Diskusia:Jozef Tiso

Pridať diskusiu
Aktívne diskusie

Biograficka skratkaUpraviť

v článku o Česko-Slovensko sa píše:

  • po česky a do roku 1990 aj po slovensky: Československo

ja som si myslel, ze na statny utvar medzi rokmi 1918-1990 plati to Československo ale po tych upravach to chapem tak, ze aj spatne plati v slovencine Česko-Slovensko aj ked nebola vobec ziadna slovenska autonomia kedze nezijem na Slovensku, nie je mi to uplne jasne, prosim o kratke vysvetlenie a upravu clanku o Česko-Slovensku v tomto zmysle

  • In 1915 he became the director of the Theological Seminary of Nitra - to je jasne
  • teacher at the Seminary of Divinity at Nitra

ten seminar of devinity mi je zahadou, mne sa to zdalo ako vyssia teologicka skola ako ten teologicky seminar resp. bohoslovecky seminar, ale moc sa nevyznam --Mt7 18:51, 12 apr 2005 (UTC)

momentalne je v Nitre

  • knazsky seminar
  • teologicky institut

vid http://www.ksnr.sk/

--Mt7 19:04, 12 apr 2005 (UTC)

Ja už som to tu viackrát niekde uvádzal, takže stručne. Štátny útvar existujúci od roku 1918 do 1992 sa podľa pravidiel slovenského pravopisu (od roku 1990) píše Česko-Slovensko.

Theological seminary má byť teologický seminár, Seminary of Divinity má byť bohoslovecký seminár (či to je v praxi to isté alebo nie neviem, každopádne je to niečo veľmi podobné). Bronto 23:14, 12 apr 2005 (UTC)


Československo alebo Česko-Slovensko?Upraviť

Podľa pravopisných pravidiel sa na označenie štátu Čechov a Slovákov používa pojem Česko-Slovensko (so spojovníkom), podobne Rakúsko-Uhorsko a nie Rakúskouhorsko. Taktiež píšeme ČSR - Česko-slovenská republika, ČSSR - Česko-slovenská socialistická republika, ale ČSFR - Česká a Slovenská Federatívna republika. (nepodpisal sa Redaktor:Wikipedian)

  • Toto už prosím dajme na Hlavnú stránku, lebo sa to omieľa stále dookola. :) --AtonX 14:24, 5 apríl 2006 (UTC)
    • Tak ako sa už nedočítate v jednom zo zmazaných článkov, Jazykový ústav Ľ. Štúra SAV nemohol neakceptovať zákonné rozhodnutia parlamentu a názvy o ktorých je reč považoval za politické pravopisné výnimky. Poslednú takúto výnimku oznámil 26. apríla 1990 prostredníctvom ústrednej tlačovej kancelárie (týkal sa písania veľkých písmen v názve štátu Česká a Socialistická Federatívna Republika, kde podľa slovenského pravopisu majú byť slová federatívna a republika písané malými písmenami). Je pravda že Kačala (kto to je sa nedočítate na rovnakom mieste ako vyšsie) vyhlásil, že "neoficiálny názov federatívnej republiky sa kodifikačne upravuje na Česko-Slovensko", slová kodifikovaný a neoficiálny si však navzájom protirečia, takže ťažko vôbec pochopiť čo tým chcel autor povedať. Bronto sa teda od začiatku mýli, keď dopĺňa spojovník do názvu Československo - platia oficiálne názvy, ktoré nepodliehajú žiadnemu slovenskému pravopisu, či inej frustrácii. Nie je myslím dôvod, aby Wikipédia používala neoficiálnu terminológiu, ak len nechce byť neencyklopedická. --Joseliani 19:47, 5 apríl 2006 (UTC)

To, čo tvrdíš je absolútny nezmysel. Česko-Slovensko bolo v medzinárodných zmluvách zapísané so spojovníkom, ktorý vnútroštátne odstránila až ústava z roku 1920. V historiografii sa taký prepis, ktorý nerešpektuje pôvodinu nazýva falzum. Ústava z roku 1920 bola vo vzťahu k medzinárodným dohodám o vytvorení Česko-Slovenska falzum. Slobodní Slováci sa nikdy nevzdali písania Česko-Slovenska so spojovníkom. Výraz bez spojovníka doma bol príznačný pre postavenie Slovákov v tomto štáte. Veď ktorý slobodný národ by názov svojej krajiny dovolil používať ako gramatický sufix k názvu inej krajiny. Písanie názvu Československo bez spojovníka je výrazom toho, že Slováci sa stále neoslobodili zo svojej otrockej povahy.

Ad1/ Trianonská zmluva je zo 4.6.1920 (zrejme hovoríš o nej - okrem nej používa spojovník už iba Pittsburská dohoda) bola v čsl. zbierke uverejnená ako 29/1922 Sb. a na rozdiel od franc. originálu bez spojovníka. Ústava (č. 121/1920 Sb.) bola prijatá už 29. 2. 1920, takže nemohla byť falzom v zmysle ako píšeš. To, že jej ustanovenia sú dnes nazývané fikciami, je iná vec (a skôr charakterizuje fundament na ktorom nástupnícke štáty stoja) Ad2/Oficiálne názvy platia nezávisle od toho, či sú Slováci slobodný národ, alebo neslobodný ne-národ. Ad3/Argument, ktorý nespomínaš, ale na ktorý sa tiež často odvolávajú, je filologické hľadisko ("...rovnosť častí zloženého pomenovania sa v slovenčine vyjadruje spojovníkom atď."). Oficiálne názvy však opäť platia nezávisle od toho, aké jazykové pravidlá sa do aktuálneho vydania pravidiel slov. pravopisu napíšu. -- Anonym, podla vlastneho tvrdenia s:cs:User:Joseliani
Takze: Cesko-Slovensko bolo pouzivane od 1918 do prijatia ustavy 29.2.20. Od vtedy bolo Ceskoslovensko ako nasledok prazskeho centralizmu a neuznavaniu slovenskeho naroda zo strany cechov. K opatovnej zmene (Cesko-Slovensko) doslo po vzniku autonomneho Slov. 6.10.38. Nazov bol pouzivany do rozpadu C-SR teda do 14. resp. 15.3.39. Po vojne bol prijaty opat nazov CSR. Od roku 1960 CSSR a od r. 1990 Ceska a Slovenska Federativna republika. Toť vyklad mojej dejepisarky v skole... --88.212.7.40 14:14, 17. október 2007 (UTC)
Tvoja snaha je chvályhodná, ale bojím sa, že je to problém skôr pre psychiatra...--84.47.94.189 18:45, 17. október 2007 (UTC)

kontroverziaUpraviť

odchadzam a objavim sa asi az zajtra... Kazdopadne su to citlive veci a istotne este budem mat (sice nechut ale) povinnost sa k nim vyjadrit. (ako aj k clanku o Hlinkovi).

Aspon v skratke: Tiso mal iste protizidovske nazory je veta, ktora je podla mna vysmechom obetiam holocaustu... :( Liso@diskprís 16:00, 13 apr 2005 (UTC)

...mal iste protizidovske nazory?! MAL. Bol za ich vyhladzovanie? NEBOL. Rad ich nemal, ale kto ich mal v tej dobe rad?! Hovorit o nom ako o nejakej nacistickej bestii zavana demenciou... Vsetky tie hlupe zaporne reakcie vychadzaju z toho, ze nechapete vtedajsiu dobu ludia, neviete sa do nej vzit.

...Teraz je kazdy mudry, ked vie vsetko o nacistickom Nemecku a o tom co nacisti urobili. 

ALE MYSLITE SI, ZE VTEDY TO TI LUDIA VEDELI A DOKONCA S TYM SUHLASILI???!!! 

Preberte sa vazeni. 
Pri vtedajsej urovni informovanosti a uplnom odkazani 1.SR na informacie z vylucne nemeckej 
strany nemozno ocakavat, aby mal ktokolvek prehlad o tom co nacisti skutocne robili.

...Ako keby ste hovorili o pravekom muzovi, ktory prvy krat videl ohen, ze bol hlupak, ze sa s nim hral a popalil sa. Keby ten chudak vedel ze ohen pali a co moze sposobit, tak by to nikdy neurobil.

...mozno o 50 rokov bude aj Dzurinda kontroverzny - ako kolaborant s americkou vladou, ktora  
rozputala globalny konflikt a pachala holokaust na moslimoch. 
SKUSTE SA NAD TYM ZAMYSLIET.

Bronto pokrivovnim clanku mam na mysli napr. to ako si znovu v citatoch zaradil na koniec protisovske citaty ako keby tie v nasej wikipedii mali hlavne slovo. Tiez protest papeza proti poprave v uplnom zavere clanku znie akoby slo nevinneho cloveka. Ale proste to tak nie je. Navyse pre mna, ktory som sa kedysi (ako katolik vychadzajuci skor z protisovsky ladeneho antikomunistickeho prostredia) zaoberal otazkou Tisa maju ovela vacsiu vypovedaciu hodnotu TISOVE citaty. A ten ktory si mi presunul vyssie, v ktorom v roku 1944 chvali nemcov v liste do Vatikanu (!!! nie do nemecka!) ako nam pomohli vysporiadat sa so zidmi (v case ked uz sa v r. 1942 vedelo co s nimi robia!!!) je pre mna dostatocne vypovedajuci, ze netreba nejakych vytrhnutych viet typu: "bol proti narodnosocialistickemu vyvoju"! Navyse ked vlada pod jeho vedenim vlastne spravila de facto vladu jednej strany a podobne "socialisticke" hovadiny (o "narodnom" charaktere snad netreba ani hovorit). Liso@diskprís 04:52, 15 apr 2005 (UTC)

"na neverejnom zasadnutí slovenského snemu J. Tiso vo svojom prejave[6] referoval o rokovaniach v Berlíne a vyzval poslancov, aby rozhodli o ďalšom osude Slovenska v súlade s Hitlerovým želaním. Celé rokovanie parlamentu sa nieslo v atmosfére strachu a neistoty..." Ďurica (ale aj iní) veľmi jasne píše, že Tiso o svojej návšteve u Hitlera informoval celkom nestranne a vôbec nehovoril poslancom, ako majú rozhodnúť. A tak isto hojne uvádza citáty. Niekto tu asi klame, súdruhovia...--85.216.204.187 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Ktorých iných okrem Ďuricu máš na mysli? Pelex@diskprís 16:31, 12. október 2007 (UTC)
Odkiaľ je tá veta, že Tiso vyzval poslancov, aby rozhodli v súlade s Hitlerovým želaním? ja som sa s takouto interpretáciou ešte nestretol. Prečítal som ešte nejaké zborníky a kratšie štúdie z toho obdobia, ale nechce sa mi zháňať za autormi, ktorých mená nemám tendenciu si pamätať. Že Tiso vyzval poslancov atď., som si po prvýkrát prečítal až na wiki. Prosím uviesť zdroj (aj s rokom vydania). Tiso zakončil svoj referát slovami: “Skladám tu pred snem sucho zhrnutý materiál mojej berlínskej návštevy, ktorý ste tu vypočuli a prosím vás, uvažujte, rozhodujte.“--Michalides 08:19, 13. október 2007 (UTC)
Myslím, že v tomto zmysle sa vyjadrovala citovaná kniha od K. Hradskej. Pelex@diskprís 17:08, 13. október 2007 (UTC)
http://sk.wikisource.org/wiki/Vystúpenie_na_zasadnutí_Slovenského_autonómneho_snemu_14._marca_1939_(Jozef_Tiso) Ja som tam žiadnu výzvu nenašiel.--Michalides 22:17, 13. október 2007 (UTC)
Skús to teda preformulovať.--Pelex 10:43, 14. október 2007 (UTC)

... V takej situácii prijal J. Tiso 13. marca pozvanie A. Hitlera do Berlína, kde ho počas rozhovorov Hitler žiadal o urýchlené ("blitzschnell") vyhlásenie samostatnosti a hrozil rozdelením Slovenska medzi jeho susedov. Tiso odmietol vyhlásiť samostatnosť rozhlasom priamo z Berlína. Telefonicky sa spojil s česko-slovenským prezidentom Emilom Háchom a predsedom vlády Slovenska Karolom Sidorom a dohodli sa, že na ďalší deň zvolajú slovenský snem. 14. marca na neverejnom zasadnutí slovenského snemu J. Tiso vo svojom prejave (Vystúpenie J. Tisa 14. marca 1939) referoval o svojej návšteve v Berlíne. Poslanci povstaním jednohlasne rozhodli o samostatnosti Slovenska a zaspievali pieseň "Hej Slováci". Vyhlásenie samostatnosti znamenalo rozbitie Česko-Slovenska, Čechy a Moravu mohol Hitler následne 15. marca obsadiť bez rizika vojenskej konfrontácie s Anglickom a Francúzskom. Vypustil som Čarnogurského citát, pretože existujú aj iné citáty hovoriace o niečom inom. V akej atmosfére sa nieslo zasadanie, tu preto neriešme.--Michalides 10:36, 15. október 2007 (UTC)

