Otvoriť hlavné menu
Scéna Posledného súdu zo stredného panelu triptychu podľa Hansa Memlinga (1467 – 1471)

Dies irae („Deň hnevu“) je známy latinský hymnus z 13. storočia, ktorého autorom bol pravdepodobne taliansky františkánsky mních a básnik, bl. Tomáš z Celana (asi 1200 – asi 1265) alebo dominikánsky mních, rímsky kardinál Latino Malabranca Orsini. Nevylučuje sa však i starší pôvod básne.[1] Hymnus býva považovaný za najlepšiu báseň napísanú v stredovekej latinčine.

Text básne je inšpirovaný najmä prekladom Knihy proroka Sofoniáša 1:15–16 do Vulgáty, Dies iræ, dies illa, dies tribulationis et angustiæ, dies calamitatis et miseriæ, dies tenebrarum et caliginis, dies nebulæ et turbinis, dies tubæ et clangoris super civitates munitas et super angulos excelsos.

Ten deň bude dňom hnevu, súženia a tiesne, dňom spúšte a skazy, dňom tmy a temna, dňom oblakov a mrákavy, dňom trúbenia a bojového pokriku proti opevneným mestám a proti vyvýšeným cimburiam. (Slovenský ekumenický preklad)[2]

Ďalej je v diele zjavná inšpirácia Zjavením Jána 20:11–15.

Do revízie Rímskeho misálu po II. vatikánskom koncile v roku 1970 a dodnes v rámci tridentských omší sa hymnus používa počas rekviem a Spomienky na všetkých verných zosnulých. V Jednotnom katolíckom spevníku má slovenská parafráza pod názvom V ten deň hnevu číslo 476.[3]

V riadnej forme Rímskeho rítu sa hymnus používa v Liturgii hodín počas XXXIV. týždňa cezročného obdobia podľa ľubovôle na posvätné čítanie, ranné chvály a vešpery, medzi ktoré je rozdelený.[4]

TextUpraviť

Báseň popisuje deň posledného súdu, trúbenie zvolávajúce duše pred trón Boha-Sudcu, ktorý má duše rozsúdiť a tie majú podľa rozsudku byť buď spasené alebo zvrhnuté to večného ohňa.

Je písaná rýmovaným sylabotonickým trochejovým veršom v štyroch stopách, čím sa líši od väčšiny latinskej poézie, ktorá je spravidla písaná v časomiere.

