Dub červený
Dub červený[2] (lat. Quercus rubra[2]) je statný, opadavý strom, vysoký 25 m (výnimočne až 50 m) z rodu dub (Quercus) z čeľade bukovité (Fagaceae). Jeho pôvodný areál je vo východnej časti Severnej Ameriky a v Kanade.[2]
| Dub červený | |
_Quercus_rubra_8.jpg) Dub červený; listy v októbri | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Quercus rubra | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Do Európy bol introdukovaný už začiatkom osemnásteho storočia a po začiatočnom pestovaní v botanických záhradách a vo veľkých súkromných parkoch sa dostal aj do európskych lesov.[3]
Opis upraviť
Dub červený je statný strom s hrubým kmeňom, s priemerom 50 až 100 cm; koruna stromu je vajcovitá, na vrchole zaokrúhlená, s konármi široko odstávajúcimi, niekedy je koruna široká, košatá, s konármi rovnobežne odstávajúcimi (kolmo na kmeň).[2]
Borka je hrubá, tmavohnedá s červenkastým odtieňom, pri mladých jedincoch je hladká, sivozelená, neskoršie plytko rozpukaná. Jednoročné konáriky sú husto chlpaté.[2]
Púčiky sú podlhovasto kužeľovité, končisté, 5 až 8 mm dlhé, gaštanovohnedé, s tmavším okrajom.[2]
Listy duba sú dlhostopkaté; stopka listu 3 až 5 cm dlhá; čepeľ listu tenká, slabo kožovitá, v obryse obrátene vajcovitá alebo elipsovitá, na báze zaokrúhlená alebo šikmo klinovitá, perovito laločnatá s 2 až 3 pármi lalokov, 12 až 22 cm dlhá a 8 až 15 cm široká, v mladosti plstnatá, na líci tmavozelená, na rube bledšia, žltozelená, na žilách a pazuchách žilnatina chlpatá, na jeseň jasnočervená; laloky listov postupne od bázy sa zužujúce, zúbkaté, vrcholový lalok dlhší, plytko zúbkatý.[2]
Od podobných dubov s podobnou stavbou listov dub močiarny (Quercus palustris), dub šarlátový (Quercus coccinea) a dub farbiarsky (Quercus velutina) sa líši predovšetkým ich nápadne matným povrchom; ostatné duby tejto skupiny majú lesklé listy.[3][4]
Kvety duba červeného sú jednopohlavné, samčie tvoria previsnuté jahňady, samičie sú jednotlivé, sediace alebo krátko stopkaté.[3]
Tyčinkové kvety sú v 10 až 15 cm dlhých jahňadách; okvetie 4 až 5 laločnaté, tyčiniek 4 až 5, vyvíjajú sa pazuchách listov z predchádzajúceho roka a vychádzajú pred alebo súčasne s aktuálnymi listami v apríli alebo máji.[2][5]
Piestikové kvety sú jednotlivé alebo vo dvojiciach, krátko stopkaté, stopky 6 až 8 mm dlhé, vyvíjajú sa v pazuchách listov bežného roku.[2][5]
Plodmi sú žalude po 1 až 2 na krátkych stopkách, guľovité, na vrchole so zvyškom blizny; čiaška plytko miskovitá, hrubostenná; šupiny čiašky elipsovité, kožovité, lesklé, červenohnedé, chlpaté; žaluď je na báze plochý, 18 až 30 mm dlhý, lesklý, hnedý, jemne chlpatý.[2] Dozrievajú od konca augusta do konca októbra v závislosti od geografickej polohy.[5]
V lesných porastoch dub červený začína rodiť približne vo veku 25 rokov, ale zvyčajne produkuje veľa semien až okolo 50. roku života. Dobré až vynikajúce úrody sú v nepravidelných intervaloch, zvyčajne každých 2 až 5 rokov.[5]
Rozšírenie upraviť
Dub červený má svoj pôvodný areál rozšírenia vo východných oblastiach Spojených štátov amerických, od Nového Škótska po Floridu a od Minnesoty po Texas.[3]
Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje v panónskej oblasti, najhojnejšie na Záhorskej nížine a v Ipeľsko-rimavskej brázde. V karpatskej oblasti je hojný.[2]
Ekológia upraviť
Dub červený je svetlomilná rastlina, ale menej náročná na svetlo a vlhkosť ako ostatné druhy našich dubov. Relatívne dobre znáša vysýchanie pôd a teplotné rozdiely prostredia, neznáša však zaplavovanie. Stupeň aklimatizácie v Európe je taký vysoký, že aj v umelo založených porastoch nastáva samoobnova.[3]
Vo svojej domovine rastie v listnatých aj zmiešaných lesoch mierneho pásma.[6] Najlepšie sa mu darí na nižších a stredných svahoch so severným alebo východným smerom, v zátokách a hlbokých roklinách a na dobre odvodnených údoliach. Rastie v nadmorských výškach do 1070 m v Západnej Virgínii a až do 1680 m v Apalačských vrchoch.[5]