Myslím si, že ta zmienka, že rokovanie neprebiehalo celkom normálne tam mala zostať. Bolo by dobre, keby si ju tam vrátil. Prípadne nejak zdrojom jasne podporil tvrdenie, že to tak nebolo.--Pelex 16:20, 15. október 2007 (UTC)

Ok, zatiaľ by som privítal doplnenie vety Tiso odmietol vyhlásiť samostatnosť priamo z Berlína. Je to dosť podstatný fakt (narozdiel od atmosféry v Sneme :))--Michalides 20:54, 15. október 2007 (UTC)
Odkiaľ je tá veta, že Tiso vyzval poslancov, aby rozhodli v súlade s Hitlerovým želaním? Prečítaj si prejav ešte raz, ako Tiso cituje svoju odpoveď Hitlerovi "... iba Vás uisťujem, že sa v slovenskom národe nikdy nesklamete a že Vám slovenský národ nedá príčinu, aby ste mali a mohli ľutovať to, čo ste za slovenský národ vykonali, za čo sme Vám povďační." Ďalej si uvedom, že Tiso sa dohodol so Sokolom, že neotvoria rozpravu (snem dokonca zabudol prijať abdikáciu Sidora) a dajú o tom hneď hlasovať. Čarnogurského citát je podľa mňa veľmi potrebný, aby osvetlil ako to bolo s "jednohlasným" súhlasom. Ak si myslíš, že je nepresný, doplň ho autentickým výrokom nejakého iného účastníka snemu. Ďuricove interpretácie sa neveľmi hodia pri hľadaní historickej pravdy :-) --91.127.145.107 00:39, 16. október 2007 (UTC)
To je tá výzva?? Ty ale dokážeš čítať medzi riadkami! Kto teba rozhodol o vzniku SR? Tiso so Sokolom?? "...a dajú o tom hneď hlasovať." - takže priznávaš, sa hlasovalo. Hlasoval niekto proti? Zdržal sa niekto hlasovania? Ideme sa naťahovať o tom, že ak by hypoteticky prebehla rozprava, mohlo rozhodnutie dopadnúť inak? Ak neprebehla rozprava, mohlo to tak byť pre časovú tieseň a preto, že ani nebola potrebná. VŠETCI HLASOVALI ZA. Absencia rozpravy nie je dôvod nazývať hlasovanie "neštandardným".
Hlasoval niekto za ? Budeme nazývať zborový spev "Hej Slováci!" odteraz hlasovaním ? Samozrejme môžem doložiť názor "neštandardný spôsob", "vystrašení a zneistení poslanci", atď. citátmi historikov, ale to práve nerobme, citujme len priamych účastníkov priebehu hlasovania.
  • Zdôrazňujem fakt: Tiso odmietol vyhlásiť samostatnosť priamo z Berlína.
Ďurčanský tak urobil 12. 3. 1938 z Viedne a nič sa nestalo. Tiso bol u Hitlera ako súkromná osoba - funkcionár HSĽS. V tom čase bol predsedom autonómnej vlády K. Sidor, ktorý podobné Hitlerovo pozvanie odmietol 11. 3. 1938. Tebou zdôrazňovaný fakt podľa mňa neznižuje ani nezvyšuje Tisove zásluhy/vinu na vyhlásení Slovenského štátu 14. 3. 1939.
Doplnil som to tam a to mi stačí.
Áno, práve to býva cieľom obskúrnych omrviniek.
  • Ďaľší fakt: Hitler by s najväčšou pravdepodobnosťou obsadil Čechy aj bez vzniku SR.
Podobne "pravdepodobný fakt" je, že potom by Tisa po vojne neobesili a možno aj slovesnkí Židia by žili min. o 2 roky dlhšie... "Pravdepodobné fakty" však nie sú historické fakty a možno ich generovať donekonečna...
Takže podľa teba, nebyť vyhlásenia SR, Ríša by neobsadila Čechy a my všetci, Čechoslováci, by sme tu žili šťastne, demokraticky a hlavne bez vplyvu Nemecka, až kým by sme nepomreli?
Netuším. Bolo otvorených množstvo kombinácií - ČSR bolo koniec-koncov vojensky silnejšie než Poľsko, Hitler by ho zahrnul do paktu Molotova-Ribbentropa, Beneš by nepodpísal zmluvu s Moskvou v r. 1943 a my by sme sa vyhli komunizmu. Škoda špekulovať. Isté je, že "kudla do zad" Čechom 14.3.1939 Slovákom nepridala na národnej cti.
:-D Dobrý si, Slovane... Akurát, že po Mníchove Čechám chýbali sudetské bunkre. Zo strany budúcich spojencov to teda nevyzeralo, že by chceli ČSR brániť...
Po Anschluse Rakúska bunkre stratili na význame. Navyše ani Maginotova línia nezachránila Francúzsko, takže význam nejakých opevnení by som nepreceňoval. Pomníchovské hranice mohlo ČSR brániť rovnako dobre, (prípadne ešte lepšie, lebo boli spravodlivejšie) ako predmníchovské... len keby chcelo.
  • A ďaľší: Tiso nedal Nemcom povolenie na obsadzovanie Čiech z územia Slovenska (Petržalky). A Nemci, fašisti, to ani neurobili.--Michalides 08:00, 16. október 2007 (UTC)
Ďaľšia z obskúrnych omrviniek (btw. je doložená prameňom ?) irelevantná k faktu, že "samovoľný rozpad" zbavoval ČSR garancií hraníc zo strany Anglicka a Francúzska a otváral Hitlerovi cestu na Prahu. Ak mal Tiso možnosť rozhodovať o Petržalke, nemohol zabrániť jej obsadeniu Nemcami ?
Uveď 1 dôvod, prečo sa mali vtedy spoliehať na "garancie" Francúzska a Anglicka. Rozpad ČSR ju zbavoval akurát tak papierových garancií. Obskúrna omrvinka ilustruje Tisov postoj k obsadzovaniu (prečo tú omrvinku nespravila druhá SR, keď išli bombardovať Belehrad?)
Garancie to neboli papierové - viď vstup FR a GB do vojny po napadnutí Poľska. Prečo Slovesnko podporilo NATO ? Zrejme zo strachu stať si na stranu slabšieho. Nemyslím, že to bolo z nejakých morálnych pohnútok kvôli genocíde moslimov v Srebrenici, alebo solidarite s vyhnanými Albáncami z Kosova.
Hej, Poľsku to aj pomohlo... :-]
Skáčeš z témy n atému rýchlosťou, že to nestačím sledovať. Bavili sme sa o tom, či boli garancie papierové. Pojem "pomohlo" sa nedá interpretovať: v 39-om to nepomohlo Poľsku a v 45-om to nepomohlo Nemecku.
V celej tejto rozprave ide iba o to, dať "niekomu" za vinu rozbitie ČSR. Že tieto názory boli povojnovým trendom, ma neprekvapuje. Ale že sa po 15 rokoch samostatnosti ideme kajať za tie isté nezmysly, to je už iná káva.--Michalides 08:07, 16. október 2007 (UTC)
Tiso aspon nezdupkal do Londyna ako zbabelec Benes. Ten si na Tisovi po vojne vylial zlost...--88.212.7.40 14:18, 17. október 2007 (UTC)
Beneš "zdupkal" na jeseň 1938, Tiso na jar 1945. Netvrdím, že si na ňom "nevylial zlosť" lebo nemám žiadne pramene. Viem že odmietol milosť na základe žiadosti Gottwaldovej vlády.
Nejde o "prisúdenie viny", ale o vysvetlenie vzniku Slovenského štátu 14. 3. 1939. Nepochybne je pohodlnejšie recyklovať nezmysly o hrozbe Hitlera rozdeliť Slovensko medzi susedov ako hovoriť jasnou rečou o tom, že slovenský snem sa dobrovoľne stal nástrojom v Hitlerových rukách a rozbitím ČSR mu otvoril cestu na Prahu. Všimni si, že podľa záznamu z rokovania 13.3.1938 Hitler hovorí predovšetkým o svojom zámere obsadiť ČSR.--84.47.94.157 09:52, 16. október 2007 (UTC)
Cestu na Prahu otvorili de facto na západe, svojou politikou appeasementu. Jedinou garanciou slovenských hraníc tu mohla byť Nemecká ríša. Hitler nehrozil rozdelením, ale o tom informoval. Hrozba bola reálna.--Michalides 10:51, 16. október 2007 (UTC)
V podstate súhlasím, cestu na Prahu otvorili západné mocnosti už pri stanovení hraníc Československa v r. 1918, ktoré boli zjavne v rozpore s právom na sebaurčenie Nemcov a Maďarov a ako také sa dali udržať iba silou, ktorú FR, VB, USA na jeseň 1938 nechceli/nemohli použiť. --212.123.206.71 15:01, 16. október 2007 (UTC)
Takze Hitler mal podľa teba v podstate právo obsadiť Sudety a Maďari Košice... Sme mimo témy, preto končím s diskusiou, aj keď by bolo zaujímavé sledovať, čo z teba ešte vylezie.--Michalides 06:22, 17. október 2007 (UTC)
Zdá sa mi, že Mníchovská dohoda a Vied. arbitráž rozhodli o niečom v tom zmysle. Ale Mníchov nebola príčina, ale dôsledok. Nemci i Maďari mali v r. 1918 dostať právo na sebaurčenie rovnako ako Česi a Slováci. Hoci na druhej strane, v prípadnom plebiscite by sa Slováci asi vyjadrili pre Uhorsko, ale môžem sa mýliť - ostatne toto Ty ako národovec a rodoľub musíš vedieť lepśie :-) --84.47.103.136 21:07, 17. október 2007 (UTC)
Nie je o čom diskutovať, keďže tvoje vedenie je dlhé až za Dunaj a späť. --Michalides 22:39, 17. október 2007 (UTC)

Tiso a HorthyUpraviť

(či bol nemecký tlak na slovenskú vládu až taký veľký je ťažko povedať, keďže ostatné bábkové štáty Chorvátsko, Rumunsko alebo Maďarsko - po jeho obsadenie v roku 1944 - sa vyhli deportáciam bez následkov zo strany nacistického Nemecka.) ta veta je dolezita - mala by tam byt

Opakujem, tá veta je jednoducho kompletný nezmysel, kým Liso nezačal s tou kontroverziou som si to ani nevšimol. Stručne: 1. tlak bol jednoznačne vysoký - nikto to nikdy nespochybnil (predsa sa neustále sťažovali, že sa židovská "otázka" nerieši, a kvôli tomu nakoniec vymenili vládu), 2. samozrejme že boli deportácie dávno pred rokom 1944 aj z Chorvátska (26 000),aj z Rumunska (300 000 aj viac), ďalej z Holandska, Francúzska, Protektorátu, Poľska atď., len Taliansko a Maďarsko (ktoré patrilo do "talianskej" sféry) "vydržali", ale aj v Maďarsku Židov (spolu so Slovákmi, Rusínmi a Rumunmi) popravovali "doma" a posielali zomrieť na východný front do prvých radov, ale nakoniec ich aj oni posielali do koncentračných táborov (výsledok 450000 mŕtvych Židov). Keď sme zásadne proti antisemitizmu, to ešte neznamená, že budeme takto prekrúcať fakty.

táto veta je celá od začiatku až do konca zle, týka sa čiatočne len Maďarska, ale aj tam zabili 450 000 židov, takže je to vlastne cynické; "naoko" je POV; Tisove výnimky sú fakt) vobec nesuhlasim

