Chládkové
Chládkové[1] (1 240,4 m n. m.[2]) je vrch vo Veľkej Fatre na Slovensku.[2] Vypína sa nad obcou Podhradie, približne 15 km východne od Martina.[3]
| Chládkové | |
| vrch | |
.jpg) Chládkové v strede
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Martin, Ružomberok |
| Obce | Nolčovo, Ľubochňa |
| Pohorie | Veľká Fatra |
| Podcelok | Lysec |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 240,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°03′22″S 19°07′20″V / 49,0561°S 19,1223°V |
| Najľahší výstup | po  značke z Nolčova cez sedlo Príslop
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa na severe strednej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Lysec.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, na pomedzí okresov Martin a Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obcí Nolčovo a Ľubochňa.[1][5] Najbližším sídlom je severozápadne situované Podhradie, severným smerom sa nachádza Nolčovo, Krpeľany, Ľubochňa a Hubová a západným Turčianska Štiavnička, Sklabiňa a Sklabinský Podzámok.[2][3]
Opis
upraviťChládkové je súčasťou turčianskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, ktorá vedie z Ľubochnianskeho sedla na Ploskú (1 532 m n. m.). Severne ležiaci Príslop (1 070 m n. m.) je oddelený sedlom Príslop, južne susedí mohutný Kľak (1 394 m n. m.). Východným smerom vybieha krátka rázsocha na Kečku (950 m n. m.), severozápadne dlhšia rázsocha na Brdce (1 132 m n. m.) a Viechu (1 045 m n. m.). Východne smerujúce svahy klesajú do mohutnej Ľubochnianskej doliny, ktorou voda odteká Ľubochniankou do Váhu, kam smeruje aj voda zo západných svahov, ktoré Veľkou dolinou odvodňuje potok Ráztoky.[2] Hrebeňom vedie hranica ochranného pásma a vlastného Národného parku Veľká Fatra a vrcholom prechádza Veľkofatranská magistrála.[3]
Západným smerom sa nachádza Viecha (1 045 m n. m.), Brdce (1 132 m n. m.), Prieložnica (1 079 m n. m.) a Lučenec (1 041 m n. m.), južným Lysec (1 381 m n. m.), Vyšná Lipová (1 220 m n. m.), Kľak (1 394 m n. m.), Petreková (1 069 m n. m.) a Perušín (1 281 m n. m.), východným Šiprúň (1 461 m n. m.), Čierňavský vrch (1 318 m n. m.), Magura (1 309 m n. m.), Kečka (950 m n. m.), Vtáčnik (1 236 m n. m.) a Červený grúň (1 139 m n. m.) a severným Balcová (978 m n. m.), Príslop (1 070 m n. m.), Nižná Lipová (1 162 m n. m.) a Magura (1 059 m n. m.).[2]
Výhľady
upraviťLesný porast na vrchole[6] neumožňuje rozhľad. Z odlesnených častí hrebeňa je možné pozorovať okolité vrcholy Veľkej Fatry, Malú Fatru, Chočské vrchy, časť Západných Tatier a Oravskej Magury.[7]
Prístup
upraviť- po
červeno značenej Veľkofatranskej magistrále po hrebeni:
- od severu z Ľubochnianskeho sedla cez sedlo Príslop
- od juhu z Jarabinej (1 314 m n. m.) cez Svrčnícke sedlo a Kľak (1 394 m n. m.)
- po
zelenej značke:
- od severozápadu z Nolčova cez sedlo Príslop
- od východu z lokality Raková v Ľubochnianskej doline cez Kľak (1 394 m n. m.)
- po
modrej značke z Podhradia cez Kľak (1 394 m n. m.)[3]
Referencie
upraviť- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d e TM 121 Veľká Fatra (9. vydanie; 2021) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-08-08]. Dostupné online.