Lesklokôrovka hnedočervená

(Presmerované z Ganoderma lucidum)

Lesklokôrovka hnedočervená[1] (iné názvy: lesklokôrovka obyčajná[2][3], lesklokôrovka lesklá[4],; lat. Ganoderma lucidum, zastarano: Fomes lucidus, Phaeoporus lucidus, Placodes lucidus, Polyporus lucidus[5]) je druh nejedlej huby z čeľade lesklokôrovkovité (Ganodermataceae).[3].

Lesklokôrovka hnedočervená
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ganoderma lucidum
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Druh prvýkrát opísal britský mykológ William Curtis v roku 1781 pod názvom Boletus lucidus[6].

V súčasnosti je lesklokôrovka hnedočervená pomerne úzko vymedzený druh vyskytujúci sa len v Európe a čiastočne v Číne (prípadne štátoch južne od Číny); označuje sa aj ako lesklokôrovka hnedočervená v užšom zmysle (Ganoderma lucidum sensu stricto). Zhruba do 90. rokov 20. storočia (a mimo odborných textov sčasti dodnes) však bola lesklokôrovka hnedočervená definovaná oveľa širšie - zahŕňala aj viaceré dnes samostatné druhy na rôznych kontinentoch; takto definovaný druh sa označuje aj ako lesklokôrovka hnedočervená v širšom zmysle (Ganoderma lucidum sensu lato). Lesklokôrovka hnedočervená v širšom zmysle okrem iného zahŕňala aj známu liečivú hubu, ktorá sa tradične označuje ako (červené[7]) reiši. Podľa súčasných vedomostí je červené reiši v skutočnosti samostatný druh Ganoderma lingzhi (vytvorený v roku 2012), ktorý s lesklokôrovkou hnedečervenou v užšom zmysle dokonca nie je ani fylogeneticky bezprostredne príbuzný. Jedna štúdia (Loyd-Richter 2018 et al.) toho, čo sa vo svete v obchodoch v súčasnosti predáva pod názvom Ganoderma lucidum ukázala, že v skutočnosti obal väčšinou obsahuje druh Ganoderma lingzhi a menšia časť výrobkov v skutočnosti obsahuje rôzne iné druhy z rodu lesklokôrovka (Ganoderma). [8][9][10][11][12][13][14]

Lesklokôrovka hnedočervená v širšom (teda staršom) zmysle upraviť

Opis upraviť

Plodnice sú väčšinou jednoročné, niekedy i dvojročné až trojročné, s polkruhovitým alebo obličkovitým klobúkom a excentrickým hlúbikom, zriedkavo i bez hlúbika, bokom prirastené na substrát.[3] Klobúk je 3 – 25 cm široký a do 3 cm hrubý, polkruhovitý, vejárovitý alebo oválny, hladký, lesklý, hrboľatý, nie je zbrázdený, zamladi je špinavo žltkastý, neskôr červenohnedý až gaštanovohnedý, v starobe až takmer červenohnedý s tenkou kôrou na povrchu. Rúrky sú 5 – 30 mm dlhé, nevrstevnaté, s okrúhlymi, 0,15 až 0,25 mm veľkými, bielymi až krémovými, neskôr hnedastými pórmi.[4] Hlúbik je väčšinou postranný, vzácnejšie stredový (niekedy aj chýba), nepravidelne valcovitý alebo bočne stlačený, hrbolčekovitý, pokrytý tvrdou lesklou purpurovočervenou kôrou. Dužina je mäkká a vláknitá, biela, krémová až svetlookrová so zatuchnutým zápachom.[4][15] Výtrusy sú vajcovité, na vrchole ploché, bodkovito sieťkované, žltohnedé, 7 – 13 × 6 – 8 μm veľké.[15] Výtrusný prach je svetlohnedý.[4]

Výskyt upraviť

Lesklokôrovka hnedočervená rastie jednotlivo alebo v malých skupinách, zvyčajne od júna do októbra,[4] na pňoch a koreňoch listnatých drevín (zvyčajne na duboch a hraboch), najmä v teplejších oblastiach.[16] Je dosť vzácna, známa je z Európy, Ázie a Severnej Ameriky. U nás tiež nie je hojná.[4]

Praktický význam upraviť

V tradičnej čínskej medicíne má svoje nezastupiteľné miesto už štyritisíc rokov.[4]