To sú proste fakty. S tým nemôžeš nesúhlasiť. Bronto 17:00, 14 apr 2005 (UTC)
  • Horthy nedovolil deportacie Zidov
  • Zidov deportovali az po Szalasiovskom puci
      • ved hovorim; a je snad rozdiel medzi takým kolosom ako bolo Maďarsko, ktorému sa vtedy podarilo u Nemcov a Talianov presadiť obsadenie susedných území a trpaslíkom typu Slovensko, ktorý bol rád, že ho nezrušili - slovom: vypichnúť Maďarsko ako "príklad" je scestné
        • ono je sice pravda ze Slovensko bolo mensie, lenze prave o to ide, ze Tiso ako katolicky knaz mal radsej ustupit a nediskriminovat slovensku myslienku, nezahanbit Hlinkovo dedicstvo, a hrat do karat komunistov, aj komunisty nicili zidov, len nie tak otvorene--Mt7 17:27, 14 apr 2005 (UTC)
          • Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. Keby sa postavil proti, Slovensko by okamžite pripojili k Maďarsku alebo obsadili Nemci (pričom vieme aké to malo následky, keď to urobili v roku 1944), inými slovami - tých Židov by pozabíjali rýchlejšie a viac, navyše by pribudli aj Rómovia (z ktorých na Slovensku nazabili ani jedného) a pribudli by popravy (ktoré sa na Slovensku nekonali, ale napríklad v Maďarsku masovo) a do koncentračných táborov by išli aj Slováci a to už ani nehovorím o dôsledkoch na ďalšie dejiny Slovenska ako takého...Inými slovami, akokoľvek to znie cynicky, stalo sa asi to najlepšie, čo sa mohlo stať...Bronto 17:36, 14 apr 2005 (UTC)
  • Horthyho nechali kludne umriet v Portugalsku
  • a takisto v Chorvatsku a Rumunsku nebola masova deportacia
      • to nie je pravda, z internetových zdrojov pozri napríklad [1], keby aj bola - čo nie je - existuje aj kopa iných štátov


  • Horthy sa snazil vyskocit z vojny
      • všetci sa snažili vyskočiť alebo to aspoň tvrdia; a Horthy nebol nejaká svetlá výnimka, to sa len v Maďarsku mnohí snažia dnes spätne si nahovoriť - bol rovnako oportunistický a polofašistickí ako väčšina vtedajších politikov
  • Tiso poslal po Hitlerovej smrti Dönitzovi telegram, kde ho ubezpecil o jeho vernosti, ale to bolo uz minimalne pol hodiny po 12-tej
      • ja neobhajujem Tisa, bie som jeho fanúšik, ani nič podobné, obhajujem pravdivé fakty a vyváženosť článku

--Mt7 16:35, 14 apr 2005 (UTC)

to sa ale mylis, z anglickej wikipedie:

Nonetheless, in stark contrast to most of Eastern and Central Europe, the majority of Romanian Jews survived the war. Antonescu's government made plans for mass deportations from Wallachia, Southern Transylvania, and southern and western Moldova, but never carried them out. Historians disagree as to whether the continued pleas of Antonescu's Jewish former classmate Wilhelm Filderman had a major role in this, whether Antonescu calculated that western Romania was not sufficiently anti-Semitic to make deportation practical, whether he was unwilling to sacrifice the Jewish contribution to the Romanian economy, or whether he was simply hedging his bets. (It is also worth noting that, despite his overt anti-Semitism, Antonescu had a Jewish step-mother and a French-Jewish first wife.)

However, Horthy resisted German pressure and refused to allow the deportation of Hungarian Jews to Poland as part of the Holocaust(although there were a number of Pogroms against Jews in occupied Transylvania and in the teritories taken from Yugoslavia). --Mt7 17:12, 14 apr 2005 (UTC)

1. Citáty z anglickej wiki na takéto témy nie sú seriózny prameň, pretože ich rôzny -isti neustále upravujú v svojom zmysle. 2. Ad Horthy: prečítaj si pozorne, čo som napísal (a vypni pritom nachvílu v hlave to: "horthy Ok, Tiso bakaný" :-) ) 3. Citáty zo serióznych zdrojov: "V decembri 1941 mal Hitler v moci 8700000 Židov. Z nich do jari 1945 povraždil najmenej .....2600000 z Poľska, 750000 z Ruska, 750000 z Rumunska ....270000 z Československa..." (Johnson, Paul: Dejiny 20. storočia) a údaje o vyhladených Žicoch počas 2. svetovej vojny "Chorvátsko 26000 ... Rumunsko 300 000, Maďarsko 450000..." (Oxford Atlas of Modern World History, 1988). to by snáď malo stačiť. Bronto 17:28, 14 apr 2005 (UTC)

  • Polsko, Rusko, Cechy, Madarsko po roku 1944, Slovensko po roku 1944 nespominaj
  • to boli krajiny obsadene nemeckymi vojskami
      • to Poľsko a Rusko je tam len preto, lebo je to začiatok citátu, ide o to Rumunsko (nie je tam 0 ako vidíš)
  • pre mna je to moralny problem, ze uz v roku 1942 Slovensko "dobrovolne" poslalo 75 % Zidov do Osviecima
      • samozrejme, ale otázka je, aké boli alternatívy (pozri hore); na druhej strane ale Slovensko tie deportácie ako prvé aj zrušilo
  • jednoznacne bol odpor proti hitlerovskemu planu likvidovat Zidov
      • nerozumiem, čo tým chceš povedať
  • aj pre mna je to smutne, ze nasi stari otcovia sa dali tak lahko obalamutit
      • pozri o dve body vyššie

--Mt7 17:47, 14 apr 2005 (UTC)

Mala lektura ci bol odpor proti holokaustu alebo nieUpraviť

Eine kleine Zahl europäischer Juden wurde gerettet, weil die Regierungen ihrer Heimatländer der Forderung Hitler-Deutschlands nach ihrer Auslieferung nicht nachgaben.

Finnland, seit 1941 Deutschlands Verbündeter im Krieg gegen die Sowjetunion, lieferte seine Juden größtenteils nicht aus, obwohl Himmler dies im Sommer 1942 bei einem Finnland-Aufenthalt von der finnischen Regierung gefordert hatte. Der Premier Rangell soll darauf geantwortet haben, Finnlands Juden seien Bürger wie alle anderen und dienten auch als Soldaten im Krieg gegen die Sowjetunion. Einige Juden wurden dennoch ausgeliefert, weil sie Kommunisten waren. Diese Praxis wurde aber schon ab Dezember 1942 eingestellt, nachdem Zeitungen und einige Politiker dagegen protestiert hatten. Zwar wurde jüdischen Flüchtlingen zeitweise die Einreise nach Finnland verweigert; aber die etwa 1.000 in Finnland lebenden Juden konnten fast vollständig gerettet werden.

In Dänemark ergriff König Christian X. demonstrativ Partei für die Juden, als die deutschen Besatzungsbehörden auch sie zum Tragen des Judensterns zwingen wollten. Durch einen von deren Mitarbeitern vor Razzien der SS gewarnt, gelang es der dänischen Untergrundbewegung unter Mithilfe großer Teile der Bevölkerung im September und Oktober 1943, die meisten der im Land lebenden ca. 6.000 Juden in das neutrale Schweden zu schleusen. So kam es zur vergleichsweise niedrigen Anzahl von 161 dänischen Juden, die in deutschen Lagern ermordet wurden (siehe auch: Rettung der dänischen Juden).

Der italienische Faschismus war anders als der deutsche Nationalsozialismus nicht antisemitisch ausgerichtet. Dazu kam, dass Italien anfangs ein Verbündeter Deutschlands und kein von diesem besetztes Land war. Zwar wurden nach Kriegsbeginn antijüdische Gesetze erlassen, aber die Regierung und besonders die Armee widersetzten sich dem Drängen der Deutschen, die italienischen Juden in den Tod zu schicken. Sie wurden auch interniert, aber unter besseren Bedingungen als in den deutschen Konzentrationslagern und ohne ständige Todesdrohung. Daher flüchteten einige Juden aus dem besetzten Frankreich und aus Jugoslawien nach Italien. Erst nach dem Frontwechsel Italiens 1943 behandelten die Deutschen das Land wie ein besetztes Gebiet und überführten die italienischen Juden in ihre eigenen Vernichtungslager.

Auch das Beispiel Bulgariens - ebenfalls ein Verbündeter Deutschlands - beweist, dass ein entschiedener Widerstand die deutschen Pläne erfolgreich durchkreuzen konnte. Hier wurden Dank der festen Haltung von Regierung und Bevölkerung etwa 50.000 Juden gerettet.

Die Polen waren traditionell vom katholischen Antijudaismus und Antisemitismus geprägt. Obwohl dort viele Juden an die Deutschen ausgeliefert wurden, überlebten trotzdem mehrere Tausend durch Hilfen aus der Bevölkerung. Einige Polen waren entsetzt von der Hinmetzelung von Kindern und versteckten jüdische Kinder z.B. in katholischen Klöster

HlasovanieUpraviť

nech sa vyjadria aj ostatni

  • podobne ako ostatné vlády štátov nemeckej sféry vplyvu
  • (či bol nemecký tlak na slovenskú vládu až taký veľký je ťažko povedať, keďže ostatné bábkové štáty Chorvátsko, Rumunsko alebo Maďarsko - po jeho obsadenie v roku 1944 - sa vyhli deportáciam bez následkov zo strany nacistického Nemecka.)

--Mt7 17:53, 14 apr 2005 (UTC)

Mozno prekvapim, ale nemam nic proti vyhodeniu, pretoze ako spravne ukazuje Bronto vyvolava zbytocne nespravne interpretacie. Liso@diskprís 04:46, 15 apr 2005 (UTC)

To je samozrejme argument, lenze jediny problem je, ze ta veta "podobne ako ostatné vlády štátov nemeckej sféry vplyvu" je jednoduche nepravdiva informacia vid Dansko, Finsko, Bulharsko - pozri nemecky clanok hore - a dokonca papez zachranil dievcatko. Takze co by som prijal, keby tam nebola ani jedna formulacia --Mt7 06:31, 15 apr 2005 (UTC)

Sorry. Teraz som mimo casu svojho internetu (platim nehinduisticke peniaze za minutu) a tak som to nepostrehol. O tom netreba hlasovat, to treba rovno vyhodit! Ja som sa vyjadroval k "ci bol nemecky ..." Liso@diskprís 11:28, 15 apr 2005 (UTC)

Ja mam doma v Mnichove uz 6 rokov flat rate DSL a v robote sa hram s firewallmi, takze radsej by som mal pisat o tom, nez o nejakom Tisovi, ale tusim som ani neporozmyslal co je firewall po slovensky. --Mt7 11:46, 15 apr 2005 (UTC)

Nechápem, Mt7, o čo ti tu presne ide. Kto tvrdí, že nebol odpor proti holokaustu? Nikto. Hovoríme to tom, či tých Židov aj NAOZAJ deportovali. Tvrdit, ze on "najprv nechcel", si moze hocikto. Z krajin v podobnej situacii ako bolo Slovensko Zidov pred rokom 1944 nedeportovali len z Madarska (ale ich zabijali doma a posielali bojovat) a Bulharska (podrobnosti neviem), zo vsetkych ostatnych áno. Hore som uviedol link o stranky odporcov popierania holokaustu, kde mas ak sa dobre pamatam aj presne mesiace kto, co, kedy, preco, kam deportoval... Bronto 18:32, 15 apr 2005 (UTC)

  • Mt7 pre mna tiez Tiso nie je clanok z oblasti pre mna zabavnych tem! :)
  • Bronto Tvoja uprava k "tukovej" vlade, je naozaj velmi dobra! Dik! Liso@diskprís 18:53, 15 apr 2005 (UTC)

Ak teraz vsetci súhlasia s touto verziou, mohli by sme dat prec tu kontroverziu, lebo to je ako keby tam bolo napísané "Jozef Tiso - necitajte tento clanok!" :-) Bronto 19:02, 15 apr 2005 (UTC)

P.S.: Mt7, tebe toto asi pripadalo (na pomery slovenskej wiki) ako veľká hádka (aspoň tak si to napísal tomu Alex...), ale, ver mi, toto v porovnaní s tým, čo sa často deje na veľkých wikipédiách, bol len úsmevný "sporček"...Bronto 19:05, 15 apr 2005 (UTC)

Vobec nemam pocit, ze by slo o velku hadku!! Naopak! :) Pred odstranenim kontroverzie by som este rad nejako upravil tie citaty a ten pokec okolo obesenia... Zda sa mi to take ako keby posledne slovo vo wikipedii bolo protisovske a to sa mi vobec nepaci! Dokazeme aj toto nejako ustretovo vyriesit? Liso@diskprís 19:19, 15 apr 2005 (UTC)

to mi je uplne jasne, samozrejme aj Tebe aj mne aj lisovi slo aj o to najst verziu ktora najde siroky konzens, clanok o Tisovi bolo treba spravit, este som sa snazil to troch stylisticky zladit. Spornost treba dat prec. --Mt7 19:22, 15 apr 2005 (UTC)

tie citaty su podla mna velmi dobre --Mt7 19:26, 15 apr 2005 (UTC)

Pokial ide o ten posledný odstavec, tak len pre informáciu: Tisa česko-slovenská vláda takmer omilostila (aj prezident Beneš bol za, ak vláda nerozhodne inak), ale keďže tam bolo viac komunistov a sociálnych-demokratov, ktorí boli prirodzene za popravu, než Demokratickej strany a jej českého ekvivalentu, ktorí boli proti, nakoniec ho popravili. Bronto 19:43, 15 apr 2005 (UTC)

Beneš, ak by naozaj chcel, tak mohol omilostiť Tisa bez ohľadu na stanovsiko vlády. --Otm 17:23, 15. apríl 2007 (UTC)

„Nezávislosť“ Slovenska zostala prakticky ilúziou, keďže Slovensko bolo silne závislé na Nemecku. Na druhej strane sa Slovensko zbavilo závislosti od Prahy a záviselo menej na nacistickom Nemecku ako neskôr Česko-Slovensko na Sovietskom zväze po 2. svetovej vojne. (Nemecké vojská Slovensko obsadili iba na konci roku 1944, kým sovietske vojská boli v Česko-Slovensku viac než 20 rokov). Neviem, či by to celé nemalo byť preformulované, ako autor odmeral mieru závalislost nezávislosti od Nemecka a od Ruska. Po vojne tu Rusi 23 rokov neboli a potom tu 20 rokov boli, alev sovietsky vojaci sa nemohli po krajine voľne pohybovať, atď, atď. Prirodzene, že neobhahujem ich pobyt u nás.

