Diaľnica A1 (Rakúsko)

diaľnica v Rakúsku

Diaľnica A1 (nem. Autobahn A1, West Autobahn, doslovne Západná diaľnica) je 291,959 km dlhá rakúska diaľnica vedúca z Viedne cez Sankt Pölten, Linz, Salzburg až na štátnu hranicu s Nemeckom. Prechádza štyrmi spolkovými krajinami - okrem Viedne ešte cez Dolné Rakúsko, Horné Rakúsko a Salzbursko.

Diaľnica A1 (Rakúsko)
Diaľnica A1 (Rakúsko)
E60-AT.svg
E55-AT.svg
E52-AT.svg


Mapa
Karte A1 AT.svg
 v prevádzke      
Základné údaje
Správca: ASFiNAG 
Výstavba: 1938-1967 
Celková dĺžka: 292 km 
  z toho v prevádzke: 292 km

Spolková krajina:

Viedeň, Horné Rakúsko
Dolné Rakúsko, Salzbursko 
Rozšírenia cesty: 3+3: 164 km 
Výjazdy Výjazd (mimoúrovňové kríženie na diaľnici) 39 (v prevádzke) 
Diaľničné križovatky Diaľničná križovatka 6 (v prevádzke) 
Tunely: 1 (v prevádzke) 
Výjazd Sankt Pölten-Süd
Výjazd Sankt Pölten-Süd 

Po celej svojej dĺžke je súčasťou európskej cesty 60. Okrem toho medzi križovatkami Linz a Salzburg sa trasa diaľnice zhoduje s trasou E55 a na úseku Salzburg - nemecká hranica je súčasťou E52.

Diaľnica A1 patrí medzi najdôležitejšie diaľnice v Rakúsku. Je význam i zaťaženie vzrástlo po páde železnej opony a otvorení hraníc krajín tzv. Východného bloku. Na nemeckej strane na rakúsku A1 nadväzuje diaľnica A8 smerujúca do Mníchova.

Diaľnica A1 je najstaršia diaľnica v Rakúsku a druhá najdlhšia (po A2). Začína od križovatky na západnom okraji Viedne Auhof (Wien) kde má kilometrovník 9 KM a končí na rakúskom území za Salzburgom po viac ako 290 kilometroch buď prechodom do Nemecka alebo pokračovaním po Tauern Autobahn (A 10) v Rakúsku. Na úseku KM 154,9 – 175,5 (výjazd Enns-Steyr po diaľničnú križovatku Haid) je rýchlosť obmedzená na 100 a menej km/h zákonom na ochranu ovzdušia (IG-L - Immissionsschutzgesetz - Luft).

HistóriaUpraviť

 
Adolf Hitler pri prvom slávnostnom výkope neďaleko obce Walserberg

História diaľnice sa začala písať v roku 1937, keď rakúske územie tajne preskúmavali nemeckí inžinieri zamaskovaní za turistov. Po pripojení Rakúska v marci 1938 k Nemeckej ríši sa vypracovali podrobné plány na výstavbu Ríšskej diaľnice 26, ktorá mala spájať Nemecko s takzvanou Ostmark (Východnou markou - fašistický názov Rakúska). Diaľnica sa začala stavať 7. apríla 1938 zo Walls-Siezenheimu pri Salzburgu za prítomnosti Adolfa Hitlera a už v lete bolo vo výstavbe 60 kilometrov. Kvôli nedostatku pracovných síl z dôvodu rozpútania druhej svetovej vojny mala výstavba veľký časový sklz, preto prvé dva úseky v dĺžke 16,8 km od hranice Walserberg po Salzburg-Mitte boli dané do prevádzky v roku 1942. Nasledujúci rok bola výstavba diaľnic v Nemecku zastavená.

Po druhej svetovej vojne boli pokusy o znovuobnovenie výstavby zo strany západných okupačných armád, avšak Sovietsky zväz s tým nesúhlasil. Intenzívna výstavba bola preto možná až po odsune sovietskych vojsk z Rakúska a získaní neutrality v lete 1955. Oficiálne sa výstavba začala dňa 17. júla 1954 pri obci Hallwang, severovýchodne od Salzburgu (úsek Zilling - Mondsee). Nasledujúci rok sa obnovila i výstavba úsekov Ennsdorf - Sattledt a Sankt Christophen - Pöchlarn, rozostavaných ešte počas vojny. Výstavba pokračovala v rýchlom tempe a 12. mája 1967 bol do prevádzky odovzdaný posledný chýbajúci úsek Amstetten-West - Amstetten-Ost.

