Drieňovec (prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce)

Drieňovec[1] je potok v regióne Zemplín na území obcí Jasenov, Ruskovce, Úbrež a Veľké Revištia v okrese Sobrance v Košickom kraji. Je to ľavostranný prítok kanála Veľké Revištia-Bežovce v povodí Bodrogu; má dĺžku 5,2 km. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-30-06-611. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Východoslovenská rovina, geomorfologický podcelok Sobranecká rovina.[2]

Drieňovec
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Obec Jasenov, Ruskovce,
Úbrež, Veľké Revištia
Prameň Sobranecká rovina
 - poloha Jasenov
 - výška 167 m
 - súradnice 48°47′46″S 22°09′35″V / 48,7960°S 22,1597°V / 48.7960; 22.1597
Ústie Veľké Revištia-Bežovce
 - poloha Veľké Revištia
 - výška 112 m
 - súradnice 48°45′37″S 22°07′26″V / 48,7603°S 22,1240°V / 48.7603; 22.1240
Dĺžka 5,2 km
Hydrologické poradie 4-30-06-611
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

PrameňUpraviť

Pramení v poľnohospodárskom extraviláne v nadmorskej výške 167 m n. m., na pasienku Húšťavky v juhovýchodnej časti obce Jasenov v okrese Sobrance.

Opis tokuUpraviť

Od prameňa tečie juhozápadným smerom, pravým brehom obteká pole Drieňovec, vstupuje na územie obce Ruskovce a pokračuje nezmeneným smerom až do svojho ústia; po svojom ľavom brehu obteká pole s názvom Drieňovec a vo výške 135 m n. m. prichádza na obecnú hranicu medzi Ruskovcami a obcou Úbrež. Ďalej sleduje obecnú hranicu až po svoje ústie s výnimkou posledných 600 m svojho toku; po svojom pravom brehu v Úbreži obteká pole s názvom Pod Drieňovcom, neskôr pole Popov kút a pole Štipky; po dosiahnutí trojchotárnika obcí Ruskovce, Úbrež a Veľké Revištia v nadmorskej výške 113 m n. m. tvorí obecnú hranicu medzi Úbrežom a Veľkými Revišťami, tu na svojom ľavom brehu vo Veľkých Revištiach obteká lúku Drieňovec a tesne po opustení obecnej hranice podteká cestu I. triedy 19 Michalovce – Sobrance a za ňou na území Veľkých Revíšť v nadmorskej výške 112 m n. m. ústi do začiatku melioračného (záchytného) kanála Veľké Revištia-Bežovce.[3] Vodný tok Drieňovec nemá významnejšie prítoky; v nadmorskej výške 123 m n. m. sa odpája z neho 0,6 km dlhé priame kanalizované prepojenie do bezmenného kanála, tečúceho zo severu na juh po východnom okraji cesty z Úbreža k začiatku kanála Veľké Revištia-Bežovce. Pramení a preteká v juhozápadnej časti obce Jasenov, preteká západnou časťou obce Ruskovce, preteká po východnej hranici obce Úbrež a po severnej hranici obce Veľké Revištia a tesne po prekročení obecnej hranice už na území Veľkých Revíšť ústi do kanála Veľké Revištia-Bežovce. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina a podcelku Sobranecká rovina.[4][5]

Pôvod názvuUpraviť

Názov potoka Drieňovec má pôvod v charakteristickom výskyte drieňa obyčajného (Cornus mas) v jeho povodí. Zo slovného základu apelatíva drieň po doplnení formantom -ov-ec bol utvorený názov Drieňovec ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie[6]; porovnaj názvy vodných tokov napr. Bzovec, Bukovec, Hrabovec, Javorovec, Jelšovec. Názov potoka bol štandardizovaný v roku 1976 v podobe Drieňovec[7]. Hydronymum Drieňovec bolo prenesené i na kultivovanú pôdu v okolí potoka po osídlení oblasti, t. j. na dnešné pole Drieňovec v Jasenove, pole Drieňovec v Ruskovciach, pole Drieňovec v Úbreži a lúku Drieňovec vo Veľkých Revištiach. Otázky priority pomenovacieho procesu a prenosu názvu nie sú ešte uzavreté a sú predmetom ďalšieho výskumu.

Značný počet názvov iných potokov na Slovensku obsahuje slovný základ všeobecného podstatného mena drieň: Drienický potok, Drienok, Drieňov, Drieňová, Drienovec, Drieňovec (prítok Budinského potoka), Drienovka, Drienovský potok, Drieňovský potok (prítok Východného Turca), Drieňovský potok (prítok Slatiny), Drieňovský potok (prítok Kútočného potoka), Drieňovský potok (prítok Štiavnice), Drieňovský potok (prítok Mačacieho potoka), Drieňový potok (prítok Bukového potoka), Drieňový potok (prítok Žitavy) i kanálov: Drieňový kanál, Drieňovský kanál, Drieňovec. Názvy týchto vodných tokov majú podobnú motiváciu: buď v svojom pomenovacom procese prebrali s prípadnou modifikáciou do svojho názvu časť názvu sídelného objektu (obce, časti obce) respektíve nesídelného objektu (vrchu, lesa) alebo v pomenovacom procese primárne využili slovný základ apelatíva drieň.

ReferencieUpraviť

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-10-21).
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-27]. Dostupné online.
  3. Priebeh vodného toku Drieňovec v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-10-24].
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s., s. 14. 079-902-87 NVA.
  5. Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. ISBN 80-85672-07-03. 94 s. S. 26, 48, 58, 59, 69.
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 130, 132, 141, 143.
  7. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 27. Bratislava 1977. 79-008-76.