CitátyUpraviť

Tie citáty sú ozaj z dobrého zdroja:)). Web stránka, na ktorej sa nachádzajú, začína príhovorom: Srdečne vás výtam na neoficialnej stránke "Slovenskej pospolitosti",ktorú som pre vás pripravil za účelom oboznámenia s programovími cielami SP.... Citáty sú konkrétne z Biografie Monsignor Jozefa Tisa --Bubamara …✉ 06:57, 15. február 2007 (UTC)

Bubamara to nemyslis vazne odvolavat sa na takyto paskvil. Ak to vazne myslis tak to prosim uved ako zdroj do hesla Jozef Tiso. --84.47.75.45 07:11, 15. február 2007 (UTC)

  • Vážený XY, ak si si nevšimol, na začiatku mojej prvej vety som použila smajlik. Inak, čo takto nerevertovať len a nediskutovať len, ale aj niečo poeditovať? --Bubamara …✉ 07:16, 15. február 2007 (UTC)
Bubamara lutujem ale ten smajlik tu nevidim,asi mam ine nastavenie.--84.47.75.45 08:06, 15. február 2007 (UTC)


Suhlasim,citaty treba presunut.A rozdelit ich na potvrdene a prisudzovane. Citaty su aj tak spracovane dost nekvalifikovane,bez zdroja. --91.127.129.158 06:46, 16. február 2007 (UTC)

Ano,citaty by mali byt presunute.Ale aj tak by tam mal u kazdeho byt uvedeny zdroj. Inak je to v rozpore s filozofiou Wikipedie.Je to lajdacka praca. --91.127.139.78 14:06, 17. február 2007 (UTC)


Wikipedie jistě není sbírka citátů, nicméně rozhodně si nemyslím, že by měly být přesunuty všechny. Některé by mohly být zapracovány do textu, nebo do poznámek. Cinik 15:13, 17. február 2007 (UTC)

K článkuUpraviť

"Židovské deportácie sa znova začali v októbri 1944, keď sa sovietska armáda prebila k slovenskej hranici a po potlačení protinacistického Slovenského národného povstania. Nemecko sa rozhodlo okupovať Slovensko, čím krajina stratila aj zvyšok nezávislosti. Počas okupácie, v čase keď Tiso zotrvával v prezidentskom úrade, bolo deportovaných 13 500 Židov a uväznených ďalších 5 000." Nebolo to tak, že fašistické vojská obsadili Slovensko práve kvôli tomu, že vypuklo SNP a nie až po tom, čo bolo potlačené? To bol aj dôvod, prečo bol Tiso proti SNP (a nielen on). Keď sa pozrieme na jeho výsledok, bolo to skôr protislovenské, ako protifašistické povstanie. S treťou vetou súhlasím: Židia boli deportovaní počas okupácie.

SNP ako také vypuklo, práve kvôli tomu, že nemecké vojská začali obsadzovať Slovensko. Nemci sem vstup už dlhšiu dobu pripravovali, čakali iba na zámienku. Tú im poskytla unáhlená činnosť niektorých partizánskych skupín, likvádcia nemeckej misie v Martine atď. Samotné povstanie, ktorého najdôležitejšiu časť tvorilo vystúpenie regulérnych vojsk na strednom Slovensku, tak začalo za veľmi nepriaznivých podmienok, najmň ak zoberieme do úvahy jeho nedokončené prípravy.--Pelex 07:57, 17. máj 2007 (UTC)

Neverim, ze tento citat je pravdivy. "Medzi októbrom 1942 a októbrom 1944 Slovensko bolo útočiskom pre Židov prenasledovaných v susedných krajinách." Viem od ocitych svedkov, ze vela zidov sa skryvalo v Budapesti. Tiso bol s deprtaciami najagilnejsi.

V zásade máš pravdu, pretože situácia slovenských Židov bola dosť neistá v tomto období, ale myslím si, že autor mal patrne na mysli to, že sem utekali Židia z Poľska, pre ktorých bola 1.SR podstatne bezpečnejšia.--Pelex 07:02, 19. júl 2007 (UTC)
  • citujes Duricu, treba citat dalej.. Tiso sa snazil potlacit vsetky snahy o vystahovanie zidov za co ho Tuka chcel zhodit vela krat z vlady a za co ho nemecka tajna sluzba skusila zabit na ukrajinskom fronte... --M2k (diskusia) sa nepodpísal(a)

Nemali by sme mu z mena odobrať titul Monsignore, keďže v čase úmrtia už ním nedisponoval ? --Kelovy 17:09, 1. august 2007 (UTC)

"Protesty papeže"Upraviť

Ani papež ani Vatikán oficiálně neprotestovali proti popravě Tisa (alespoň ne ve smyslu, jak tomu rozumí mezinárodní právo). Vatikán sice adresoval Československu přímluvu, aby byla Tisovi udělena milost, ale ta prosba rozhodně neměla charakter protestu a Vatikán později nepovažoval Tisovu popravu za důvod k rozhořčení. Alespoň podle československého velvyslance u Svatého stolce, podle kterého byl Vatikán pouze překvapen tímto krokem, neboť ho považoval za velmi neprozíravý ohledně budoucího vývoje vztahů mezi Čechy a Slováky. Více viz v knihách Pierre Blet: Pius XII. a druhá světová válka ve světle vatikánských archívů, Václav Vaško: Neumlčená I a F. X. Halas: Fenomén Vatikán... --Cinik 00:06, 28. september 2007 (UTC)

Nepravdy.Upraviť

"Prezident J. Tiso 15. mája 1942 podpísal Ústavný zákon o vysťahovaní Židov." Tak toto sa píše v článku o našom prvom prezidentovi. Bolo by dobré naštudovať seriózne historické pramene (nie komunistické učebnice), pretože Dr. Jozef Tiso nikdy tento zákon nepodpísal, naopak , vyžiadal si možnosť udelenia prezidentských výnimiek na odsuny židov. Zaslúžil sa o výnimku transportu pre nie 2000 židov, ale udelil 9000 výnimiek pre židovské rodiny, čím zachránil takmer 30.000 židov, až si vyslúžil od Hitlera prezývku "biely žid", s nesmiernym rizikom, že gestapo zatkne aj jeho. Je faktom, že po novembri 1942 už židovské transporty neexistovali až do potlačenia SNP. Ďalšia vec-po potlačení SNP Nemeckou armádou, disponujúcou na Slovensku silou do 40.000 vojakov, Dr. Tiso síce vyznamenal vojakov nemeckej armády, ale len preto, aby si vymohol 3 výnimky pre aktérov zbytočnej akcie akou bolo SNP a to: -nebolo zastrelených 800 mužov-priamych osnovateľov a aktérov SNP -nebolo odvlečených do Nemeckých koncentračných táborov 20.000 mužov slovenskej armády, ktorú zneužili pre SNP -neboli zrovnané mestá Banská Bystrica, Zvolen a Brezno Je to málo za to, že náš prvý prezident navešal železné pliešky nemeckým vojakom(tak sa vyjadril svojmu biskupovi). Je faktom, že norimberský súd poslal naspäť žiadosť ČSR o odsúdenie Dr. Tisa s oddôvodnením, že nebol vojnovým zločincom. Je faktom, že Simon Wiesenthal-lovec gestapákov sa vyjadril, že meno Jozef Tiso nie je pre neho zaujímavé. Je faktom, že traja vtedajší židovskí rabíni boli viackrát u Tisa aj u jeho biskupa s orodovaním, aby neodstupoval, lebo vládu prevezme Tuka, čo by znamenalo koniec mnohým židom a začiatok ďalších transportov. A napokon, už bol v ČR rehabilitovaný vojnový prezident Hácha, v Maďarsku Horthy, len Slovákom nebude dovolené povedať si otvorene pravdu. Prečo si ju sami skreslujeme? Prečo kŕmime naše deti bolševickými lžami a skreslenými historickými faktami od marxistických autorov? Prečo sa tvárime, akoby abdobie 1939-1945 na Slovensku ani neexistovalo? A napokon, prečo nie sú postavené mimo zákon aj komunistické, marxistické a bolševické symboly tak, ako fašistické?

      • kazdopadne o zosnulom by sa nemalo takto pisat/hovorit ako sa tu niektory ukazali .. Zili ste v tej dobe ? nezili ... zato moj dedko mi pred smrtou povedal ze Tiso bol najlepsi prezident a podotknem ze sa narodil este v Rakusko-Uhorsku, takze nieco uz prezil ..
      • Predpokladám, že nám ide všetkým o fakty (NPOV). Ústavný zákon 68/1942 Zb o vysťahovaní Židov. je v plnom znení napr. na stránkach ÚPN, ktorý by som z komunizmu určite neobviňoval - [2]. Prosím, dolož svoje tvrdenia počte výnimiek podkladmi. Tvrdenie, o Wiesenthlovi dolož, na stránkach inštitútu je jeho úvod ku knihe Joan Campion s úvodom samotného Wiesenthala, v ktorom doslova píše: "Monsignor Josef Tiso, president of the Nazi puppet state of Slovakia, was a willing tool in the hands of the Nazis and bore a heavy share of responsibility for the Jewish tragedy in his country. After the war he was tried in Czechoslovakia, and was executed for his crimes. Some Slovakian emigrants in the free world have tried for years to convince the Vatican that Tiso should be canonized. In light of the man's record, this request can only be called obscene. It is to be hoped that Rome will not grant it." [3] Neznie to, že by Tisove kroky schvaľoval. Rovnako tvoje tvrdenia o rehabilitovaní prezidenta Háchu - nič také sa nestalo a dodnes ostáva kontroverznou postavou. Na druhej strane Hácha mal po 15. marci omnoho menšie možnosti robiť samostatnú politiku v rámci Protektorátu a jeho zdravotný stav to ani neumožňoval. Poväčšine len protestoval proti nariadeniam a činom okupačného aparátu. Po roku 1942 už nebol za svoje činy zodpovedný vzhľadom na pokračujúci artiosklerózu. Horthy prekázateľne zastavil transporty židov po zverejnení Vrbovej správy, to mu pravdepodobne zachránilo život. Na svoje ďalšie rečnícke otázky si musíš odpovedať sám, Wikipedia je encyklopédia, nie politické fórum. Martinoza 13:43, 12. marec 2008 (UTC)
    • ono je aj pravda, ze Hacha sa tak podlizoval Hitlerovi, ako nik iny zo Slovenskej vlady :-) v jednom kuse mu vyjadroval, ako je hrdy, ze cechy spravuje nemecky panovnik, ci tak nejak.. :-) --M2k 21:57, 25. marec 2011 (UTC)


        • Keď nám ide o Fakty tak si preštuduj proces s Dr. Tisom, tam nájdeš všetko potrebné predložené.****

Všetko čo sa tu píše sú nehorázne klamstvá. --Ivanovic (diskusia) sa nepodpísal(a)

FAktyUpraviť

Keď už tu uvádzate mnohé bludy bol by som rád keby ste mi niejakou relevantnou správoua lebo dokumentom doložili toto.


V maďarských archívoch sú však dokumenty svedčiace o tom, že Tiso s Maďarskom rokoval o prípadnom pripojení celého Slovenska k Maďarsku ešte pred Mníchovskou dohodou. Dva mesiace pred Mníchovom Dr.Jozef Tiso uskutočnil utajené stretnutie v Budapešti, kde ministrovi zahraničia Kálmánovi Kányovi predložil návrh, podľa ktorého by Slováci boli ochotní za určitých podmienok opätovne vstúpiť do štátoprávneho zväzku s Maďarskom. Po prvotnom odmietnutí Tisovho návrhu maďarská vláda dňa 27. septembra 1938 odsúhlasila Tisove podmienky, diktujúce mocnosti v Mníchove však Tisovu iniciatívu predbehli a územné zisky Maďarska boli napokon menšie [3].


