František Xavier Bianchi
František Xavier Mária Bianchi C.R.S.P. (tal. Francesco Saverio Maria Bianchi, vyslovuj [bianki]) (* 2. december 1743, Arpino,[1] Pápežský štát – † 31. január 1815, Neapol, Neapolské kráľovstvo)[2] bol taliansky barnabitský kňaz a významný učenec, ktorý si počas svojho života získal povesť svätosti aj vďaka svojej oddanosti svojim študentom a chudobným z Neapola. Katolíckou cirkvou bol vyhlásený za svätého a dostal aj titul apoštol Neapola.[3]
| František Xavier Bianchi CRSP | |
| kňaz, apoštol Neapola a svätý | |
 Maľba od Enrica Reffa | |
| Štát pôsobenia |  Taliansko |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Varianty mena | tal. Francesco Saverio Maria Bianchi |
| Narodenie | 2. december 1743 Arpino, Pápežský štát (dnes Taliansko) |
| Úmrtie | 31. január 1815 (71 rokov) Neapol |
| Pochovaný | kostol Santa Maria di Caravaggio, Neapol |
| Svätenia | |
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Rád rehoľných klerikov sv. Pavla (Barnabiti) |
| Vstup | 1762 |
| Večné sľuby | 1763 |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 1767 Neapol |
| Svätec | |
| Blahorečenie | 22. január 1893 (149 rokov) Lev XIII. |
| Kanonizácia | 21. október 1951 (207 rokov) Pius XII. |
| Sviatok | 31. január (slávnosť (Neapol), ľubovoľná spomienka) |
| Odkazy | |
 František Xavier Bianchi | |
Život upraviť
Skorý život upraviť
Bianchi sa narodil v milujúcej a zbožnej rodine 2. decembra 1743 v Arpine v regióne Lazio, ktorý bol vtedy súčasťou pápežských štátov (dnešné Taliansko).[2] Jeho matka ho naučila starať sa o chudobných v ich okolí a dala mu príklad tým, že v rodinnom dome zriadila malú ordináciu, kde opatrovala až 16 ľudí v núdzi naraz. Napriek tomu mal ďaleko od štandardného zbožného dieťaťa. Neskôr sa priznal, ako príležitostne ukradol peniaze od svojich rodičov.[3]
To, čo zmenilo Bianchiho život, bolo pomalé a pevné odhodlanie podmaniť si vlastnú vôľu. Ako rástol, cítil, že by mohol mať náboženské povolanie. Napriek vlastnej viere sa jeho rodičia tomuto kroku spočiatku bránili. Výsledkom bolo, že ako 15-ročný bol zapísaný do nižšieho seminára v Nole a zároveň začal študovať právo na Neapolskej univerzite. V tomto období sa dostal pod duchovné vedenie učiteľa morálky Alfonza de Ligouri, zakladateľa redemptoristov. Keď v roku 1762 dokončil seminár, jeho rodičia ustúpili vo svojom odpore voči jeho ďalšej kariére v Cirkvi.[3] Alfonz de Ligouri mu odporučil, aby vstúpil do barnabitského rádu.[2]
Barnabite upraviť
Rád rehoľných klerikov sv. Pavla (tzv. barnabiti) prijal Bianchiho do svojho noviciátu v Zagarole v tom istom roku a nasledujúci rok zložil rehoľné sľuby ako člen rádu. Potom bol poslaný študovať filozofiu a teológiu, najprv do Maceraty, neskôr do Ríma a Neapola, kde bol v roku 1767 vysvätený za kňaza.[1] Pred vysvätením vyučoval na barnabitskom kolégiu vo svojom rodnom meste. Okamžite bol vymenovaný za predstaveného kolégia Santa Maria in Cosmedin v Portanove. Tento úrad zastával 12 rokov.[2][3]
