Walter Scott
Sir Walter Scott, 1. Baronet (* 15. august 1771, Edinburgh – † 21. september 1832, Abbotsford) bol škótsky básnik, prozaik, románopisec a zberateľ škótskych balád, predstaviteľ romantizmu. Je považovaný za zakladateľa historického románu. Jeho historické romány sú považované za jedny z najvýznamnejších anglických vôbec, pretože ovplyvnili tvorbu niekoľkých generácií a boli veľmi populárne.
| Walter Scott | |
| škótsky spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 15. august 1771 Edinburgh, Spojené kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 21. september 1832 (61 rokov) Abbotsford, Spojené kráľovstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Walter Scott (plné texty diel autora) |
| Commons |  Walter Scott |
Život upraviť
Pochádzal z právnickej rodiny. V mladosti ochorel detskou obrnou a ochrnul na jednu nohu. Detstvo prežil u svojho dedka na škótsko-anglickom pomedzí, kde si veľmi obľúbil rozprávky a ľudovú slovesnosť. V roku 1792 absolvoval právo na University of Edinburgh, stal sa právnikom a v rokoch 1806-1830 bol úradníkom najvyššieho súdu v Edinburghu. Roku 1812 sa spriatelil s anglickým básnikom Georgeom Gordonom Byronom, ktorý svojím revolučným romantizmom do istej miery ovplyvnil jeho tvorbu.
Začínal ako romantický básnik. Už jeho kniha z roku 1805 Pieseň posledného škótskeho barda (The Lay of the Last Minstrel) sa stala bestsellerom (za 4 roky sa predalo 21 000 výtlačkov). Vrcholom jeho básnickej tvorby je Jazerná panna (The Lady of the Lake) z roku 1810, v ktorej sa panovník zamiluje do škótskej horalky.
V roku 1814 vydal anonymne dielo Waverley alebo Pred šesťdesiatimi rokmi (Waverley, or Tis Sixty Years Since), v ktorom sa hlavný hrdina postaví na stranu škótskych horalov, ktorí zosnovajú povstanie proti kráľovi. Obrovský úspech diela povzbudil Scotta na písanie ďalších historických románov. V krátkom čase vydáva diela Guy Mannering (1815), Starožitník (1816), Rob Roy (1817), Ivanhoe (1819) a tri série románov, ktorým dal súhrnný názov Príbehy môjho domáceho (Tales of My Landlord). Prvá séria obsahuje napr. román Čierny trpaslík (1816) a Starí smrteľníci (1816), druhá potom vrcholný Scottov román Srdce Edinburghu (1818) a v tretej sú zase romány Povesť o Montrose (1819) a Nevesta z Lammermoor (1819). Ku koncu života sa tvorba Walter Scotta vyznačovala klesajúcou umeleckou úrovňou. Napriek tomu aj v tejto dobe napísal skvelé romány ako je napr. Talizman (1825) alebo Kráska z Perthu (1828).
Svojim zmýšľaním bol konzervatívec, ktorý cez silné vplyvy romantizmu realisticky líčil veľké historické hnutia a krízy feudálneho stredoveku a svojím dielom ovplyvnil celý literárny svet prvej polovice 19. storočia.
Dielo upraviť
Poézia upraviť
- Ľudové spevy škótskeho pohraničia (1802-1803, Minstrels of the Scottish Border) - zozbierané škótske balady)
- Pieseň posledného minstrela (1805, The Lay of the Last Minstrel)
- Marmion (1808) - opisuje bitku medzi Angličanmi a Škótmi na Floddenskom poli v roku 1513, v ktorej zvíťazili Angličania a bol zabitý škótsky kráľ Jakub IV.
- Jazerná pani (1810, The Lady of the Lake) - toto dielo zaznamenalo veľký úspech, avšak Byron so svojimi poémami Scotta predčil, preto si Walter vyberá nový žáner - historické poviedky a romány
Historické romány upraviť
- Waverley (1814), autorova románová prvotina, ktorá zachytáva povstanie v Škótsku v roku 1745. Dielo má už typické črty autorovej tvorby: dokonalé zachytenie doby, verné zachytenie historických skutočností a napínavo rozvíjaný dej
- Guy Mannering (1815)
- Starí smrteľníci (1816, Old Mortality)
- Čierny trpaslík (1816, The Black Dwarf)
- Starožitník (1816, The Antiquary)
- Rob Roy (1817), román zachytávajúci život jedného zo škótskych národných hrdinov, vodcu škótskych horalov Roberta Roya, bojujúceho proti Angličanom na začiatku 18. storočia
- Srdce Edinburghu (1818, The Heart of Midlothian), vrcholný autorov román, ktorého dej sa odohráva v rokoch 1736-1751 a líči dojemný príbeh dvoch sestier, z ktorých mladšia je odsúdená na smrť a staršia jej svojou obetavosťou vyprosí u londýnskeho súdneho dvora milosť
- Ivanhoe (1819), najznámejší autorov román
- Nevesta z Lammermoor (1819, The Bride of Lammermoor), román sa stal podkladom pre operu Gaetana Donizettho
- Povesť o Montrose (1819, A legiend of Montrose), román, ktorého dej sa odohráva v Škótsku v roku 1644 za občianskej vojny. Ústredným motívom tohto románu je reakčne monarchistické povstanie škótskych horalov, ktoré podľa autorovho názoru bolo už vopred odsúdené na neúspech pre neorganizovanosť a rodové nepriateľstvo
- Opát (1820, The Abbot), román opisujúci osudy škótskej kráľovnej Márie Stuartovej
- Kláštor (1820, The Monastery)
- Kenilworth (1821), román odohrávajúci sa "v časoch starého, veselého Anglicka" za panovania kráľovnej Alžbety I. pôsobí živou kresbou prostredia a dejom plným dobrodružstva a napätia
- Pirát (1821, The Pirate), historický román odohrávajúce sa okolo roku 1700 na Shetlandoch a Orknejách
- Quentin Durward (1823), historický román odohrávajúce sa vo Francúzsku v čase vlády Ľudovíta XI. a osou jeho deja je súperenie Ľudovíta XI. s burgundským vojvodom Karolom Smelým. Podľa románu napísal roku 1888 belgický hudobný skladateľ François-Auguste Gevaert rovnomennú operu
- Talizman (1825, The Talisman), román odohrávajúci sa v Sýrii a Palestíne počas tretej krížovej výpravy (1189-1192), ktorú viedol anglický kráľ Richard I.
- Woodstock (1826)
- Krásavica z Perthu (1828, The Fair Maid of Perth), román sa stal podkladom pre operu George Bizeta
- Gróf parížsky (1832, Count Robert of Paris)
Románové kroniky upraviť
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Walter Scott
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Walter Scott na českej Wikipédii.