Dávať tu ako zdroj bulvárny plátok SME je smiešne. ZAtiaľ som toto videl len na SME ale v žiadnej relevantnej literatúre sa nič takéto nenachádza. Preto ak ste to sem dali mali by ste zabezpečiť relevantné dôkazy. Zatiaľ je toto vaše tvrdenie ničím nepodložené tak ako mnohé iné a spĺňajú podmienky ohovárania. A navyše i keby s ataký spis v Budapešti nachádzal je potrebné overiť jeho pravosť. Ako vieme Maďari si radi vyrábali všelijaké spisy. Pokiaľ chce wikipédia narábať s nepodloženými vecami, mala by sa preorientovať a začať písať o celebritách a nie histórii.

  Wikipédia nie je diskusné fórum, preto tu, prosíme, diskutujte o článku, nie o jeho téme. Ďakujeme za pochopenie.  
Je pravda, že Jozef Tiso rokoval v Budapešti o prípadnom pripojení Slovenska k Maďarsku. Zároveň v tom istom čase poslal na tajnú misiu aj vyslanca do Varšavy, aby zistil postoje poľskej vlády k Slovensku. Tiso jednoducho skúmal všetky možnosti, ktoré Slovensko v tej dobe malo. Ani jedna z misií neskončila dobre (Maďarsko a Poľsko sa už doholi na obsadení časti území Slovenska, čím by ako celok prakticky zaniklo) a preto sa Tiso utvrdil v presvedčení, že najlepšou cestou bude samostatný štát. Bežná diplomacia. Článok na SME je iba ďalším príkladom odpadovej žurnalistiky a dôkazom toho, že je nevhodné používať mienkotvorné médiá ako zdroj informácií.--Michalides 21:23, 14. október 2010 (UTC)

AgrresionUpraviť

Hi. The article lacks the information about slovak agrression on Poland (and robery of it's southern areas) under Tiso's regime.

Posledné problémyUpraviť

Svojho času som si povedal, že k takýmto témam radšej nebudem editovať. Ale aby sa to tu trochu pohlo: Ak sú veci sporné, stačí ich pridávať so zdrojmi, a tým je vec vybavená. Pokiaľ ide o konkrétnosti, tvrdenie, že proces bol cielene zmanipulovaný a že to dnes nepopiera žiaden historik, je pravdivé, takže si to Jonesy niekde naštuduj (ale nie z komunistických textov). Myslieť si, že ten proces čokoľvek dokazuje je vyslovene smiešne - inak povedané, to aký Tiso bol alebo nebol a to ako dopadol ten proces nemá žiaden priamy súvis. Bronto 15:00, 15. október 2010 (UTC)

Tento text v hesle je historicky nesprávny Správne by to malo byť nasledovne: Autonómna vláda pod vedením J. Tisu okrem toho, že iniciovala hromadný odsun nepotrebných Čechov zo Slovenska, 4. novembra 1938 vydala vládne nariadenie o tzv. postrku 7 500 Židov na územia, ktoré boli odstúpené Maďarsku. Keďže Maďari ich na svoje územie odmietli pustiť a hromadili sa v "zemi nikoho", Tiso opatrenie zrušil. Po vyhlásení samostatnosti 14. marca 1939 vláda pristúpila k "riešeniu" židovskej otázky na náboženskom základe. Po salzburských rokovaniach sa pri "riešení" židovskej otázky presadila Tukova skupina, ktorá zaviedla rasové kritéria a získala od parlamentu zmocňovací zákon, na základe ktorého vypracovala takzvaný Židovský kódex (prijatý 9. septembra 1941, nariadenie vlády č. 105/1941 Sl.z.). J. Tiso si vymohol v kódexe dva paragrafy o udeľovaní prezidentských výnimiek, ale aj tak ho nepodpísal. Na základe ustanovení Židovského kódexu v marci 1942 začala vláda zo Slovenska deportovať židov do nacistických koncentračných táborov v Poľsku. Deportácie nemali žiaden právny podklad okrem ustanovení Židovského kódexu, ktoré hovorili o práve prikázať žida na prácu. Oficiálne sa prvé transporty odvolávali na túto "normu", neskoršie na potrebu "spájať rodiny". V. Tuka sa snažil posvätiť deportácie ústavným zákonom, ktorý mu však parlament neprijal v požadovanej podobe.

Prezident J. Tiso 15. mája 1942 podpísal Ústavný zákon o vysťahovaní Židov[10], ktorý však spätne nezlegalizoval už uskutočnené deportácie Židov do nemeckých „pracovných“ táborov. Zákon síce vyjadril v prvom paragrafe, že židov možno zo Slovenska deportovať, ale v ostatných paragrafoch sa hovorilo o tom, kedy to nie je možné. Podstatné bolo však, že zrušil Židovský kódex a odňal tým "riešenie" židovskej otázky z Tukových rúk. V čase jeho platnosti sa už neuskutočnili deportácie v predchádzajúcom rozmere. Zákon umožnil aj deportácie definitívne zastaviť v novembri 1942.--193.93.75.61 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Kdeje vlastne napisane, ze to podpisal? Lebo inde sa zas spomina, ze nic take nepodpisal a ze tie dalsie paragrafy tam boli iba vnutene, zatial som nenasiel zmienku o tom, ze by si to sam Prezident vyziadal mat tieto vynimkove paragrafy. Treba zvazit, ze zakon navrhoval Snem a schvaloval ho Snem. Nie jedna osoba. A, ze v sneme bolo vela Tisovych privrzencov, ktory boli proti narodnemu socializmu v podani prof. Tuku. Dost zaujimava zmienka o tychto paragrafoch je aj, ze ked Prezident Tiso udelil milost nejakemu slovenskemu zidovi, spadalo to na jeho rodinu, tj. zenu a deti. Treba si pozriet kolko madarska vlada poslala zidov do koncentracnych taborov a kolko ich poslala slovenska vlada a kolko ich Tiso samotnymi vynimkami a milostami zachranil. Slovensko je stale povazovane za jeden zo statou Europy, ktory najviac zachranil zidov pocas holokaustu. Ako je to potom mozne, ked Dr. Tiso je stale povazovany za Prezidenta klerofasistickeho statu. ;-) --M2k 12:44, 26. marec 2011 (UTC)

  Wikipédia nie je diskusné fórum, preto tu, prosíme, diskutujte o článku, nie o jeho téme. Ďakujeme za pochopenie.  

Obrázok minceUpraviť

Obrázok je nesprávne popísaný: je to 50-korunová strieborná minca - pamätná, vydaná pri výročí J. Tisa.--Nelliette 21:13, 24. apríl 2011 (UTC)

ZdrojeUpraviť

Zdroj sa nemá mazať len preto, že sa zaň (ešte k tomu len od istého času) platí. Podľa rovnakej logiky môžeme zmazať všetky knihy ako zdroje. Druhá vec, či sem vôbec patril, ale keď už ho raz použili, tak nechápem, prečo ho tam nenecháš alebo potom naopak nezmažeš celý odstavec. Bronto (diskusia) 12:15, 17. marec 2012 (UTC)

Referenciu, čo som odstránila mohol prečítať len úzky okruh vybraných pianistov. Načo máme robiť články pre vybrané kluby čitateľov, toto médium je určené pre všetkých.--Nelliette (diskusia) 23:31, 17. marec 2012 (UTC)
Pozri nižšie: Po prvé si to môže hocikto kúpiť (aj ty) a po druhé je to v knižnici. Čiže presne ako kniha. Bronto (diskusia) 04:27, 18. marec 2012 (UTC)
Nejake piano sem tam, to nikoho nezaujima. Jedina otazka je, ci je referencia doveryhodna a relevantna. Mazanie referencii je drzost a neucta k praci inych redaktorov. --Mt7 (diskusia) 23:50, 17. marec 2012 (UTC)
Ten zdroj si niekto, kto nemá Piano, môže prečítať v tejto podobe:

Jozef Tiso vyvíjal aj menej známe aktivity, ktoré sú v rozpore s predstavami o záchrancovi Slovákov

Tiso a „záchrana“ pred Maďarskom

V maďarských archívoch sú dokumenty svedčiace o tom, že Tiso s Maďarskom rokoval o prípadnom pripojení Slovenska ešte pred Mníchovskou dohodou.

Trocha málo na zdroj, nie? Toto nebola zo strany Nell drzosť, len logický postup. Sama som nejaké "piano" zdroje z článkov dávala preč. Ak ide o citáciu elektronického dokumentu, článkom treba vyhľadať zdroje, ktoré sú prístupné bez obmedzenia. --–Bubamara 00:01, 18. marec 2012 (UTC)

Tak znova: Ten text je prístupný bez obmedzenia, len zaňho treba zaplatiť. Presne tak isto ako keď si kupuješ knihu alebo časopis. Úplne rovnako by si mohla argumentovať, že treba zmazať knihy, lebo nie sú prístupné bez obmedzenia, keďže treba za ne zaplatiť (nehovoriac o tom, že kvôli nim treba ísť často dokonca do obchodu). To je naozaj tak ťažké trocha rozmýšľať? Bronto (diskusia) 04:21, 18. marec 2012 (UTC) P.S: A ak má argument znieť tak, že si knihy možno požičať v knižnici, tak tento článok si v knižnici možno prečítať presne tak isto. Takže vlastne ani to cenové obmedzenie neexistuje a je to presne ako keby sa citovala ľubovoľná kniha. Samozrejme teraz nehovorím o kvalite zdroja, to je druhá vec.Bronto (diskusia) 04:23, 18. marec 2012 (UTC)

Pri takomto type zdroja by mala byť použitá šablóna Šablóna:Citácia periodika (o tom, že zdroj je komentár, a či je v hodný ako zdroj, sa nebavíme). Ja si myslím, že obsah referencie by mal byť prístupný komukoľvek. Ide o internetovú encyklopédiu, preto napríklad aj komukoľvek, ktorý žije v Peru, ak ovláda náš jazyk. Ty si naopak myslíš, že obsah referencie je prístupný po zaplatení každému, aj napríklad komukoľvek, kto žije v Peru, ak ovláda náš jazyk. Každý z nás má iný pohľad na vec. Neznamená to, že pre jedného z nás dvoch je "naozaj tak ťažké trocha rozmýšľať". --–Bubamara 09:30, 18. marec 2012 (UTC)
Takže tvoj argument znie, že napr. v Amerike nemajú (údajne) prístup na to Piano? Ak áno (teda ak som to dobre pochopil), tak z čoho (z akého pravidla) vyplýva tvoj názor, že by sa taký typ referencií mal zakázať? Ak nie, tak si stále nevysvetlila, aký je rozdiel medzi týmto a platenými časopismi a knihami. Lebo tam žiaden rozdiel nie je, dokonca je oproti fyzickým knihám a časopisom je toto rozhodne prístupnejšie. Bronto (diskusia) 14:44, 18. marec 2012 (UTC)

V tomto prípade súhlasím s Brontom. Platený on-line zdroj má rovnakú hodnotu ako kniha. Nie je v tom žiaden rozdiel. A už vôbec nie dôvod na jeho mazanie. Citácie v odborných článkoch vyžadujú ku kontrole niekoľko desiatok až stoviek eur drahé časopisy či knihy (prípadne on-line prístup k nim) - a tiež ich nikto nemaže preto, lebo k nim nemá prístup. --Rádiológ 09:47, 18. marec 2012 (UTC)

Kniha a odborný časopis majú úplne inú kvalitu podanej informácie - vyššiu - ako nejaký novinársky polflek bez citovaného zdroja - akéhokoľvek - navyše s kontroverzným maďarským pôvodom, čo nebýva temer nikdy objektívny ak sa jedná o slovenskú históriu.--Nelliette (diskusia) 10:15, 18. marec 2012 (UTC)
Pokiaľ nemáš lepší, odstraňovať to nemáš. Ak máš, máš to lepším nahradiť. A ak máš skutočne pádny dôvod pochybovať o obsahu (máš zaplatené Piano? Máš vzdelanie, ktoré ťa oprávňuje to kriticky hodnotiť na vyššej úrovni ako autor?), máš odstrániť celý odsek, ktorý je tým odzdrojovaný. --Rádiológ 10:29, 18. marec 2012 (UTC)
Rádiológ, práve čítam zdroj, keď budem s tým hotová, napíšem buď novú referenciu alebo nahradím odstavec iným znením. redaktori by si mali vyberať kvalitné pramene údajov, keď už sme pri tom, a nie pacnúť sem čokoľvek, len aby tam nejaký zdroj bol uvedený.--Nelliette (diskusia) 10:46, 18. marec 2012 (UTC)
Ujasni si, či chceš argumentovať tým, že je to platené, alebo tým, že zdroj sú obyčajné noviny. To sú dva úplne rôzne problémy, nemôžeš skákať z jedného na druhé. My sme hovorili len o platení, aby si tu tým zmazaním nerobila absurdné precedensy pre iné články. Bronto (diskusia) 14:44, 18. marec 2012 (UTC)
Argumentujem aj tým, že zdroj je neprístupný v zmysle wikipediánskom, teda nie je pre všetkých a argumentujem aj nekvalitou zdroja. nechápem, prečo si myslíš, že môžem použiť len jeden argument.--Nelliette (diskusia) 15:54, 18. marec 2012 (UTC)
To prvé nie je pravda (ak je tam problém len to, že sa platí, a nie ešte nejaký iný mne neznámy), takže si to nemala čo uvádzať. O tom druhom sa tu s tebou predbežne nikto neháda, takže to nemusíš stále opakovať ako odpoveď, keď sa diskutuje o tom prvom. Bronto (diskusia) 01:44, 19. marec 2012 (UTC)


"Filozoficka otazka" - mozem sa opytat, preco zalobcovia v procese boli vsetci doktori prav a obhajcovia nie, ani Tiso nebol doktor teologie? 2. k deportaciam (sorry, nenasiel som ine "heslo" v SK wikipedii, kde su takto rozpisane na r. 1942 a po zaciatku SNP, preto sa pytam tu) - niekde som cital, ze bol aj jeden trasport okolo 900 ludi v r. 1943, ktory sa malokde spomina. Nevie niekto viac? Vdaka. JS.

