Wikipédia

Európske náboženské vojny

Európske náboženské vojny boli sériou vojen, ktoré sa viedli v Európe v 16., 17. a začiatkom 18. storočia.[1][2] Vojny, ktoré sa viedli po protestantskej reformácii, ktorá sa začala v roku 1517, narušili náboženský a politický poriadok v katolíckych krajinách Európy. Ďalšie motívy počas vojen zahŕňali vzbury, územné ambície a veľmocenské konflikty. Na konci tridsaťročnej vojny (1618 – 1648) sa katolícke Francúzsko spojilo s protestantskými silami proti katolíckej habsburskej monarchii.[3] Vojny do značnej miery ukončil Vestfálsky mier (1648), ktorý zaviedol nový politický poriadok, ktorý je dnes známy ako vestfálska suverenita.

Bitka na Bielej hore (1620) v Čechách bola jednou z rozhodujúcich bitiek tridsaťročnej vojny, ktorá nakoniec viedla k opätovnému pripojeniu Čiech ku katolicizmu.

Konflikty sa začali menším rytierskym povstaním (1522), po ktorom nasledovala väčšia nemecká sedliacka vojna (1524 – 1525) v Svätej ríši rímskej. Vojny sa zintenzívnili po tom, čo katolícka cirkev začala v roku 1545 protireformáciu proti nárastu protestantizmu. Konflikty vyvrcholili tridsaťročnou vojnou, ktorá spustošila Nemecko a zabila tretinu jeho obyvateľstva, čo predstavuje dvojnásobnú úmrtnosť v porovnaní s prvou svetovou vojnou.[2][4] Vestfálsky mier vo všeobecnosti vyriešil konflikty uznaním troch samostatných kresťanských tradícií vo Svätej ríši rímskej: Rímsky katolicizmus, luteránstvo a kalvinizmus.[5][6] Menšie náboženské vojny sa v západnej Európe viedli až do roku 1710, vrátane vojen troch kráľovstiev (1639 – 1651) na Britských ostrovoch, savojsko-valdenských vojen (1655 – 1690) a Toggenburskej vojny (1712) v západných Alpách.[2][7]

Definície a diskusie upraviť

Európske náboženské vojny sú známe aj ako vojny reformácie.[1][8][9][10] V roku 1517 stačili dva mesiace na to, aby sa deväťdesiatpäť téz Martina Luthera rozšírilo po celej Európe pomocou tlačiarenského stroja, čo prekonalo možnosti cisára Svätej ríše rímskej Karola V. a pápežstva, aby ich zadržali. V roku 1521 bol Luther exkomunikovaný, čím sa spečatil rozkol v západnom kresťanstve medzi rímskokatolíckou cirkvou a luteránmi a otvoril sa priestor pre ďalších protestantov, aby sa postavili na odpor proti moci pápežstva.

Hoci väčšina vojen sa skončila Vestfálskym mierom v roku 1648,[1][2] náboženské konflikty v Európe pokračovali minimálne do 10. rokov 18. storočia.[7] Patrili k nim savojsko-valdenské vojny (1655 – 1690),[2][7] deväťročná vojna (1688 – 1697, vrátane slávnej revolúcie a Viliamovej vojny v Írsku)[2] a vojna o španielske dedičstvo (1701 – 1714).[2] To, či by sa tieto vojny mali zaradiť medzi európske náboženské vojny, závisí od toho, ako definujeme "náboženskú vojnu" a či tieto vojny možno považovať za "európske" (t. j. skôr medzinárodné než domáce).

Diskutovalo sa aj o náboženskej povahe vojen a o ich kontraste s inými faktormi, ako sú národné, dynastické (napr. často ich bolo možné súčasne charakterizovať ako vojny o nástupníctvo) a finančné záujmy.[3] Vedci poukazovali na to, že niektoré európske vojny tohto obdobia neboli spôsobené spormi vyvolanými reformáciou, ako napríklad italské vojny (1494 – 1559, len za účasti katolíkov), ako aj severská sedemročná vojna (1563 – 1570, len za účasti luteránov).[1] Iní zdôrazňujú skutočnosť, že existovali medzináboženské spojenectvá, napríklad luteránsky vojvoda Maurice Saský pomáhal katolíckemu cisárovi Karolovi V. v prvej šmalkaldskej vojne v roku 1547, aby sa stal saským kurfirstom namiesto Jána Fridricha, svojho luteránskeho bratranca, zatiaľ čo katolícky francúzsky kráľ Henrich II. podporoval luteránsku záležitosť v druhej šmalkaldskej vojne v roku 1552, aby si zabezpečil francúzske základne v dnešnom Lotrinsku.[3] Encyclopædia Britannica tvrdí, že "náboženské vojny tohto obdobia sa viedli najmä kvôli konfesionálnej bezpečnosti a politickým ziskom".[3]

