Bučač
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Bučač (ukr. Бучач; poľ. Buczacz; jidiš בעטשאָטש; rus. Бучач) je mesto na západnej Ukrajine, ležiace v oblasti Haliče (dnešná Ternopiľská oblasť) na rieke Strypa. Mesto má približne 12 tisíc obyvateľov.
Bučač (Бучач) | ||
Buczacz | ||
mesto | ||
Pohľad na staré mesto z Bučackého hradu
| ||
|
||
Oficiálny názov: Бучач – Bučač | ||
Štát | Ukrajina | |
---|---|---|
Región | Oblasť | |
Okres | Bučaсký rajón | |
Historický región | Halič | |
Rieka | Strypa | |
Nadmorská výška | 271 m n. m. | |
Súradnice | 49°03′45″S 25°23′09″V / 49,06250°S 25,38583°V | |
Rozloha | 9,98 km² (998 ha) | |
Obyvateľstvo | 12 547 (2012) | |
Hustota | 1 257,21 obyv./km² | |
Prvá písomná zmienka | 1260 | |
Hlava mesta | Josyf Moscipan | |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
- letný čas | VELČ (UTC+3) | |
PSČ | 48400–48405 | |
Telefónna predvoľba | +380 3544 | |
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Poloha a prírodné podmienky
upraviťHistorické centrum Bučača sa rozkladá v údolí a na pahorkoch nad pravým (západným) brehom rieky Strypa, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k rieke. Do Strypy sa v meste spadnúť niekoľko potokov.
Dejiny
upraviťPrvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1260.
Na základe lublinskej únie v roku 1569 pripadlo mesto Poľskému kraľovstvu. Za svoju existenciu bolo mesto niekoľkokrát vydrancované Tatármi, Turkami a Rusmi.
Po prvom delení Poľska od roku 1772 patrilo Habsburskej monarchii, v rokoch 1809 až 1815 Ruskému impérium, v rokoch 1815 až 1918 opäť Rakúskemu cisárstvu, ktoré sa v roku 1867 premenilo na Rakúsko-Uhorsko.
Po 1. svetovej vojne od 1. novembra 1918 bolo mesto súčasťou Západoukrajinskej ľudovej republiky. Na konci mája a na začiatku júna 1919 krátky čas mesto bolo bydliskom prezidenta ZURL Evhena Petruševyča, jej vlády a hlavného veliteľstva armády.
Od 4. júla roku 1919 do 18. septembra 1939 bolo mesto súčasťou 2. poľskej republiky; v septembri 1939 po prepadnutí Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom bolo pripojené k Sovietskemu zväzu (Ukrajinská SSR).
Po nacistickom vpáde do ZSSR od júla 1941 do 25. marca 1944 a od 6. apríla do 21. júla 1944 bolo obsadené Nemeckom. Potom bolo až do vyhlásenia ukrajinskej nezávislosti súčasťou Sovietskeho zväzu.
Od 24. augusta 1991 je Bučač súčasťou nezávislej Ukrajiny.
Historické pamiatky
upraviť- Cerkov svätého Mikuláša
- Bučacká radnica
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Cerkov Ochrany Presvätej Bohorodičky
- Cerkov Povýšenia svätého Kríža
- Cerkov svätého Michala archanjela
- Socha Nepoškvrneného počatia Panny Márie
- Socha svätého Jana Nepomuckého
Partnerské mestá
upraviťRodáci
upraviť- Šmuel Josef Agnon (1888 – 1970) – novohebrejský spisovatel, v roku 1966 mu bola spolu s Nelly Sachsovou udelená Nobelova cena za literatúru.
- Mykola Bevz (1954) – ukrajinský vedec, architekt, profesor
- Jaroslav Padoch (1908 – 1998) – ukrajinský advokát
- Ihor Pylaťuk (1954) – ukrajinský vedec, huslista, profesor
- Simon Wiesenthal (1908 – 2005) – rakúsky lovec nacistov.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bučač
Externé odkazy
upraviť- Stránky mesta Bučača ukr.
Zdroj
upraviť- Barącz, S.: Pamiątki buczackie, Ľvov, 1882.