Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja

Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja[1][2] (iné názvy pozri nižšie) bol laický rytiersky rád pôsobiaci v stredovekom Uhorsku. Je najstarším laickým rytierskym rádom v Európe. Vznikol v rozpätí rokov 1325 – 1326 za vlády Karola I. Dôvodom založenia rádu bolo upevnenie spojenectva najvýznamnejších príslušníkov uhorskej šľachty v počte päťdesiat členov. Rytieri si mali navzájom preukazovať pomoc a úctu, vzájomne si napomáhali pri spoločenskom vzostupe.[3]

Bratská rytierska spoločnosť svätého Juraja

znak rádu
Základné informácie
Latinský názovSocietas militae Sancti Georgii
MottoI Veritate iustus sum huic fraternali societae
(Som naskrze spravodlivým členom tohto bratského spoločenstva)
PatrónNajsvätejšia Trojica
svätý Juraj
Vznik1326
1989 (obnovený)
Zánikrád nebol nikdy de iure zrušený
Typrytiersko-vojenský rád, dnes: charitatívny rád
Úlohapôvodne: služba kráľovi a obrana kresťanskej viery
dnes: charitatívna činnosť
ZakladateľKarol I.
Sídlo
VeľmajsterStuart Nothol (pôvodne nemal veľmajstra ale kancelára [Magisterium Officium])
PôsobenieUhorsko, Maďarsko, Spojené kráľovstvo, USA
Jazyklatinčina, maďarčina, angličtina alebo miestne jazyky
Celkový počet členov50 (pôvodne)
OdznakRád používa tzv. ľaliový kríž doplnený o ovál uprostred s vyobrazením svätého Juraja. V 16. storočí pápež Pavol III. pridal k insígniám rádu svätoštefanskú korunu.
OdevPôvodne: čierny plášť a čiapka. Dnes: čierny alebo červený plášť (regalia) doplnené o znak rádu.
Ďalšie informácie
Wikimedia CommonsBratská spoločnosť svätého Juraja
Webová stránkahttps://orderofstgeorge.co.uk/
Zakladajúca listina rádu Sv. Juraja (1326)

Názov upraviť

  • bratské spoločenstvo rytierov svätého Juraja[4]
  • rád sv. Juraja Drakobijcu[1]
  • rád svätého Juraja[4][5]
  • rytiersky rád sv. Juraja[2]
  • maď. Szent György Vitézei Lovagrend
  • lat. Societas militae Sancti Georgii

Dejiny upraviť

Rád bol vedený dvomi sudcami, ktorí boli určení pre svetskú a duchovnú oblasť. Úlohou sudcov bolo urovnávať vzájomné spory, ktoré sa medzi členmi rádu vyskytli. Sudcovia boli účastní pri prijímaní nových členov do rádu.[3]

Rytieri museli plniť liturgické a sociálne záväzky. Každý piatok museli nosiť predpísaný odev v podobe čiernej sutany, na ktorej sa nachádzal nápis: In veritate iustus sum huic fraternali Societati („Som naskrze spravodlivým členom tohto bratského spoločenstva“). Ak nedodržali predpísané povinnosti, boli potrestaní v podobe celodenného pôstu. Ak zomrel spolubrat z rádu, povinnosťou ostatných členov rádu bolo nechať odslúžiť desať omší za spásu duše ich zosnulého spolubrata.[3]

Keď sa rytieri nachádzali na kráľovskom dvore, mali sa pod hrozbou pokuty stravovať v spoločnej jedálni. Jedlo, ktoré ostalo, mali rozdať chudobným. Povinnosťou rytierov bola účasť na spoločných zasadnutiach, ktoré sa konali trikrát za rok (v deň sviatku sv. Juraja, v deň sviatku Narodenia Panny Márie a ôsmy deň po Novom roku). Rytieri, ktorí boli účastní na kráľovskom dvore, sa mali stretávať na spoločných zasadnutiach raz za mesiac. Na týchto zasadnutiach mali riešiť aktuálne problémy kráľovstva.[3]

Údaje o činnosti a aktivitách rádu nie sú dochované. Predpokladáme, že rád jestvoval prinajmenšom do smrti Karola I. († 1342). Jestvovanie tohto rádu sa predpokladá aj za vlády syna Karola I. – Ľudovíta I. Veľkého. Ten totiž podobne ako jeho otec – rytierstvo v Uhorsku vo veľkom podporoval.[3]

Referencie upraviť

  1. a b CSUKOVITS, Enikõ. Karol I. a obdobie jeho vlády. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 2019, roč. 67, čís. 3, s. 557. ISSN 0018-2575.
  2. a b VRTEL, Ladislav. Osem storočí Slovenskej heraldiky. 3. vyd. Martin : Matica slovenská, 2017. ISBN 978-80-8115-247-4. S. 80.
  3. a b c d e SEGEŠ, Vladimír. Od rytierstva po žoldnierstvo : Stredoveké vojenstvo v Uhorsku so zreteľom na Slovensko. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 2004. ISBN 80-88842-73-5. S. 166-167.
  4. a b SEGEŠ, Vladimír. Kniha kráľov: panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. ISBN 9788010010912. S. 139.
  5. HARDI, Djura. Obrazy z každodenného života šľachtickej rodiny Drugethovcov ako paradigma rytierskej kultúry a spôsobu života novej aristokracie. Historický časopis: vedecký časopis o dejinách Slovenska a strednej Európy (Bratislava: Historický ústav Slovenskej akadémie vied), 2014, roč. 62, čís. 2, s. 205. ISSN 0018-2575.