Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty

Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty je chránená krajinná oblasť na severovýchodnom Slovensku v Prešovskom kraji v Karpatoch. Zaberá územie pri štátnej hranici s Poľskom. Oblasť bola vyhlásená v roku 1977, pôvodne mala rozlohu 968,1 km² až do roku 1997, potom bol vyhlásený Národný park Poloniny vo východnej časti, pričom chránená krajinná oblasť sa zmenšila na 253,07 km².

Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty
Chránená krajinná oblasť
Pohľad na Poloniny
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okresy	Snina, Medzilaborce, Stropkov, Svidník
Pohorie	Nízke Beskydy
Súradnice	49°01′13″S 22°10′26″V
Rozloha	253,07 km² (25 307 ha)
Bióm	les
Vznik	1977
- Aktualizácia	2001
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Poloha

Hraničné pásmo chránenej krajinnej oblasti na západe tvorí obec Šarbov, ľavá strana Hrišovho potoka až 500 m pod Medvedie, smerom na kótu 526,6 m, Za bučkami na Krajnú Bystrú, kótu 539,0 na Krajnú Poľanu, pravobrežná časť Bodružalíka až po mokraď Košariska, kótu 627,6 Stavenec, smerom na obec Driečnu, kótu 560,1 m Lesíky, Čertižné, kótu 561,9 Kýčera pri Čertižnom a 540,3 Kýčera pri Medzilaborciach, východne obci Ňagov, Čabalovce, Svetlice a severne obce Vyšná Jablonka, východne obce Parihuzovce, východné obce Pčoliné, Stakčín, severne Remetské Hámre smerom na štátnu hranicu s Ukrajinou.

Chránené územie predstavuje zachované geobiocenózy na rozhraní dvoch horských systémov - Západných a Východných Karpát a charakterizuje ho typický flyšový, prevažne vrchovinný reliéf.

Vegetáciu reprezentujú najmä lesné porasty s prirodzenou skladbou drevín, miestami pralesovitého charakteru. Z drevín prevláda buk lesný, s rôznym výskytom autochtónnej jedle bielej, javor, lipa, brest horský, jaseň, hrab, borovica lesná, smrekovec, dub zimný, umelo je vysadený smrek obyčajný.

Vyčlenené priestory CHKO sú označené tabuľami

Flóra

V bylinných spoločenstvách sa prelínajú druhy Východných a Západných Karpát a súčasne sa vyskytujú typické horské druhy karpatských bučín a vrcholových lúk s nížinnými teplomilnými druhmi, ktoré sem zasahujú z južných oblastí.

Z významných druhov Východných Karpát sa vyskytuje scila dvojlistá východná (Scilla bifolia ssp. subtriphylla) razivka smradľavá (Aposeris foetida) čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), kostrihoj srdcovitý (Symphytum cordatum), telekia ozdobná (Telekia speciosa), mliečnik rakúsky Sojákov (Euphorbia austriaca ssp. sojakii), zvonček konáristý jedľový (Campanula patula ssp. abietina), kosatec trávolistý pašachorový (Iris graminea ssp. pseudocyperus), iskerník karpatský (Ranunculus carpaticus), prilbica metlinatá (Aconitum paniculatum), silenka pochybná (Silene dubia), fialka odchýlená (Viola declinata).

Z vápnomilných druhov je významný jelení jazyk celolistý (Phyllitis scolopendrium), pichliač lepkavý (Cirsium erisithales), zvonovník hlavatý (Phyteuma orbiculare). Z horských druhov sa vyskytuje jastrabník pomarančový (Hieracium aurantiacum), papradka alpínska (Athyrium distentifolium), rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant), objímavka obyčajná (Streptopus amplexifolius), kostrava horská (Festuca drymeia) a iné.

Fauna

K významným charakteristickým druhom fauny stavovcov chránenej krajinnej oblasti patrí mlok karpatský (Triturus montandoni), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), jašterica živorodá (Lacerta vivipara) a iné. Triedu vtákov reprezentujú bocian čierny (Ciconia nigra), orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes), tesár čierny (Dryocopus martius), orol skalný (Aquila chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina), haja tmavá (Milvus migrans), haja červená (Milvus milvus), myšiak hôrny (Buteo buteo), východokarpatský endemit sova dlhochvostá (Strix uralensis).

Z význačných druhov cicavcov tu žije vzácna vydra riečna (Lutra lutra), norok európsky (Plutorius lutreola), mačka divá (Felis silvestris), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus), medveď hnedý (Ursus arctos); v posledných rokoch sa vyskytujú v slovensko-poľskom pohraničnom území aj ojedinelé exempláre zubra lesného (Bison bonasus).

Patrí medzi jednu zo štyroch biosférických rezervácií programu UNESCO Človek a biosféra.

Literatúra

• Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok, str.388, Bratislava 1982