Faktografickejší a hlbší (a to diametrálne) článok o Jozefovi Tisovi.Upraviť

Je žiaľ na nemeckej a zahraničných wikipédiách.--212.26.167.42 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Idem to ešte prekopať u tých Nemcof.čau.--Nelliette (diskusia) 22:37, 18. máj 2012 (UTC)

Kategoria vojnovi zlocinciUpraviť

O tom, ci sa Tiso nachadzal na nejakej listine vojnovych zlocincov sa casto vedu spory, v kazdom pripade, nebol sudeny a odsudeny ako vojnovy zlocinec, ale na zaklade nariadenia SNR č. 33/1945 Zb., ktore takuto klasifikaciu neobsahuje (v jeho pripade islo o trestne ciny domacej zrady, zrady na povstani a kolaboracie). Navrhujem zaradenie do tejto kategorie odstranit ako sporne.Ditinili (diskusia) 17:39, 10. marec 2015 (UTC)

Rešpektujem, predsa len nie som expert. Tisu som do tejto kategórie zaradil po vzore českej wikipédie [4] Vaše argumenty sú podľa mňa dostatočné, tak podľa môjho môžeme Tisu vyradiť... ako som povedal, nie som expert, ak má k tomu ešte iný redaktor niečo, prenechávam voľné pole. Alekme (diskusia) 17:48, 11. marec 2015 (UTC)

OtázkaUpraviť

Mozem vediet, preco Lalina revertoval moje zmeny v clanku Jozef Tiso? Jednalo sa o oznacenie funkcie prezidenta a ministerskeho predsedu Slovenskej republiky 1939 az 1945. Tieto moje upravy boli faktograficke a nekontroverzne. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 11:25, 21. marec 2015 (UTC)

Odkaz pre redaktora Redaktor:TomášPolonec: Diskusia sa nevedie mazanim diskusnych prispevkov. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 12:33, 21. marec 2015 (UTC)

Skutocne nechapem, co je zle resp. nespravne na oznaceniach "novovytvorena funkcia" a "zrusena funkcia".--Nicolas Hermann FR (diskusia) 12:35, 21. marec 2015 (UTC)

OK, ale ja som nič nezmazal, len som to presunul na koniec, tak, ako sa to robí... --TOMÁŠP 12:38, 21. marec 2015 (UTC)

Je trapne pozorovat ako Redaktor:Lalina stale bez diskusie a bez odovodnenia likviduje moje zmeny. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 12:50, 21. marec 2015 (UTC)

Bez diskusie a odôvodnenia? Mne sa vidí, že skôr Ty neodpovedáš... Odpovedala Ti už tu → [5] --TOMÁŠP 13:01, 21. marec 2015 (UTC)
Texty "novovytvorena funkcia" resp. "zaniknuta funkcia" maju vacsiu informacnu hodnotu, nez pomlcky. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 13:06, 21. marec 2015 (UTC)
To je Tvoj názor, ktorý Ti nikto neberie, ale takisto Ty nemáš právo ho vnucovať ostatným. --Lalina (diskusia) 13:16, 21. marec 2015 (UTC)
Prepac, ze som ti naprv neposlal prsbu o moznost dany infobox zmenit. --Nicolas Hermann FR (diskusia) 13:25, 21. marec 2015 (UTC)
Ako som Ti už písala - opatrne s vyjadrovaním. --Lalina (diskusia) 14:36, 21. marec 2015 (UTC)

CitovanieUpraviť

Aký je problém v citovaní hesla zo Slovenského biografického slovníka? Vasiľ (diskusia) 13:09, 30. máj 2017 (UTC)

Zverejnené lži na základe dezinformačného webu Denník N, ako zdroj informácií?Upraviť

Je tu rozsudok súdu, https://historyweb.dennikn.sk/uploads/files/58_tiso-zmenseny.pdf Je kniha prokurátora i obhájcu Tisa, kde sa JEDNOZNAČNE píše o tom, že Tiso bol odsúdený za vlastizradu, ale wikipédia je prepisovaná na základe lži článku neoboľševického Denník N, kde ani necitujú rozsudok, ani knihu prokurátora, dokonca ani raz nespomínajú slovo VLASTIZRADA, ani to za čo bol odsúdený, citujem "vyvíjali politickú činnosť, smerujúcu k odstráneniu demokratického poriadku V Československej republike" a miesto toho sa ako fakt dá lži článok, o lži pojme ako pronacistická strana a v rozpore s realitou, ktorou je písomný rozsudok Národného súdu, sa lživo uvedie, že bol odsúdený za vojnové zločiny, napriek tomu že je to LOŽ? Spamätajte sa! 95.103.156.166 20:00, 21. november 2021 (UTC)

