Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka)

Drieňovský potok je potok v Gemeri v severnej časti územia obce Petrovce v okrese Rimavská Sobota. Je to ľavostranný prítok Mačacieho potoka v povodí Rimavy; má dĺžku 3,7 km. Je vodným tokom VI. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-31-02-1301. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Cerová vrchovina a geomorfologický podcelok Petrovská vrchovina [1].

Drieňovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Obec Petrovce
Prameň Drieňové
 - poloha Petrovce
 - výška 295 m
 - súradnice 48°12′49″S 20°01′08″V / 48,2135°S 20,0189°V / 48.2135; 20.0189
Ústie Mačací potok
 - poloha Petrovce
 - výška 209 m
 - súradnice 48°12′22″S 20°03′29″V / 48,2061°S 20,058°V / 48.2061; 20.058
Dĺžka 3,7 km
Rád toku VI.
Hydrologické poradie 4-31-02-1301
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PrameňUpraviť

Vodný tok Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka) pramení v nadmorskej výške 295 m n. m. na severozápadnom úbočí vrchu Drieňové (328 m n. m.) v Petrovskej vrchovine na území obce Petrovce v okrese Rimavská Sobota v blízkosti obecnej hranice medzi obcami Petrovce a Gemerské Dechtáre v okrese Rimavská Sobota. Pramení a preteká v geomorfologickom podcelku Petrovská vrchovina.

Opis tokuUpraviť

Od prameňa na úbočí vrchu Drieňové (328 m n. m.) tečie severovýchodným smerom 0,4 km a stáča sa do východného smeru. Zo severnej strany obteká les Malé Drieňové a ďalej les Drieňový tieň[2], kde sa veľkým oblúkom stáča do juhovýchodného smeru sledujúc lesnú cestu. Po výstupe z lesa podteká štátnu cestu Jestice – Petrovce, záverečných 0,3 km tečie ornou pôdou lemovaný pásom príbrežnej vegetácie a ústi do Mačacieho potoka v povodí Rimavy 0,4 km severne od ovčína Čárda. Mačací potok v mieste zaústenia Drieňovského potoka tvorí obecnú hranicu medzi Petrovcami a Jesticami.[3].

Vodný tok Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka) nemá prítoky; pramení a preteká v lesnom extraviláne a iba záverečných 0,3 km vrátane zaústenia tečie poľnohospodárskym extravilánom obce Petrovce.

Pôvod názvuUpraviť

Názov vodného toku Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka)[4] súvisí s charakteristickým výskytom dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas) v priestore, ktorým tento vodný tok preteká. Vodný tok Drieňovský potok pramení pod vrchom Drieňové, tečie popri lese Malé Drieňové a tiež popri lese Drieňový tieň v katastrálnom území obce Petrovce v okrese Rimavská Sobota. Je zrejmé, že názov potoka Drieňovský potok, názov vrchu Drieňové, názov lesa Malé Drieňové i názov lesa Drieňový tieň vzájomne súvisia. Podľa Ľ. Sičákovej toponymum Drieňovský potok má pôvod v geografickom názve vrchu Drieňové [5]. Z toponyma Drieňové systémovým utvorením prídavného mena formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Drieňovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1976 v podobe Drieňovský potok[7].

Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová (prítok Bystrého potoka), Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňový potok (prítok Žitavy), Drieňový potok (prítok Bukového potoka) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.

ReferencieUpraviť

  1. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2021-10-06].
  2. Geografické názvy okresu Rimavská Sobota A24. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-255/1992 zo 16.6.1992. 104 s. S. 49,79 a 85. ISBN 80-900509-6-4.
  3. Priebeh vodného toku Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-06].
  4. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [3] (cit. 2021-10-04).
  5. Ľuba Sičáková. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 29.
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 139 - 142.
  7. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 34. Bratislava 1977. 79-008-7.