František Forgáč (1560 – 1615)

Nitriansky biskup, ostrihomský arcibiskup a kardinál

Gróf[1][pozn 1] František Forgáč z Gýmešu a Haliče (Forgách de Ghymes et Gács) (* 1560 – † 15. október 1615, Sklené Teplice)[2] bol uhorský rímskokatolícky duchovný, nitriansky biskup, ostrihomský arcibiskup a kardinál.

František Forgáč
kardinál Svätej rímskej cirkvi
ostrihomský arcibiskup
Rugendas, Jeremias Gottlob: Kardinál Ferenc Forgách (medirytina)
Rugendas, Jeremias Gottlob:
Kardinál Ferenc Forgách (medirytina)
kardinál-knieža – ornament
František Forgáč (1560 – 1615) - štít erbu
Funkcie a tituly
Arcibiskup ostrihomský
1607 – 1615
Predchodca Ján Kutaši (Kutassy) Peter Pázmaň Nástupca
Biskup nitriansky
1600 – 1607
Predchodca Štefan Fejérkövy Štefan Suhai (Szuhay) Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1560/1566
Úmrtie16. október 1615 (54 – 55 rokov)
Sklené Teplice / Svätý Kríž
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Biskup
Menovanie2. apríl 1599 (32 – 33 rokov)
Konsekrácia30. apríl 1600 (33 – 34 rokov)
SvätiteľMartin Brenner
seckauský (grazský) biskup
Kardinál
Menovanie10. december 1607 (40 – 41 rokov)
Pavol V.
Odkazy
František Forgáč na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons František Forgáč

Životopis upraviť

Narodil sa vo významnej uhorskej šľachtickej rodine Forgáčovcov, z jej haličskej vetvy, ako syn Šimona Forgáča a jeho manželky Uršuly Pempflinger.[3] Presný dátum a miesto narodenia nie sú známe, v literatúre sa uvádza rok 1566[4][2], ale aj 1560[5]. Pod vplyvom svojho strýka Františka Forgáča, veľkovaradínskeho biskupa, prestúpil už v detskom veku z luteránskej na katolícku vieru.

Teologické štúdia absolvoval v jezuitskom kolégiu v Ríme, kde bol pod veľkým vplyvom Roberta Bellarmina. Istý čas zvažoval aj vstup do rehole jezuitov. Z Ríma si po štúdiach údajne priniesol kópiu obrazu Panny Márie z rímskeho kostola sv. Alexeja a Bonifáca, ktorú umiestnil v trnavskom kostole sv. Mikuláša. Tento obraz sa neskôr stal známym ako Trnavská Panna Mária a pripisujej sa jej zázračné slzenie v rokoch 1663 a 1708, ako aj zastavenie morovej epidémie v roku 1710.[6]

Po návrate do Uhorska bol v roku 1586 menovaný za ostrihomského kanonika a v roku 1587 za vesprémskeho biskupa, ale pravdepodobne tento úrad nikdy neprevzal. V roku 1596 bol vymenovaný za nitrianskeho biskupa, Svätá stolica však menovanie potvrdila až v roku 1599 a za biskupa bol vysvätený 30. apríla 1600.[7]

Pre posilnenie protireformácie povolal do Uhorska opätovne jezuitov a medzi jeho najbližších spolupracovníkov sa dostal aj Peter Pázmaň. V roku 1606 sa stal kráľovským kancelárom a 4. júla 1607 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa a Rudolf II. ho vymenoval za kráľovského miestodržiteľa.

V roku 1611 zvolal do Trnavy cirkevný snem. Jezuitom venoval v roku 1615 v Trnave budovu bývalého dominikánskeho kláštora pre zriadenie kolégia.

Zomrel 15. októbra 1615 v Sklených Tepliciach[2][pozn 2] a pochovaný bol vo svätyni Dómu sv. Mikuláša v Trnave. Jeho honosný epitaf bol na začiatku 19. storočia prenesený zo svätyne do severnej lode, do kaplnky sv. Alžbety.[6]

Poznámky upraviť

  1. Viczián () pri mene Františka Forgáča uvádza titul grófa, takisto je titulovaný aj na Rugendasovej medirytine. Gudenus (2005) (a v súlade s ním aj Marek ()) však uvádzajú zisk grófskeho titulu pre haličskú vetvu Forgáčovcov až v roku 1640 pre Adama Forgáča (Františkovho synovca).
  2. Viczián () uvádza 16. október vo Svätom Kríži (dnes Žiar nad Hronom).

Referencie upraviť

  1. Gudenus 2005, s. 420
  2. a b c FORGÁČ, František. In: Biografický lexikón Slovenska II C-F. Martin : Slovenská národná knižnica, 2004. 696 s. ISBN 80-89023-44-4. S. 612 – 613.
  3. Marek
  4. Forgách (7. F. Ferenc (IV.)). In: A Pallas nagy lexikona. Budapest : A Pallas Irodalmi és Nyomdai Rt., 1893–1897. [Cit. 2016-07-16]. Dostupné online. (maď.)
  5. Viczián
  6. a b Radváni a Dobšovič 2011
  7. CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. [Cit. 2014-11-04]. Stránka Ferenc Cardinal Forgách de Ghymes †. (angl.)

Literatúra upraviť

  1. Gudenus, János József (2005) (maď.), A magyarországi főnemesség XX. századi genealógiája, I, [CD-rom]. Budapest: Heraldika; Arcanum, ISBN 963 234 313 1 
  2. Marek, Miroslav, „Forgách 4“, Genealogy Index, http://genealogy.euweb.cz/hung/forgach4.html#EZ, dost. 2014-11-4 
  3. Radváni, Hadrián; Dobšovič, Mário (2011), Kubinec, Marcel, ed., Bazilka svätého Mikuláša v Trnave, Trnava : Bratislava: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť sv. Mikuláša v Trnave : LÚČ, ISBN 8071148636 
  4. Viczián, János, „Forgách Ferenc“, in Diós, István (maď.), Magyar Katolikus Lexikon, Budapest: Szent István Társulat, http://lexikon.katolikus.hu/F/Forgách.html, dost. 2014-11-4 

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Sedisvakancia
(od 1601)
Posledný predchodca
Ján Kutaši
ostrihomský arcibiskup
16071615
Nástupca
Peter Pázmaň
Predchodca
Štefan Fejérkövy
nitriansky biskup
16001607
Nástupca
Štefan Suhai