Môže mi niekto odpovedať, prečo wikipédia neuvádza fakty ale tak silno lpí na lži "Po vojne bol 15. apríla 1947 Národným súdom ČSR odsúdený za vojnové zločiny." na základe článku, ktorý tvrdí: "Jozef Tiso bol vojnovým zločincom" ignorujúc fakty ako je rozsudok Národného súdu?
Nedokážem pochopiť, podľa súdu bol súdený a odsúdený za vlastizradu. Napriek tomu wikipédia tvrdí lož, že za vojnové zločiny. To je písomný rozsudok súdu, písomné svedectvo prokurátora i obhájcu nedostatočné, keď sa lži tvrdenie opiera na lži článku z Denníku N, kde sa rozsudok vôbec neberie do úvahy?
Veď potom zmeňte vetu, neuvádzajte že bol odsúdený za vojnové zločiny, napíšte že bol vojnový zločinec lebo podľa vás to tak je a súd a rozsudok vynechajte kompletne. Ale preboha nešírte lži, zámerne lži, neklamne o rozsudku, o súde verejnom, archivovanom. Robte s z Tisa vojnového zločinca, ale preboha netvrďte že to je rozhodnutie súdu, lebo to je len boľševická LOŽ! Preto aj kniha spomienok prokurátora a obhájciu vyššla až po 1989 a wikipédia ide do doby demagógií a lží hoších ako z pred rokom 1989! Popierať ešte aj rozsudok súdu! Hnus! 95.103.156.166 20:27, 21. november 2021 (UTC)
Nakoniec ešte doplním, lži článok na základe ktorého wikipédia tvrdí jednoznačnú, zámernú lož, je dielom komunistky, nenávistnej ateistky JUDr. Katarína Zavacká, CSc., ktorá sa ani netají svojou nenávisťou voči kresťanom. A zopakujem, na úvod jej lži článku píše:
"Súčasťou článku je Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom z 15. apríla 1947 v plnom znení." ale o tom rozsudku v článku ani slovo, ani citácia, len boľševická demag=ogia, ktorú ani ničim nepodloží a rozsudok, je len link na pdf.
Vážne wikipédia váš zdroj "pravdy" sú boľševické CSc. kádre a nie rozsudok súdu?
Mne je z toho zle! 95.103.156.166 20:44, 21. november 2021 (UTC)
Treba čítať celé znenie obžaloby (s:sk:Rozsudok Národného súdu v Bratislave nad Jozefom Tisom), sú tam body, ktoré zrejme je možné hodnotiť ako vojnové zločiny. Nechal by som interpretáciu na historikoch. Dá sa to akurát uviesť neutrálnejšie (kto relevantný čo ako interpretuje; btw. citovaná Katarína Zavacká akosi nie je len tak nejaká redaktorka Denníka N, je to relevantná akademička z Ústavu štátu a práva SAV). Vidiac tvoje výstupy však pochybujem, že zrovna ty budeš tá správna osoba na takúto aktivitu. Čo sa týka rozsudku, link na neho je v článku uvedený, každý si ho môže prečítať a vyhodnotiť po svojom. Svoje invektívy a osobné útoky na všetky strany si nechaj na nejaký iný priestor, tu to nikoho nezaujíma. --Teslaton (diskusia) 20:46, 21. november 2021 (UTC)
Bolo možné zrejme hodnotiť? NA základe článku nenávistnej kandidátky vied? Čítali ste knihu uvedenú ako zdroj č.3, Anton Rašla, Ernest Žabkay Proces s dr. J.Tisom. Spomienky obžalobcu Antona Rašla, obhajcu Ernest Žabkayho , str. 234. Vydal Tatrapress 1990.ISBN 80–85260–03–4 ? Asi nie.
Lebo ak by ste to čítali, dočítali vby ste sa priamo od PROKURÁTORA že chcel obviniť Tisa zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov ale nakoniec to bolo len obvinenie vlastizrady, nemám teraz tú nihu tu, ale písal som to tu už pred 1-2 rokmi a je to vymazané, nebudem to písať znova, ale
PROKURÁTOR i OBHÁJCA i rozsudok Národného súdu je jednoznačný: VLASTIZRADA. Buď. sa držíme faktov, čo je rozsudok súdu alebo šírime boľševické lži, že bol odsúdený za vojnové zločiny, za ktoré nebol NIKDY súdený! Ale fakty zmeníme na základe lži článku z 2021, ktorý ste asi tiež nečítali, lebo by ste inak vedeli, že vôbec tam nerozoberá súdny proces, len spomína všetko naokolo a snaží sa na to nasadiť Tisa, mimochodom, osoba CSc., nenávistná proti katolíkom a vyštudujúca práva za komunistov! Pokiaľ vieet čo to znamenalo za komunistov, hneď vám to musí byť jasné. Len pripomeniem, medicímu a právo mohli študovať len režimu prospešné osoby s nezávadným pôvodom.
Buď. rešpektujeme fakty a t.j. rozsudok súdu, alebo boľševickú demagógiu. Tiež môžem vyhlásiť že Tiso bol odsúdený za žonglovanie. Ak to uverejní denník N, zmeníte informáciu, že bol odsúdený za žonglovanie aj keď rozsudok je vlastizrada, politická činnosť smerujúca k odstráneniu demokratického poriadku V Československej republike?
Pokiaľ máte potrebu uvádzať že je vojnový zločinec, tak to dajte inde a inak, že podľa niektorých tvrdení ním je, ale nie že o tom rozhodol súd!
Rozsudok Národného súdu ktorým bol Tiso odsúdený na smrť je definitívny. Nezmení sa to ani teraz, ani o 1000 rokov. Ani po milióne článkov snažaciť sa pretlačiť lož, že bol odsúdený za vojnové zločiny. Nebol. Netvrdí to ani ten článok. Ten len tvrdí, že bol vojnový zločinec. Ale netvrdí priamu lož, že za to bol odsúdený, tak ako to teraz tvrdí wikipédia aj vďaka vám. 95.103.156.166 21:05, 21. november 2021 (UTC)
O kvalite toho článku len malá pasáž:
"Legendy o Tisovi"
"Tuhý život majú aj legendy o Tisových prezidentských výnimkách pre židov. Tie síce reálne existovali, no v rádovo nižších počtoch, než sa tradovalo, a prezident ich nerozdával, ale muselo sa za ne tvrdo platiť podľa oficiálneho sadzobníka. Podľa legiend navyše nie je jasné, pred kým a pred čím vlastne výnimky mali svojich majiteľov chrániť, keď na čele štátu i vládnucej strany bol sám „dobrý pán“ prezident.
Čo ste sa z toho dozvedeli? No že je to uvedené ako legenda, kde síce potvrdzuje že je to pravda, že dal výnimky, ale hneď to znevažuje, že ale rádovo menej. Koľko výnimiek dal, už sa nedozviete, ani koľko sa tvrdí, podľa autorky falošne, že ich udelil, koľko platitili. Vlastne asi ich nemal vôbec dávať a bol by asi za peknejšieho.
Boľševický článok, kde absentujú fakty, je to len jej osobný ideologický nenávistný pohľad. Nie vedecká práca, faktografia. Preto je to dobré akurát tak na dezinfoweb Denník N. Na základe tohto lži článku meníte informáciu o rozsudku Národného súdu.
To je hnus! 95.103.156.166 21:17, 21. november 2021 (UTC)
Nakoniec som knihu našiel.
Strana 32:
Anton Rašla - pripravoval Tisova kolaborácia s Hitlerom,
Dr. Rigan - zločiny proti ľudskosti, koncentráky a pod.
Strana 33: Píše, že sa chce koncentrovať na zločny proti ľudskosti
Strana 34, citácie:
"Môj návrh na skoncentrovanie obžaloby proti Tisovi a Machovi práve na zločiny proti ľudskosti a vynechanie nepodstatných detailných skutkov nebol prijatý."
"Napokon neakceptovali ani môj návrh na úpravu obžaloby, a to len na stručné výpočty skutkovtýkajúcich sa zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov - hoci šéf Úraduobžaloby dr. Rigan sa k môjmu návrhu prikláňal"
Predslov knihy ako keby bol o wikipédií a o súdružke CSc.
"Vydať knihu o procese s dr. J. Tisom nás motivovali poznatky, že mnohí ľudia okolo nás sa nevedia vymotať z pavučín totalitnej argumentácie (Tiso - zločinec), ale ani z pavučín propagátorov a kriesiteľov Slovenského štátu z predvojnových rokov (Tiso - svätec). Pravda bude možno kdesi uprostred."
Výpis rozsudku:
223-235
domáca zrada, zrada na povstaní - za to trest smrti povrazom.
Toto sú fakty. Žiaden boľševický výgrcok z denníka N, ale fakty prokurátora a obhájcu Tisa. 95.103.156.166 21:40, 21. november 2021 (UTC)
Ďakujem @Teslaton že si tuná tomuto človeku primerane odpovedal. Pozrel som si knihu, na ktorú sa odvoláva aj náš podrobný článok Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským v obave, že tam máme chybu s tou Zavackou aby som nakoniec zistil, že práve naopak: máme to úplne správne. Chvíľu mi trvalo, pokiaľ som pochopil, že tomu pánovi ide o dokazovanie že Tiso nebol vojnový zločinec ale len obyčajný "domáci zradca". Práve ten Zavackej článok vysvetľuje, prečo je Tiso považovaný za vojnového zločinca. Napríklad pre to, že (okrem domácej zrady) rozsudok z roku 1947: "pričinil sa o odstránenie demokratického poriadku ČSR a zavedenie fašistického režimu, podporil v značnej miere vojenské, politické a hospodárske záujmy nacistického Nemecka a horthyovského Maďarska, spôsobil škodu vojnovému úsiliu ZSSR a Spojencov, spôsobil škodu slovenskému národu, domácim, demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcim boj za slobodu, pričinil sa o vypovedanie a vedenie vojny proti ZSSR a Spojencom, bral na nich významnú účasť, činnosť a idey fašistických okupantov a domácich zradcov". Nechcel som aby to zostalo bez odpovede ale ak ujo nezačne trochu viacej vecne nemá to s ním ďalej zmysel. Ten argument z knihy s Rašlom a ľudskosťou na strane 34 ja zavádzaním a Rašla sám ho na rovnakej strane vyvracia, že mu išlo o rozšírenie okruhu obvinených v tomto procese.. Starekolena (diskusia) 23:32, 21. november 2021 (UTC)
Ďaľší boľševik na podporu boľševičky Závackej, kandidátky komunistických vied.
To je dôvod, prečo kniha o procese vyšla až po 1989, aj keď prokurátor aj obhájca boli komunisti, ale pre režim nepohodlní. Ale sú už po smrti, kryptoboľševici stále budú šíriť svoje lži.
Boľševička Zavacká, CSc. v tom výgrcku ani slovkom nespomína rozsudok, len sa snaží dokázať svoju osobnú pravdu, ako správna boľševička ktorá sa osobne mstí. Okrem toho že sa dlhodobo hanlivo a opovržlivo vyjadruje o kresťanoch, obzvlášť katolíkoch, v jednom rozhovore uviedla, že právo vyštudovala preto, aby dostala do väzenia osobu, ktorá poslala jej otca do tábora nútených prác (a disidenti, ľudia so zlým kádrovým posudkom o práve nnesmeli za komunistov aní znívať! Nie to ešte CSc.!).
Je to jej osobné tvrdenie, jej túžba rovnako ako všetkých boľševikov, označovať Tisa za vojnového zločinca ako pomstu za to, že zrušil komunistickú stranu.
Ale bavíme sa o rozsudku. Boľševička súdružka Zavacka, v úvode spomenie že je súčasťou toho "článku" ale nikde z neho nie je citácia, argumentácia, protiargumentácia, nič. Nie je to ani vedecká práca, je to len výgrcok, hnaný osobnou mstou. AK by to bolo faktografické, boli by tam vypísané paragrafy a o čom sú, za čo bol Tiso odsúdený. Odsúdený bol za
Trestný čin domácej zrady
a
trestný čin zrady na povstaní
strana 234. Rašlu a Žabkayho. Nič viac. A, B, C a D a 3x domáca zrada a 1x zrada povstania.
Je neuveriteľné, že niekto v roku 2021 má tú drzosť tvrdiť, že prokurátor a obhájca Tisa sú klamári, obaja mimochodom komunisti, že nevie za čo bol súdený a odsúdený Tiso a miesto toho sa dáva priestor nejakému blogu boľševickej historičky, písaného ako osobnú mstu, kde opakujem, v celom článku neuvádza ani necituje rozsudok za čo bol Tiso odsudený! Len píše, že podľa nej to bol vojnový zločinec!
To je fakty uložené v archívoch vs. dezinformačný denník N.
Wikipédia namiesto faktov uprednostňuje dezinformačný Denník N. TEn zverejní nejaký blud a hups, hneď sa mení wikipédia. Denník N nadradený súdom. Vidíme to denne. Je tu rozsudok súdu, je tu kniha priamych účastníkov, ale nie, pravda je to, čo napíše Denník N v článku ktorý ignoruje jak rozsudok, tak i knihu spomienok priamych účastníkov.
Alebo poprosím vás, zacitujte mi z rozsudku, kde je odsúdený za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Nie je to tak dlhé, pár strán to má. Zvyšok je zdôvodnenie.
Ja v tom z wikipédie (to isté je aj v tej knihe) vidím len toto:
Uvedenými činmi spáchal:
ad A I, II, III trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR, ad B I, II, III trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) až d) nar. č. 33/1945 Zb. SNR v znení vyhl. č. 58/1946 Zb. n. SNR, ad C trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. a), b), c) nar. 33/45 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/46 Zb. n. SNR a trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. d) cit. nar., ad D trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. b) cit. nar., trestný čin kolaborantsva podľa § 3 písm. a), b), e) cit. nar. a trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. b) cit. nar., a to za priťažujúcich okolností.
Národný súd preto odsudzuje obžalovaného dr. Jozefa Tisu na základe §§ 2, 3 sadzba 2 a § 4 nar. 33/1945 Zb. n. SNR v znení vyhl. č. 58/46 Zb. n. SNR na
t r e s t s m r t i p o v r a z o m
Akože tvrdiť, že podľa vás je vojnovým zločinom, každý má právo si myslieť čo len chce. Ale tvrdiť v encyklopédií, že bol odsúdený za niečo čo v rozsudku NIE JE a odstrániť to za čo bol naozaj odsúdený, to je naozaj drzosť!
Na wikipédií je ten základný rozsudok ktorý VYVRACIA tvrdenie wikipédie ale Denník N, hurá, zmenime pravdu na lož, lebo súdružka a neoboľševický Denník N! Zopakuje ešte raz, v tom článku vôbec nerozoberá rozsudok, len má svoje úvahy o tom, že Tiso je vojnový zločinec. A bum, 14.3. okamžite sa zmenila wikipédia, odstránila sa prvada, dala sa lož, lebo Denník N. Zmizlo že odsúdený za vlastizradu a pribudlo že odsúdený za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. 100% lož. Nič viac, nič menej.
Keď nestačí vyjadrenie súdu, ani vyjadrenie prokurátora, ani vyjadrenie obhájcu, ale stačí dezinfo web, ok, zjavne nemáte svedomie a už vôbec zmysel pre čestnosť a pravdu. 95.103.156.166 00:28, 22. november 2021 (UTC)
Ešte jeden postreh a už nebudem mať ku tomu čo.
14.3.2021 vyjde demagogický článok na Denník N od kandidátky komunistických vied, kde doslova bohorovne tvrdí, že Tiso je vojnový zločinec. Fajn, na blogu nech si tvrdí kto chce čo chce. https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/jozef-tiso-bol-vojnovym-zlocincom
V tom momente 14.3. 2021 je odstránená vlastizrada a pridané že vojnové zločiny, lebo konečna sa našiel nejaký "dôveryhodný" zdroj, ktorý je nad rozsudok súdu. https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Tiso&type=revision&diff=7175456&oldid=7156106
JadleeWonder, ktorý odstránil vlastizradu už aj predtým, v roku 2020, ale musel to zanechať, lebo nemal ku zločinom proti ľudskosti, ani vojnové zločiny žiaden zdroj.
To je podľa mňa na zamyslenie, či má byť wikipédia o faktoch, alebo o boľševickom aktivizme.
(Mimochodom, v spomínanej knihe prokurátor spomínal, že Tiso bol antiboľševicky zameraný. Podľa mňa, doteraz mu to boľševici a ich potomkovia nevedia zabudnúť. Tá drzosť, zakázať komunistickú stranu. Spomína sa to aj v rozsudku.) Urobte ako chcete. Neplánujem viac bojovať. Ak chcete lži wikipédiu, vaša voľba. 95.103.156.166 00:50, 22. november 2021 (UTC)
  Wikipédia nie je diskusné fórum, preto tu, prosíme, diskutujte o článku, nie o jeho téme. Ďakujeme za pochopenie.  

Treba diskutovať o článku a jeho zlepšení, nie riešiť svoje osobné názory na zdroje, vedeckých pracovníkov atď. Faktom je, že nebol explicitne odsúdený za vojnové zločiny, ale za domácu zradu (vlastizradu) a kolaborantstvo. Sekundárne zdroje Kirchbaum, S.J., 2007: Historical dictionary of Slovakia (s. 290), píše o dvoch obvineniach vlastizrade a kolaborácii. (konkrétne "..., accused of two counts of treason—against the Czechoslovak Republic and the 1944 uprising—and of collaboration."), iné som narýchlo nenašiel.--Pelex (diskusia) 23:11, 21. november 2021 (UTC)