Koncom 20. storočia revizionistickí historici vrátane Williama M. Lamonta tvrdili, že náboženstvo bolo hlavnou hnacou silou vojen troch kráľovstiev v rokoch 1639 až 1653, zatiaľ čo John Morrill (1993) tvrdil, že to "nebola prvá európska revolúcia...[ale] posledná z náboženských vojen".[11] Tento názor následne kritizovali historici ako Glen Burgess, ktorého názory vychádzali zo štúdia parlamentnej politickej propagandy. Dospel k záveru, že hoci sa mnohí puritáni chopili zbraní na protest proti náboženským reformám, ktoré presadzoval anglický kráľ Karol I., svoj odpor často odôvodňovali ako vzburu proti panovníkovi, ktorý porušil kľúčové ústavné princípy, a preto ho bolo potrebné zvrhnúť.[12] Dokonca varovali ostatných poslancov, aby sa vyhýbali otvorenému používaniu náboženských argumentov pri zdôvodňovaní vojny proti kráľovi.[12]

Možno tvrdiť, že náboženské motívy boli často zakryté legalistickými argumentmi, napríklad zdôrazňovaním potreby brániť anglikánsku cirkev ako národnú cirkev: "V tomto svetle obhajoba vojny parlamentu so zjavným právno-ústavným zameraním vôbec neznamená, že tento boj nebol náboženský. Naopak, sú to spôsoby, ako povedať, že bol."[13]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c d NOLAN, Cathal J.. The Age of Wars of Religion, 1000-1650: An Encyclopedia of Global Warfare and Civilization. [s.l.] : Greenwood Press, 2006. Google-Books-ID: oBHJ1eK_tcoC. Dostupné online. ISBN 978-0-313-33734-5. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d e f g ONNEKINK, Dr David. War and Religion after Westphalia, 1648–1713. [s.l.] : Ashgate Publishing, Ltd., 2013-06-28. Google-Books-ID: XfmhAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4094-8021-1. (po anglicky)
  3. ↑ a b c d History of Europe - Wars of Religion, Reformation, Conflicts | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ The Better Angels of Our Nature. [s.l.] : [s.n.], 2024-03-08. Page Version ID: 1212541253. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Münsterská zmluva z roku 1648
  6. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online. Archivované 2006-08-30 z originálu.
  7. ↑ a b c MACCULLOCH, Diarmaid. Reformation: Europe's House Divided 1490-1700. [s.l.] : Penguin UK, 2004-09-02. Google-Books-ID: KZ5D2WOqidoC. Dostupné online. ISBN 978-0-14-192660-5. (po anglicky)
  8. ↑ PH.D, Jeffrey M. Shaw; DEMY, Timothy J.. War and Religion: An Encyclopedia of Faith and Conflict [3 volumes]. [s.l.] : ABC-CLIO, 2017-03-27. Google-Books-ID: KDlFDgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-61069-517-6. (po anglicky)
  9. ↑ COWELL-MEYERS, Kimberly. Religion and Politics in the Nineteenth-Century: The Party Faithful in Ireland and Germany. [s.l.] : Bloomsbury Academic, 2002-06-30. Google-Books-ID: 9CGPaIE5z1MC. Dostupné online. ISBN 978-0-275-97185-4. (po anglicky)
  10. ↑ ISHAY, Micheline. The History of Human Rights: From Ancient Times to the Globalization Era. [s.l.] : University of California Press, 2008-06-02. Google-Books-ID: YTh22XQrtlQC. Dostupné online. ISBN 978-0-520-25641-5. (po anglicky)
  11. ↑ BURGESS, Glenn. Was the English Civil War a War of Religion? The Evidence of Political Propaganda. Huntington Library Quarterly, 1998, roč. 61, čís. 2, s. 175. Dostupné online [cit. 2024-03-23]. ISSN 0018-7895. DOI: 10.2307/3817797.
  12. ↑ a b BURGESS, Glenn. Was the English Civil War a War of Religion? The Evidence of Political Propaganda. Huntington Library Quarterly, 1998, roč. 61, čís. 2, s. 196-197. Dostupné online [cit. 2024-03-23]. ISSN 0018-7895. DOI: 10.2307/3817797.
  13. ↑ BURGESS, Glenn. Was the English Civil War a War of Religion? The Evidence of Political Propaganda. Huntington Library Quarterly, 1998, roč. 61, čís. 2, s. 173–201. Dostupné online [cit. 2024-03-23]. ISSN 0018-7895. DOI: 10.2307/3817797.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku European wars of religion na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Európske_náboženské_vojny&oldid=7830479“