V oblastiach, kde sa dub červený vyskytuje prirodzene, sa priemerné ročné zrážky pohybujú od 760 mm do 2 030 mm. Priemerná ročná teplota, v závislosti od geografického rozšírenia, sa pohybuje od 4°C do 16°C.[5]
Dub sa dobre rozmnožuje aj vegetatívne pretože ľahko vytvára výhonky. Viac ako 95 percent jedincov v nových produkčných porastoch vzišlo z výhonkov. Nové výhonky rastú rýchlo a sú zvyčajne rovné a dobre tvarované.[5]
Druh sa môže krížiť aj s dubom marylandským[7] (Quercus marylandica) a dubom Quercus ellipsoidalis.[5]
Intenzita svetla na stanovišti je pre druh najkritickejší faktor ovplyvňujúci nielen prežitie prvého roku, ale aj prežitie a rast v nasledujúcich rokoch.[5]
Na regenerácii duba červeného sa aj v dobrých plodných rokoch podieľa len asi 1 percento žaluďov. Na produkciu jednej jednoročnej sadenice býva potrebných až 500 žaluďov. Vzhľadom na veľkosť a hmotnosť žaluďov je ich rozptýlenie veľmi obmedzené. Na ich šírení na väčšie vzdialenosti sa podieľajú hlavne veveričky a myší.[5]
Význam a využitie upraviť
Dub červený si pre svoje výrazné jesenné jasnočervené zafarbenie listov našiel široké uplatnenie najmä v parkových a mestských výsadbách[3] a pre dobrú odolnosť voči znečisteniu ovzdušia exhalátmi.[6]
Keďže rastie aj na chudobných a degradovaných pôdach, zavádza sa ako pôdoochranná a melioračná drevina. Drevo má menej kvalitné a je pórovitejšie.[2]
Žalude sú dôležitou potravou pre veveričky, jelene, myši, hraboše a iné cicavce a vtáky.[5]
Hrozby a choroby upraviť
V porovnaní s našimi domácimi druhmi, dub červený menej trpí chorobami, ktoré spôsobuje drobnomúčka dubová.[8][2]
Z hubových patogénov je závažným škodcom Bretziella fagacearum (= Ceratocystis fagacearum)[9], ktorý dokáže zabiť hostiteľa v tom istom roku, v ktorom ho infikoval.[5]
Z motýľov je pre dub červený najnebezpečnejším defoliátorom mníška veľkohlavá[10] (Lymantria dispar). Húsenice tohto škodcu sa živia listami hostiteľa.[5]
Galéria upraviť
-
Dub červený; výhonok s púčikmi -
Dub červený; pučiace samčie jahňady -
Dub červený; kvitnúce samčie jahňady -
Dub červený; vetvička s jahňadami a mladými žaluďmi -
Dub červený; semenáč (koncom jari) -
Dub červený; semenáč (koncom jesene) -
Dub červený; listy v septembri -
Dub červený; nezrelé žalude -
Dub červený; zrelý žaluď -
Dub červený; prázdne čiašky -
Dub červený; kôra
_Quercus_rubra_1.jpg)
_Quercus_rubra_2.jpg)
_Quercus_rubra_3.jpg)
_Quercus_rubra_4.jpg)
_Quercus_rubra_5.jpg)
_Quercus_rubra_6.jpg)
_Quercus_rubra_7.jpg)
_Quercus_rubra_9.jpg)
_Quercus_rubra_10.jpg)
_Quercus_rubra_11.jpg)
_Quercus_rubra_12.jpg)
Referencie upraviť
- ↑ Wenzell , K. & Kenny, L. 2015. Quercus rubra. The IUCN Red List of Threatened Species 2015: e.T194226A2305058. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2015-4.RLTS.T194226A2305058.en. Accessed on 13 April 2022.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
- ↑ a b c d e f Stromy a kry. Praha : Artia, 1984. ISBN 80-07-00402-5.
- ↑ Slovenské názvy podľa ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 383 – 384.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Ivan L. Sander. Quercus rubra L. Northern Red Oak [online]. U.S. DEPARTMENT OF AGRICULTURE; Forest Service, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b Ladislav Hoskovec. QUERCUS RUBRA L. – dub červený [online]. BOTANY.CZ, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. (česky)
- ↑ Ladislav Hoskovec. QUERCUS MARILANDICA (L.) Münchh. – dub marylandský [online]. BOTANY.CZ, 2020-08-02, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online. (česky)
- ↑ Atlas škodcov, stromy a kry; Drobnomúčka dubová; Microsphaera alphitoides [online]. Lesnícka ochranárska služba, Banská Štiavnica, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Species fungorum [1]
- ↑ Atlas škodcov, stromy a kry; Mníška veľkohlavá, Lymantria dispar; Microsphaera alphitoides [online]. Lesnícka ochranárska služba, Banská Štiavnica, [cit. 2022-04-14]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dub červený
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Dub červený