Vo výčte činov v samotnom rozsudku (body obžaloby, z ktorých ho súd uznal vinným) sú veci ako:
  • radikálnejším riešením židovskej otázky podľa vzoru nacistov,
  • od konca októbra 1938 v tlači, rozhlase, prejavmi na zhromaždeniach a iným spôsobom popudzoval k nenávisti a nepriateľským činom proti Židom a už po vymedzení pojmu Žida na podklade konfesionálnom, nariadením č. 63/1939 S!, z. a celým radom ďalších nariadení vyradil Židov z verejného života a hospodárstva, obmedzil ich osobnú slobodu, majetok a príjmy,
  • po salzburských poradách niektorí vládni činitelia na základe ústavného zákona č. 210/1940 SI. z. nariadením z 9. 9. 1941 č. 198/1941 SI. z. (židovský kódex) vyradili Židov úplne z hospodárskeho a sociálneho života, zbavili ich ľudských práv a majetku a neskoršie v r. 1941 a začiatkom 1942 nariadili zriadiť pre Židov koncentračné tábory v Seredi, Novákoch a inde, s čím všetkým dr. Tiso súhlasil, pričom mu bolo vyhradené právo udeľovať výnimky a toto právo ľubovoľne používal,
  • koncom februára a začiatkom marca 1942 so súhlasom dr. Tisu, na podklade dohody dr. Tuku s nemeckým vyslancom v Bratislave o deportácii Židov bolo nariadené ministerstvom vnútra pripraviť a previesť nútené vysťahovanie Židov zo Slovenska na územie Nemcami obsadené a takto podľa vopred vypracovaného plánu od 3. 4. 1942 do 18. 5. 1942 bolo vysťahovaných 38 169 Židov bez akéhokoľvek zákonného podkladu, od 18. 5. 1942 do 20. 10. 1942 na základe ústav, zák. č. 68/42 SI. z., podľa ktorého vysťahovaní Židia strácali štátne občianstvo a všetok majetok bez nadobudnutia nového štátneho občianstva a bez akejkoľvek náhrady za odňatý majetok, bolo vysťahovaných ďalších 19 668 Židov, takže celkom bolo vyvezených spolu 57 837 Židov, z ktorých sa vrátilo len niekoľko sto ľudí a ostatní zahynuli,
  • dr. Tiso spolu s inými súhlasil s tým, aby podľa dohody dr. Tuku s nemeckými úradmi z februára 1942 sa vyplatilo Nemeckej ríši za každého deportovaného Žida 500 RM, ktorým titulom dal Slovenský štát Nemeckej ríši zálohou poukázať 100 miliónov Ks,
Tzn. áno, odsúdený bol za paragrafy t. č. zrád (domácej, na povstaní) a kolaboranstva, je tam ale aj klauzulka „a to za priťažujúcich okolností“, pričom tie okolnosti sú v samotnom rozsudku rozvedené a zahŕňajú aj konanie, ktoré spadá medzi zločiny proti ľudskosti. --Teslaton (diskusia) 05:33, 22. november 2021 (UTC)
Preto o tom rozhoduje súd.
Wikipédia uvádza ako zločin proti ľudskosti aj "deportace nebo násilný přesun skupiny obyvatelstva"
To rovno píšme ako o zločincoch o tých, ktorí rozhodli o násilnom vysťahovaní ľudí pri stavbe vodných diel, nádrží. Napríklad Oravská priehrada, Gabčíkovo.
Vynútené vyvlastnenie kvôli stavbe dialnic, fabrík. V prípade požiaru, záplav, keď sa evakuuje budova a bez vášho súhlasu vás deportujú preč.
Preto o tom rozhoduje súd a nie aktivisti. Preto napríklad USA mnohé tie veci neuznáva, neratifikuje, lebo čo vojna, to zločin proti ľudskosti.
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/561771-usa-uvalili-sankcie-na-prokuratorku-medzinarodneho-sudu-vysetruje-americkych-vojakov/
To môžme za zločincov proti ľudskosti označiť všetkých za celú históriu ľudstva. Kto to chce brať na súčastnosť, zločin proti ľudskosti je aj násilná deportácia ilegálnych migrantov. To aj rôzni aktivisti zneužívajú, označujú politikov, ktorí tak činia, za zločincov a aj podávajú žaloby.
Preto o tom kto je zločinec, rozhoduje súd. V súčastnosti ste určite zaregistrovali, ako neoboľševici označili mladého 17 ročného chalana za zločinca, vrátane terajšieho prezidenta USA a najradšej by ho dali exemplárne popraviť. Nedávno ho súd v plnom rozsahu oslobodil. https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kyle-rittenhouse-kenosha-smrt-zbran-strileni-soud-rozsudek.A211119_194045_zahranicni_hend
https://cs.wikipedia.org/wiki/P%C5%99%C3%ADpad_st%C5%99elce_p%C5%99i_nepokoj%C3%ADch_v_Kenoshe a hneď boli nepokoje nespokojných neoboľševikov, že tohto podľa nich jednoznačného zločinca súd oslobodil. Ak budem chcieť o ňom napísať, že je to zločinec, vrah, nacista a pod., stačí ako zdroj dať CNN a tváriť sa, že žiaden súd nikdy s ním nebol, že nás súdy nezaujímajú, podstatné je to, čo si myslíme my. Len v tom prípade niekto napíše o Ficovi že je zločinec, iný zas o Matovičovi, ďaľší o Čaputovej. Tí čo presadzujú očkovanie? Veď to sú priamo zločinci proti ľudskosti! A čo lockdown? Za to šibenicu! Ak na označenie niekoho za zločinca bude stačiť názor osôb negatívne zameraných voči danej osobe.
Naozaj odporúčam prečítať si knihu prokurátora a obhájcu. V úvode prokurátor vysvetľuje prečo bol potrebný súd, vznik retribučných súdov a aj povzdych, že keby Tisa zastrelili bez súdu po zadržaní, urobili by lepšie. Takto mu dali priestor na obhajobu. Len pripomeniem, komunistický režim na Slovensku je považovaný za zločinný, zločinecký. Prokurátor i obhájca boli komunisti. Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému
Nemám pocit, že by pri nich boli boje o to, že to boli zločiny proti ľudskosti, že by sa pri ich menách písalo, že to boli zločinci. Ich zločiny sú nepremlčateľné, ale nikto ich nesúdi, nepíše im ku menám, že sú to zločinci lebo ich činnosť zodpovedá definícii zločinu. Ešte nedávno mnohí z nich žili, dožili sa krásneho veku. Jeden príklad za všetky Vasil Biľak.
Mňa osobne viacej trápili dozorcovia, ktorí mlátili z nadšenia politických väzňov a po 1989 sa stretávali, spomínali na krásne zlaté časy a že nerobili nič zlé, len plnili svoje povinnosti a nikomu neubližovali, len udržiavali kázeň. Pohraničiari ktorí strieľali ľudí, tak isto. https://plus7dni.pluska.sk/ludia/komunistickemu-pohlavarovi-strougalovi-hrozi-sud-smrt-ludi-zabitych-hranici Tiež nemá na slovenskej wikipédií uvedné, že páchal zločiny proti ľudskosti Lubomír Štrougal ale na českej aspoň napísali "V zastavení stíhání se nicméně konstatuje jako nepochybné, že se skutek stal, je trestným činem a spáchal ho obviněný." https://cs.wikipedia.org/wiki/Lubom%C3%ADr_%C5%A0trougal
Encyklopédia sa má uvádzať fakty. Nepochybne mnohí budú robiť z Tisa najväčšieho zločinca celej histórie ľudstva, budú po námestiach behať s nápisom "Skončíte ako Tiso", smiať sa pritom, podporovať masívnu ilegálnu migráciu, raziť heslo o netolerancií netolerantných. Na druhej strane formálne odsudzujú komunistický režim, ale sami pochádzajú z komunistických rodín. Tiso ako vlastizradca je pre nich neprijateľný. Obesený za rozdelenie štátu, za to že nehájil záujmy československého ľudu. To je neprijateľné pre tých, ktorí ideologicky chcú presadiť, že obesený bol za to, že prenasledoval menšiny, nebol Európan.
Aby som to nejak uzavrel. O Tisa som sa začal zaujímať v roku 2019 a najmä 2020, keď sa prívrženci Progresívneho Slovenska verejne vyhrážali zabíjaním druhých s odkazom na Tisa, že nedopustia aby boli menšiny prenasledované, že nebudú tolerovať netolerantných ale inak sú veľmi tolerantní. Používajú Tisa ku prenasledovaniu a ostrakizácií svojich oponentov, používajú lži, dezinformácie a demagógie. Priznám sa, mám z toho strach. Používajú rovnaké nacisticko-komunistické praktiky. Na wikipédiu o Tisovi som prišiel vďaka reportáži o Bielej vrane, že vraj Tiso je vojnový zločinec, zločinec proti ľudskosti. Keby Sorosova Via Iuris dala ocenenie za to, že je právoplatne odsúdený Národným súdom za vlastizradu, či aktivitám proti SNP, neceknem. Ale oni si vymysleli niečo, za čo odsúdený nebol a to používajú na prenasledovanie iných, na presadzovanie svojich cieľov. Stačí pozrieť anglickú wikipédiu. V českej je vlastizradca (tam sa im nepodarilo presadiť tvrdenie v rozpore s rozsudkom), v anglickej vojnový zločinec.
Ospravedlňujem sa za dlhé príspevky. Všimol som si že Tiso už je čiastočne opravený, za čo som rád. Zostalo už len v tele, opäť účelovo zmenene tento rok "Spojenci ho vydali česko-slovenskej vláde, napokon bol odsúdený za zradu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti". Som rád, že zvíťazili fakty. Keď budem chcieť čítať že Tiso bol svätec, pôjdem na ľudácku stránku, že bol najhorší zločinec, zas na neoboľševickú. Wikipédia je super a bude super ak bude uvádzať len fakty. Ďakujem páni. 95.103.156.166 12:44, 22. november 2021 (UTC)
Vďaka za ďalšie relativizujúce nagrcanie do diskusie. Vysťahovaní pri stavbe priehrad (akokoľvek šlo o násilné riešenie v totalitnom režime) dostali náhradné bývanie, nie dehumanizáciu, prepadnutie majetku, stratu všetkých práv, postavenie otrokov a živorenie v tyranii až po fyzickú likvidáciu. Ľudia ako ty v tom nevidia kvalitatívny rozdiel, no on tam je. A obžaloba aj rozsudok to reflektuje, akokoľvek sa formalisticky upneš na paragrafy za ktoré bol odsúdený a budeš selektívne slepý k činom, z ktorých bol súdom uznaný vinným a ktoré sú rovnako vymenované v rozsudku. --Teslaton (diskusia) 05:39, 23. november 2021 (UTC)
V rozsudku nie sú spomenuté zločiny proti ľudskosti ale je spomenutý Tisov "boj proti židoboľševizmu". BOl to totiž rozsudok z roku 1947 . Tiso bol zodpovedný za zločiny, za ktoré bol odsúdený, ktoré boli v Norminbergu definované ako vojnové presne tak ako píše Zavacka. Pane, ozaj zbytočne sme zaťahujete ohováranie konkrétnych osôb, politických strán alebo ľudí, ktorých nemáte rád.. že ste ma zatiahli do tejto diskusii som oľutoval keď ste spomenul bielu vranu. Týmito rečami z Tisa nespravíte svätca. Starekolena (diskusia) 19:57, 24. november 2021 (UTC)
@Starekolena: Toto je už snáď sen... Samozrejme, že tam SÚ spomenuté konkrétne zločiny proti ľudskosti, napr. vyššie (priamo z rozsudku) citovaná najužším vedením štátu organizovaná genocída židovského obyvateľstva – je medzi činmi, z ktorých bol uznaný vinný. Aj trebárs priamo matičiarsky diskurz to priznáva (s použitím konkrétne termínu „zločiny proti ľudskosti“), viď napr:
„Rozsudok obsahoval väčšinou Tisove politické činy, napr. podieľal sa na rozbití ČSR, zvrhnutí demokratického režimu (myslí sa na predmníchovskú ČSR), vyhlásení vojny ZSSR, verejne hanil Spojencov, ale v rozsudku sa spomínala aj zrada na povstaní a až na poslednom mieste zločiny proti ľudskosti, i keď boli označené za „najnemorálnejšie“ skutky odsúdených (J. Tisa a F. Ďurčanského). J. Tiso bol rozsudkom Národného súdu v Bratislave zo dňa 15. apríla 1947 odsúdený na trest smrti obesením.“
In: MULÍK, Peter. Matičné diskusné fórum o súdnom procese a poprave prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisa k 70. výročiu jeho popravy [online]. Martin: Matica slovenská, 2017, [cit. 2021-11-24]. Dostupné online.
--Teslaton (diskusia) 20:34, 24. november 2021 (UTC)
Starekolena - explicitne tam napísané "zločiny proti ľudskosti" nie je, avšak skutková podstata toho za čo bol tiež odsúdený boli aj zločiny proti ľudstkosti, len to bolo napísané v rozsudku iným slovami. Teslaton, len v pôvodnom článku bolo písané o treste za vojnové zločiny. Takto je to napriek úplnej pomýlenosti "diskutujúceho" anonymného nagrcátora, asi predsa len lepšie.--Pelex (diskusia) 06:50, 25. november 2021 (UTC)
@Pelex @Teslaton len kľud chlapci, však ja som na vašej strane.. písal som o zločinoch proti ľudskosti pretože anonym argumentuje že Tisov žalobca navrhoval aby ho obvinili zo zločinov proti ľudskosti (je to v tej knihe ktorú spomínal na strane 34). Bolo to však preto, že žalobca chcel megaproces naraz aj s TUkom a ďalšími, čo je napísané priamo na rovnakej stránke 34. CHlapik sa oháňa práve (a len) týmto a Zavackú označuje za skompromitovanú. Matica to nazýva najnemorálnejšie“ skutky" a tým hádam aj táto diskusia môže skončiť.. Starekolena (diskusia) 19:11, 25. november 2021 (UTC)
Späť na stránku „Jozef Tiso“.