopisu Školfilmu. S K. Plickom stál (spolupracoval) pri zrode FAMU v Prahe. V Brazílii uverejňoval aj astronomické štúdie a podal niekoľko patentov, v USA sa venoval technike filmu, zostrojil kameru na stereoskopické snímanie a projektor na stereoskopické premietanie, Ako aj štúdie o orto-stereoskopii. Medzi jeho záujmy boli astrofyzika a kozmogónia a napísal niekoľko štúdií k týmto témam.

Pamiatky upraviť

 
Hrob na Národnom cintoríne v Martine
  • hrob na Národnom cintoríne v Martine (premiestnený z Maduníc - 9. Apríl 2010)

Dielo upraviť

Knižné
  • Film a Škola. Praha 1937
  • A nova face do mundo Físico (portugalčina) (Marec 1971) (38 str.)
  • Epilogo - A nova face do mundo Físico (portugalčina) (Máj 1972) (Str. 39 – 57)
  • Search for the planet Vulcan (angličtina) (Marec 1976) (16 Str.)
  • The Basics of Orthostereoscopy (angličtina) (Dec. 1979) (12 Str.)
Filmy
  • Niekoľko perál slovenského Folklóru
  • Výlet do Tatier (1942)
  • Ždiar (1943);
Patenty
  • brazílsky patent č. 70999 (stereo prístroj na zobrazenie albumov, 1953);
  • č. 1176 (spätné širokouhlé zrkadlo na auto, 1955);
  • č. 1234 (prístroj na umiestnenie objektívov do stereoskopickej kamery a fotografického prístroja na získanie stereoskopického efektu od nekonečna až po minimálnu vzdialenosť, 1955);
  • č. 1290 (revolverové uchytenie 2 objektívov rôznej ohniskovej vzdialenosti pre fotografické prístroje, 1955);
  • č. 78538 (zväčšovacie zrkadlo pre osobnú potrebu a domácnosť, 1955).

Literatúra upraviť

  • Slovenský biografický slovník (zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok)
  • Lehuta, E.: Rehabilitácia, ktorá príde neskoro. Dialóg '90, 2, 1990, č. 24, s.2.
  • Archív BiO MS (korešpondencia, spomienky, výpis z matriky).

Iné projekty upraviť

 Externé odkazy upraviť