Jeho nadriadení potom Bianchiho pridelili do barnabitského kláštora pri kostole Santa Maria di Caravaggio v Neapole, kde mal stráviť zvyšok svojho života. V roku 1778 bol vymenovaný za profesora na Univerzite Regia (dnes Univerzita v Palerme), ako aj za člena Kráľovskej akadémie vied a listov Pápežskej cirkevnej akadémie. Napriek mnohým akademickým poctám a hrdosti na miesto v Ráde v ňom jeho kolegovia Barnabiti videli aj inú stránku. Bianchi sa stal známym pre asketický spôsob života spojený s hlbokým kontemplatívnym modlitebným životom a neustálym záujmom o chudobných z miest, kde žil.[3] Veľa hodín trávil spovedaním a bol vyhľadávaným spovedníkom.[4] Pre tento horlivý prístup si už u vtedajších ľudí vyslúžil prímenie apoštol Neapola.[2]
Bianchi sa stal súčasťou okruhu významných náboženských osobností žijúcich v tej dobe v Neapole. Stal sa duchovným vodcom a spovedníkom svätej Márie Františky od piatich rán, františkánskej terciárky, ktorá žila v jednej z najnebezpečnejších štvrtí mesta. Medzi ďalšie vtedajšie duchovné osobnosti, s ktorými bol v kontakte, boli Placido Baccher, Marián Arciero, jeho barnabitský kolega a študent Francesco Maria Castelli[3], Giovanni Battista Jossa a Agnello Coppola. Často komunikoval so sv. Vincentom Romanom, ako aj s kráľom Karolom Emanuelom IV. zo Sardínie a jeho neterou, princeznou Máriou Klotildou Savojskou, ktorá vtedy žila v exile v Neapole.[3]
Náboženská extáza a choroba upraviť
Bianchiho život sa zmenil v roku 1800, keď na Turíce upadol do stavu náboženskej extázy pri modlitbe pred vystavenou Najsvätejšou sviatosťou. Krátko na to sa u neho prejavila choroba, ktorá mu spôsobila skrútené nohy a otvorené rany po zvyšok jeho života.[4] Počas posledných troch rokov svojho života naďalej denne predsedal svätej omši, napriek agónii zo státia. Keďže bol väčšinu času pripútaný na lôžko, využil ho na ešte hlbšie prehĺbenie svojho duchovného života.[3]
Bianchi sa tiež začal triasť a zažíval obrovské búšenie srdca vždy, keď sa modlil, podobným spôsobom, aký zažil pred dvoma storočiami svätý Filip Neri. Terciárka Mária Františka poznamenala, že „máme dvoch Filipov, jedného bieleho a jedného čierneho“, čím narážala na slovnú hračku o význame ich priezvisk v taliančine.[3]
Bianchi stále žil v barnabitskom kláštore v Neapole, až kým nebol v roku 1809 zatvorený v rámci rušenia všetkých kláštorov a náboženských domov v Neapolskom kráľovstve. Mohol zostať v meste až do svojej smrti v posledný deň januára 1815.[3]
Uctievanie upraviť
Bianchi bol vyhlásený za blahoslaveného 22. januára 1893[2] pápežom Levom XIII., ktorý ho zároveň vyhlásil za „apoštola Neapola“. Neskôr bol kanonizovaný 21. októbra 1951 pápežom Piom XII.[1]
Jeho pozostatky sú uložené v kostole Santa Maria di Caravaggio v Neapole. Jeho sviatok slávia podľa Rímskeho martyrológia barnabiti a katolícka cirkev v Neapole 31. januára.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b c Saints and Blesseds [online]. www.gcatholic.org, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f sv. František Xaver M. Bianchi [online]. catholica.cz, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j San Francesco Saverio Maria Bianchi [online]. Santiebeati.it, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online. (taliansky)
- ↑ a b Saint François-Xavier Bianchi [online]. Nominis, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ CATHOLIC CHURCH. Martyrologium Romanum (2004). [s.l.] : [s.n.], 2004. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Xavier Bianchi
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Francis Xavier Bianchi na anglickej Wikipédii.