Drienovka
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Drienovka[1] (pred rokom 1994 Drieňovka) je potok v regióne Horné Považie na území obce Plevník-Drienové v okrese Považská Bystrica v Trenčianskom kraji. Je to ľavostranný prítok Váhu v povodí Dunaja; má dĺžku 6,8 km. Je vodným tokom III. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-07-3743. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Súľovské vrchy, geomorfologický podcelok Manínska vrchovina a geomorfologický celok Považské podolie, geomorfologický podcelok Bytčianska kotlina[2].
| Drienovka | |
| Drieňovka | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Považská Bystrica |
| Obec | Plevník-Drienové |
| Prameň | Manínska vrchovina |
| - poloha | Háj (604 m n. m.), Plevník-Drienové |
| - výška | 551 m |
| - súradnice | 49°08′31″S 18°32′25″V / 49,1419°S 18,5402°V |
| Ústie | Váh |
| - poloha | Bytčianska kotlina, Plevník-Drienové |
| - výška | 286 m |
| - súradnice | 49°10′23″S 18°28′59″V / 49,1730°S 18,4830°V |
| Dĺžka | 6,8 km |
| Rád toku | III. |
| Hydrologické poradie | 4-21-07-3743 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň upraviť
Pramení v lese Kiahnina v nadmorskej výške 551 m n. m. na severnom úbočí vrchu Háj v lesnom extraviláne obce Plevník-Drienové v okrese Považská Bystrica v Trenčianskom kraji v regióne Horné Považie.
Opis toku upraviť
Od prameňa tečie severným smerom, na lúke Nivky vo vzdialenosti 1 km od prameňa priberá dvojicu bezmenných prítokov: v nadmorskej výške 415 m. n. m. pravostranný a po krátkej vzdialenosti v nadmorskej výške 413 m n. m. ľavostranný prítok; pokračuje ďalších 400 m toku do samoty Kremeňovci, kde v nadmorskej výške 399 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, ďalej oblúkom obteká väčšiu časť samoty Kremeňovci, poniže ktorej mení smer na severozápad; pokračuje striedavo lúkami, pasienkami a lesom, preteká samotou Dolina, v ktorej priberá vo výške 370 m n. m. pravostranný bezmenný prítok, nasleduje vo výške 362 m n. m. ľavostranný bezmenný prítok a na dolnom konci samoty Dolina pravostranný bezmenný prítok; vo výške 345 m n. m. priberá krátky ľavostranný bezmenný prítok, ďalší ľavostranný bezmenný prítok priberá vo výške 325 m n. m. z pasienka Škrobina a vo výške 317 m n. m. opúšťa extravilán obce Plevník-Drienové a vstupuje do intravilánu; na svojom ľavom brehu obteká športový štadión a obecný úrad, pri ktorom vo výške 304 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok; po opustení intravilánu v nadmorskej výške 288 m n. m. sa vracia do poľnohospodárskeho extravilánu, podteká cestu I. triedy 61 Bratislava – Žilina i železničnú trať Bratislava – Žilina a po záverečných 600 m priameho, regulovaného toku ústi južne od letecko-modelárskeho areálu v nadmorskej výške 286 m n. m. do Váhu ako jeho ľavostranný prítok.[3]. Vodný tok Drienovka má 9 bezmenných prítokov; pramení a preteká svojou hornou časťou v lesnom extraviláne obce Plevník-Drienové, svojou dolnou časťou v intraviláne tejto obce a v krátkom záverečnom úseku pokračuje poľnohospodárskym extravilánom obce. Pramení a v hornej polovici svojho toku preteká v geomorfologickom celku Súľovské vrchy, v geomorfologickom podcelku Manínska vrchovina a v dolnej polovici toku vrátane ústia v geomorfologickom celku Považské podolie, v geomorfologickom podcelku Bytčianska kotlina [4][5].
Pôvod názvu upraviť
Názov potoka Drienovka má pôvod v názve niekdajšej samostatnej obce Drienové, ktorou tento vodný tok preteká. Názov niekdajšej samostatnej obce Drienové má pôvod v charakteristickom výskyte dreviny z čeľade drieňovitých drieňa obyčajného (Cornus mas) v svojom hospodárskom priestore. Obec Drienové sa v roku 1952 zlúčila so susednou samostatnou obcou Plevník do obce s názvom Plevník-Drienové.
Zo slovného základu toponyma Drienové doplneného formantom -ov-k-a bol utvorený názov v ženskom gramatickom rode Drienovka ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie [6]; porovnaj názvy vodných tokov napr. Hrabovka, Hrušovka, Jabloňovka, Jelšovka, Tisovka. Názov potoka bol štandardizovaný v roku 1976 v podobe Drieňovka[7]. V roku 1994 bol názov potoka novo štandardizovaný v podobe Drienovka, keď spisovná podoba názvu s mäkkým ň rešpektujúca slovný základ apelatíva drieň bola nahradená nespisovnou podobou názvu s tvrdým n rešpektujúcou štandardizovaný názov obce Plevník-Drienové. Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce), Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňový potok (prítok Bukového potoka), Drieňový potok (prítok Žitavy) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-10-21).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-22].
- ↑ Priebeh vodného toku Drienovka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-10-21].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 11, 46, 47, 107, 108. 079-902-87 NVA.
- ↑ Geografické názvy okresu Považská Bystrica A39. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1832/1994 z 23.6.1994. ISBN 80-85672-17-0. 94 s. S. 51, 52.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 134,143, 144.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 34. Bratislava 1977. 79-008-76.