Sir Walter Scott, 1. Baronet (* 15. august 1771, Edinburgh – † 21. september 1832, Abbotsford) bol škótsky básnik, prozaik, románopisec a zberateľ škótskych balád, predstaviteľ romantizmu. Je považovaný za zakladateľa historického románu. Jeho historické romány sú považované za jedny z najvýznamnejších anglických vôbec, pretože ovplyvnili tvorbu niekoľkých generácií a boli veľmi populárne.

Walter Scott
škótsky spisovateľ
Walter Scott
Narodenie15. august 1771
Edinburgh, Spojené kráľovstvo
Úmrtie21. september 1832 (61 rokov)
Abbotsford, Spojené kráľovstvo
PodpisWalter Scott, podpis
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Walter Scott
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Walter Scott

Pochádzal z právnickej rodiny. V mladosti ochorel detskou obrnou a ochrnul na jednu nohu. Detstvo prežil u svojho dedka na škótsko-anglickom pomedzí, kde si veľmi obľúbil rozprávky a ľudovú slovesnosť. V roku 1792 absolvoval právo na University of Edinburgh, stal sa právnikom a v rokoch 1806-1830 bol úradníkom najvyššieho súdu v Edinburghu. Roku 1812 sa spriatelil s anglickým básnikom Georgeom Gordonom Byronom, ktorý svojím revolučným romantizmom do istej miery ovplyvnil jeho tvorbu.

Začínal ako romantický básnik. Už jeho kniha z roku 1805 Pieseň posledného škótskeho barda (The Lay of the Last Minstrel) sa stala bestsellerom (za 4 roky sa predalo 21 000 výtlačkov). Vrcholom jeho básnickej tvorby je Jazerná panna (The Lady of the Lake) z roku 1810, v ktorej sa panovník zamiluje do škótskej horalky.

V roku 1814 vydal anonymne dielo Waverley alebo Pred šesťdesiatimi rokmi (Waverley, or Tis Sixty Years Since), v ktorom sa hlavný hrdina postaví na stranu škótskych horalov, ktorí zosnovajú povstanie proti kráľovi. Obrovský úspech diela povzbudil Scotta na písanie ďalších historických románov. V krátkom čase vydáva diela Guy Mannering (1815), Starožitník (1816), Rob Roy (1817), Ivanhoe (1819) a tri série románov, ktorým dal súhrnný názov Príbehy môjho domáceho (Tales of My Landlord). Prvá séria obsahuje napr. román Čierny trpaslík (1816) a Starí smrteľníci (1816), druhá potom vrcholný Scottov román Srdce Edinburghu (1818) a v tretej sú zase romány Povesť o Montrose (1819) a Nevesta z Lammermoor (1819). Ku koncu života sa tvorba Walter Scotta vyznačovala klesajúcou umeleckou úrovňou. Napriek tomu aj v tejto dobe napísal skvelé romány ako je napr. Talizman (1825) alebo Kráska z Perthu (1828).

Svojim zmýšľaním bol konzervatívec, ktorý cez silné vplyvy romantizmu realisticky líčil veľké historické hnutia a krízy feudálneho stredoveku a svojím dielom ovplyvnil celý literárny svet prvej polovice 19. storočia.

Poézia

upraviť
  • Ľudové spevy škótskeho pohraničia (1802-1803, Minstrels of the Scottish Border) - zozbierané škótske balady)
  • Pieseň posledného minstrela (1805, The Lay of the Last Minstrel)
  • Marmion (1808) - opisuje bitku medzi Angličanmi a Škótmi na Floddenskom poli v roku 1513, v ktorej zvíťazili Angličania a bol zabitý škótsky kráľ Jakub IV.
  • Jazerná pani (1810, The Lady of the Lake) - toto dielo zaznamenalo veľký úspech, avšak Byron so svojimi poémami Scotta predčil, preto si Walter vyberá nový žáner - historické poviedky a romány

Historické romány

upraviť

Románové kroniky

upraviť
  • Chirurgova dcéra (1827, The Surgeon's Daughter)
  • Vdova z Vysočiny (1827, The Highland Widow)

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Walter Scott

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Walter Scott na českej Wikipédii.