Pôvodný latinský text Slovenský preklad (Rímsky misál)[5]
1
Dies iræ! dies illa
Solvet sæclum in favilla:
Teste David cum Sibylla!
2
Quantus tremor est futurus,
Quando iudex est venturus,
Cuncta stricte discussurus!
3
Tuba, mirum spargens sonum
Per sepulchra regionum,
Coget omnes ante thronum.
4
Mors stupebit, et natura,
Cum resurget creatura,
Iudicanti responsura.
5
Liber scriptus proferetur,
In quo totum continetur,
Unde mundus iudicetur.
6
Iudex ergo cum sedebit,
Quidquid latet, apparebit:
Nil inultum remanebit.
7
Quid sum miser tunc dicturus?
Quem patronum rogaturus,
Cum vix iustus sit securus?
8
Rex tremendæ maiestatis,
Qui salvandos salvas gratis,
Salva me, fons pietatis.
9
Recordare, Iesu pie,
Quod sum causa tuæ viæ:
Ne me perdas illa die.
10
Quærens me, sedisti lassus:
Redemisti Crucem passus:
Tantus labor non sit cassus.
11
Iuste iudex ultionis,
Donum fac remissionis
Ante diem rationis.
12
Ingemisco, tamquam reus:
Culpa rubet vultus meus:
Supplicanti parce, Deus.
13
Qui Mariam absolvisti,
Et latronem exaudisti,
Mihi quoque spem dedisti.
14
Preces meæ non sunt dignæ:
Sed tu bonus fac benigne,
Ne perenni cremer igne.
15
Inter oves locum præsta,
Et ab hædis me sequestra,
Statuens in parte dextra.
16
Confutatis maledictis,
Flammis acribus addictis:
Voca me cum benedictis.
17
Oro supplex et acclinis,
Cor contritum quasi cinis:
Gere curam mei finis.
18
Lacrimosa dies illa,
qua resurget ex favilla
iudicandus homo reus.
19
Huic ergo parce, Deus:
Pie Jesu Domine,
dona eis requiem. Amen.
1
V ten deň hnevu, v ten deň práva
V prach sa zvráti sveta sláva,
Sibyla a Dávid vravia.
2
Aký strach nás schváti dravý,
Keď sa pred očami zjaví
Všetkých skutkov Sudca pravý.
3
Hlasy trúby, plné čudu,
Nad hrobami krajín budú
Znieť a volať všetkých k súdu.
4
Príroda, smrť v žase stíchne,
Keď sa každý mŕtvy zdvihne,
K súdu príde, jak len stihne.
5
Napísaná kniha tu je,
Všetky deje obsahuje,
Z nej svet ortieľ vypočuje.
6
Keď si sudca teda sadne,
Vyjaví sa všetko riadne,
Nenechá tak viny žiadne.
7
Čo len poviem na obranu,
Koho vzývať o ochranu,
Keď aj svätí bázňou vzplanú?
8
Kráľu hroznej velebnosti,
Spásu dávaš cez milosti,
Spas ma, studňa láskavosti.
9
Ježiš dobrý, nezabudni,
Pre mňa si šiel kríž niesť trudný,
Nezatrať ma v ten deň súdny.
10
Hľadal si ma, ustal v sparne,
Vykúpil na kríži zdarne,
Nech to všetko nie je márne.
11
Spravodlivý Sudca zlostí,
Odpusť moje neprávosti,
Prv než v hrob dáš moje kosti.
12
Vzlykám ako vinník čierny,
Červeň vín sa v tvári perlí:
Bože, prosím, súd svoj zmierni.
13
Máriu si zbavil zlosti,
Lotra vzal si do milosti,
Aj mne dal si nádejnosti.
14
Prosím to, čo nezaslúžim:
No daj, Bože, po čom túžim,
Nech sa v oheň nepohrúžim.
15
Medzi ovce daj ma, Pane,
Od baranov odhodlane
Oddeliac ma k pravej strane.
16
Keď už pôjdu zlorečení
Do plameňov odsúdení:
Zavolaj ma k vyvoleným.
17
Prosím vrúcne, úpenlive,
Jak prach srdce ľútostivé:
Riaď môj koniec milostive.
18
Slzavý deň, v ktorý strachu
Zasa vinný človek z prachu
Vstane, dostaví sa k súdu.
19
Preto, Bože, šetri ľudu!
Dobrý Ježiš, Pane náš, daj
Všetkým večný pokoj, raj. Amen.

Hudobné prevedenie básneUpraviť

 

Tradičné gregoriánske prevedenie bolo mnohokrát použité alebo spracované v známych hudobných a filmových dielach.

Obraz v literatúreUpraviť

Báseň bola viackrát spomínaná alebo citovaná vo svetovej, ale aj slovenskej literatúre.

ReferencieUpraviť

  1. HERBERMANN, Charles. Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1913.
  2. Biblia.sk | 6 prekladov Biblie [online]. biblia.sk, [cit. 2019-07-04]. Dostupné online.
  3. JKS - Jednotný katolícky spevník [online]. www.nws.sk, [cit. 2019-07-04]. Dostupné online.
  4. Liturgia horarum. 2. typ. vyd. Zväzok III. Rím : Libreria Editrice Vaticana, 2000. 4 zv. S. 489 – 491. (lat.)
  5. Rímsky misál. 2. vyd. Rím : Slovenský Ústav sv. Cyrila a Metoda, 1967. S. 1156 – 1158.

Externé odkazyUpraviť