Na stromoch zapríčiňuje belavú, avšak nie veľmi intenzívnu hnilobu dreva. Je nejedlá,[3] ale patrí medzi najúčinnejšie liečivé huby. V Číne dostala rôzne synonymá, ako „zázračná huba“ či „šťastná bylinka“ alebo „rastlina s duchovnou silou“, symbolizujúca súčasne bohatstvo, dobré zdravie, dlhovekosť a dokonca nesmrteľnosť. Je považovaná za významnejšiu než ženšen.[4] V ázijských krajinách sa v liečiteľstve užívala stovky rokov na široké spektrum chorob: na reguláciu krvného tlaku, pri cukrovke, reumatizme, srdcových chorobách, astme, hepatitíde A, B, C, sterilite, nespavosti, mumpse, epilepsii a psoriáze (lupienke). Moderné analytické techniky v jej plodniciach skutočne preukázali prítomnosť mnohých liečivých látok (napr. aj pre potlačenie rastu nádorových buniek rakoviny prsníka). Lesklokôrovka patrí medzi produkty obsahujúce najviac organického germánia. Jeho obsah v plodniciach kolíše medzi 800 až 2000 ppm (milióntin) v súvislosti od spôsobu pestovania (napr. cesnak obsahuje 754 ppm germánia, ženšen 250 až 320, kostihoj 152, aloa 77, riasa Chlorela 76 ppm). Prítomné organicky viazané germánium zvyšuje príjem kyslíka krvou až 1,5-krát.[17]

Možnosť zámeny upraviť

Zámena je možná s inými druhmi lesklokôroviek.[15]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Lesklokôrovka hnedočervená – reiši. In: Liečivé rastliny 4/2012 [online]. liecive.herba.sk, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online. Archivované 2021-10-15 z originálu.
  2. MARHOLD, K. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska (1998) [1]
  3. a b c d Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 168.
  4. a b c d e f g h Vladimír Antonín, Ivan Jablonský, Václav Šašek, Zuzana Vančuříková. Huby ako liek. Praha : Ottovo nakladatelství, 2013. ISBN 978-80-7451-258-2. S. 119.
  5. Gary Goldman, Marieka Gryzenhout. Field Guide to Mushrooms & Other Fungi of South Africa. Cape Town : Penguin Random House South Africa, 2019. ISBN 978-17-7584-660-4. S. 141.
  6. Kshipra Misra, Priyanka Sharma, Anuja Bhardwaj. Management of High Altitude Pathophysiology. London : Academic Press, 2018. ISBN 978-01-2814-000-0. S. 120.
  7. WINSTON, David. Adaptogens (Herbs for Strength, Stamina, and Stress Relief). [s.l.] : Simon and Schuster, 2019. 432 s. Dostupné online. ISBN 978-1-62055-959-8.
  8. Dai, YC., Zhou, LW., Hattori, T. et al. Ganoderma lingzhi (Polyporales, Basidiomycota): the scientific binomial for the widely cultivated medicinal fungus Lingzhi. Mycol Progress 16, 1051–1055 (2017). https://link.springer.com/article/10.1007/s11557-017-1347-4#citeas
  9. Loyd AL, Barnes CW, Held BW, Schink MJ, Smith ME, Smith JA, et al. (2018) Elucidating "lucidum": Distinguishing the diverse laccate Ganoderma species of the United States. PLoS ONE 13(7): e0199738. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0199738
  10. Li-Wei Zhou, Yun Cao, Sheng-Hua Wu, Josef Vlasák, De-Wei Li, Meng-Jie Li, Yu-Cheng Dai. Global diversity of the Ganoderma lucidum complex (Ganodermataceae, Polyporales) inferred from morphology and multilocus phylogeny. Phytochemistry, Volume 114, 2015, Pages 7-15, ISSN 0031-9422
  11. Hapuarachchi KK, Wen TC, Deng CY, Kang JC and Hyde KD. Mycosphere Essays 1: Taxonomic Confusion in the Ganoderma lucidum Species Complex [2]
  12. Beck, T. et al. Genetic (non)-homogeneity of the bracket fungi of the genus Ganoderma (Basidiomycota) in Central Europe. Mycosphere 11(1): 225–238(2020) [3]
  13. James Michel Tchotet Tchoumi, Martin Petrus Albertus Coetzee, MarioRajchenberg & Jolanda Roux (2019): Taxonomy and species diversity of Ganoderma species in theGarden Route National Park of South Africa inferred from morphology and multilocus phylogenies. Mycologia, Volume 111, 2019 - Issue 5
  14. Loyd AL, Richter BS, Jusino MA, et al. Identifying the "Mushroom of Immortality": Assessing the Ganoderma Species Composition in Commercial Reishi Products. Front Microbiol. 2018;9:1557. Published 2018 Jul 16. doi:10.3389/fmicb.2018.01557 [4]
  15. a b c Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 142.
  16. Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 286.
  17. Vladimír Antonín, Ivan Jablonský, Václav Šašek, Zuzana Vančuříková. Huby ako liek. Praha : Ottovo nakladatelství, 2013. ISBN 978-80-7451-258-2. S. 120 - 121.

Iné projekty upraviť