Úsek Dĺžka Dátum otvorenia
Wien-Auhof - Preßbaum 18,019 km 22.12.1966
Preßbaum - Sankt Christophen 13,093 km 16.12.1961
Sankt Christophen - Pöchlarn 49,797 km 3.12.1958
Pöchlarn - Amstetten-Ost 18,126 km 16.12.1961
Amstetten-Ost - Amstetten-West 13,494 km 12.5.1967
Amstetten-West - Ennsdorf 29,176 km 10.12.1965
Ennsdorf - Sattledt 43,233 km 3.12.1958
Sattledt - Vorchdorf 12,430 km 26.8.1960
Vorchdorf - Regau 16,467 km 7.10.1960
Regau - Seewalchen 10,769 km 15.6.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Seewalchen - Straß 13,400 km 31.7.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Straß - Traschwand 2,500 km 7.8.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Traschwand - Mondsee 14,195 km 26.10.1963 (polovičný profil)
5.12.1964 (plný profil)
Mondsee - Zilling 19,300 km 24.6.1958
Zilling - Salzburg-Mitte 7,700 km 12.10.1951
Salzburg-Mitte - Walsergerg 9,900 km 13.9.1941

Dôležité križovatkyUpraviť

Diaľnica sa počas svojej trasy križuje s viacerými diaľnicami a rýchlostnými cestami:

Diaľničné križovatky (nem. Knoten) Popis
(9) Auhof (Wien) Začiatok diaľnice (9 km je vzdialenosť do centra Viedne - na napojenie na Wiener Straße)
    (32) Knoten (Altengbach) Steinhäusl Križovatka Steinhäusl 32 kilometrov západne od Viedne, kríženie s diaľnicou A21, ktorá tvorí časť obchvatu mesta. Tvarovo ide o rozštepovú križovatku.
    (55) Knoten Sankt Pölten Na 55. kilometri sa A1 križuje s rýchlostnou cestou S33, ktorá smeruje cez mesto Sankt Pölten na sever až do mesta Krems an der Donau. Tvarovo je to trúbkovitá križovatka, ktorá leží juhovýchodne od Sankt Pöltenu.
    (60) Knoten Schwadorf O päť kilometrov ďalej je plánovaná križovatka s S34.
    (169) Knoten Linz Na 169. kilometri sa nachádza križovatka Linz, na ktorej sa A1 križuje s A7, ktorá odtiaľ smeruje na sever smerom na české hranice.
    (175) Knoten Haid O šesť kilometrov ďalej je postavená križovatka Haid s diaľnicou A25, ktorá tvorí spojku s diaľnicou A8. Tvarovo je to trúbkovitá križovatka.
    (196) Knoten Voralpenkreuz S A8 sa A1 križuje o dvadsať kilometrov ďalej v križovatke Voralpenkreuz.
  Tam sa pripája aj diaľnica A9, ktorá vedie od slovinskej hranice a mesta Graz.
    (298) Knoten Salzburg Poslednou križovatkou je križovatka Salzburg, kde je možnosť odbočiť na diaľnicu A10, ktorá ďalej smeruje cez Alpy do mesta Villach.

RozšíreniaUpraviť

Po dostavaní východo-západného spojenia krajiny v podobe A1 sa začalo vzhľadom na vzrastajúcu hustotu dopravy uvažovať o jej postupnom rozširovaní. Spoločnosť ASFiNAG vypracovala plány na rozšírenie diaľnice na tri pruhy medzi križovatkami Steinhäusl a Voralpenkreuz, čo predstavuje vzdialenosť 164 kilometrov. 7. októbra 2005 bol po 23 mesiacoch výstavby otvorený prvý, 21 kilometrov dlhý trojpruh na úseku Voralpenkreuz-Haid v Hornom Rakúsku. Výstavba pokračovala ďalej, takže dnes je k dispozícii súvislý trojpruh vrátane krajnice a núdzových zálivov v pôvodne zamýšľanej dĺžke 164 kilometrov.

GalériaUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť