František Zimák

František Zimák (* 13. august 1872, Příkazy – † 8. január 1940, Bratislava) bol slovenský novinár a politik českého pôvodu v období medzivojnového Česko - Slovenska.

František Zimák
novinár a politik
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1920 – 1939
Biografické údaje
Narodenie	13. august 1872 Příkazy, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	8. január 1940 (67 rokov) Bratislava, Slovenský štát
Politická strana	ČSSD
Profesia	redaktor Robotníckych novín
Národnosť	česká
Politický portál  Biografický portál

Životopis

František Zimák pochádzal z malej obce Príkazy neďaleko mesta Olomouc. V mladosti sa vyučil za kníhviazača. Čoskoro sa však začal venovať novinárskej a osvetovej činnosti. Od roku 1893 žil v Budapešti, kde popri Maďaroch žilo veľké množstvo Čechov a Slovákov. Tu začal úzko spolupracovať s odborovými organizáciami a novinárskymi podnikmi tamojších slovenských robotníkov. V Budapešti bol organizátorom slovenského spolkového života a prispieval do slovenskej tlače. Bol zakladateľom budapeštianskeho spolku Osveta, v ktorom sa združovali miestni robotníci slovenskej a českej národnosti. V roku 1918 po utvorení Slovenskej národnej rady v Budapešti sa stal jej podpredsedom. Po vzniku Česko – Slovenska sa v roku 1919 usadil v Bratislave a stal sa redaktorom Robotníckych novín.

Politicky sa angažoval v sociálnej demokracii. Túto stranu reprezentoval v hornej komore Národného zhromaždenia od volieb v roku 1920. Zvolený bol aj vo voľbách v roku 1925, 1929, ako aj vo voľbách v roku 1935. Počas všetkých štyroch volebných období bol členom rozpočtového výboru senátu.  Bol stúpencom myšlienky čechoslovakizmu a odporcom slovenského autonomistického hnutia.

V závere roku 1938 spolu so svojimi kolegami, sociálnodemokratickými senátormi Jánom Pociskom a Jindřichom Nentwichom prestúpili do spoločného klubu Národnej strany práce, ktorú utvorili českí ľavicoví politici. V súvislosti s rozpustením sociálnej demokracie na Slovensku bol 25. januára 1939 pozbavený senátorského mandátu.