Hierarchia odpadového hospodárstva

Hierarchia odpadového hospodárstva je poradie priorít, ktorým sa má človek riadiť pri nakladaní s odpadom.[1] Tvorí základný kameň európskej politiky a legislatívy v oblasti odpadov. Jej hlavným účelom je minimalizovať nepriaznivé účinky odpadov na životné prostredie a zvýšiť a optimalizovať efektívnosť zdrojov v oblasti odpadového hospodárstva.[2]

Hierarchiu odpadového hospodárstva do práva zaviedla smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpadoch. V slovenskom právnom poriadku je definovaná v § 6 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov ako záväzné poradie priorít nakladania s odpadom, ktoré stanovuje poradie, v akom by sa subjekty odpadového hospodárstva mali vyrovnať s jednotlivými odpadmi.[3][4]

Hierarchia odpadového hospodárstva

Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie týchto priorít:

  1. predchádzanie vzniku odpadu
  2. príprava na opätovné použitie odpadu
  3. recyklácia odpadu
  4. iné zhodnocovanie odpadu, napr. energetické zhodnocovanie
  5. zneškodňovanie odpadu[5]

Predchádzanie vzniku odpadu upraviť

Prevencia vzniku odpadu je prvoradou prioritou hierarchie odpadového hospodárstva členských krajín Európskej únie. Zahŕňa tzv. kvantitatívnu prevenciu a kvalitatívnu prevenciu.[2]

  • kvantitatívna prevencia (znižovanie množstva odpadu) – výrobca je povinný prijať opatrenia ešte predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom. Prijaté opatrenia môžu znižovať množstvo odpadov aj prostredníctvom opätovného použitia či predĺženia životnosti výrobkov.[2]
  • kvalitatívna prevencia – zameraná na znižovanie nepriaznivých vplyvov vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí ako aj na znižovanie obsahu škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch.[2]

Uvedené preventívne opatrenia sa vzťahujú aj na predchádzanie vzniku odpadu z obalov a je potrebné ich doplniť o znižovanie spotreby ľahkých plastových tašiek. Teda, výrobca už pri návrhu výrobku a jeho obalu musí myslieť na to, že výrobok aj jeho obal sa raz stane odpadom. Výrobok aj jeho obal musí navrhnúť tak, aby odpad, ktorý z nich raz vznikne, čo najmenej zaťažoval životné prostredie. Nesmie to byť realizované na úkor zdravia človeka.[2]

Príprava na opätovné použitie odpadu upraviť

Ak nie je možné alebo účelné predchádzať vzniku odpadu, predtým než sa stane výrobok odpadom, je potrebné zvážiť, či nie je možné výrobok pripraviť na opätovné použitie. Prípravu odpadu na opätovné použitie zákon o odpadoch vymedzuje ako činnosť zhodnocovania súvisiacu s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov.[2]

Opätovné použitie je legislatívne vymedzené ako činnosť, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktorý nie je odpadom, znova použije na ten istý účel, na ktorý bol určený. To znamená, že opätovné použitie je činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ktorý ešte nie je (ešte sa nestal) odpadom.

Za osobitný spôsob zhodnocovania je možné považovať činnosť, pri ktorej v rámci prípravy na opätovné použitie sa výrobky či zložky výrobkov, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. Ak už nejaký odpad vznikne, mal by sa do maximálne možnej miery recyklovať.[2]

Opätovné použitie má vyššiu prioritu ako recyklácia, pretože spotrebuje menej energie, zdrojov a tým sa menej znečistí životné prostredie. Lepšou variantov je oprava, prešívanie textilu, zapožičanie, výmena starých vecí, ich nákup v bazáre či antikvariáte, ako nákup nových výrobkov.[5]

Recyklácia odpadu upraviť

Recyklácia predstavuje osobitný spôsob zhodnocovania odpadu. Zákon o odpadoch vymedzuje recykláciu ako každú činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou sa odpadové materiály opätovne spracujú na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Recyklácia zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu. Nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania.[2]

Zhodnocovanie odpadu upraviť

Ak nie je možná recyklácia, tento odpad by mal byť inak zhodnotený. Zhodnocovanie odpadu predstavuje činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve, alebo zabezpečenie pripravenosti odpadu na plnenie tejto funkcie. Iné zhodnotenie predstavuje činnosť vymedzenú zhodnotením, pričom nespĺňa špecifické požiadavky na prípravu na opätovné použitie alebo recykláciu. Príkladom iného zhodnotenia je napríklad energetické zhodnotenie.[2] Energetickým zhodnotením sa môže získavať energia alebo materiály z odpadu prostredníctvom procesov, ako sú:

Na Slovensku sa odpady energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Bratislave, Košiciach a vo vybraných zariadeniach špecializovaných napr. na výrobu paliva pre cementárne, ktoré sa vyrába s pomocou energetického zhodnotenia komunálnych odpadov.[1][5]

Zneškodňovanie odpadu upraviť

Po vyčerpaní všetkých predchádzajúcich spôsobov, poslednou možnosťou v hierarchii odpadového hospodárstva je zneškodňovanie odpadu, ktoré však najviac zaťažuje životné prostredie. Zneškodňovanie odpadu je definované ako činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, a to aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie. Príkladom zneškodňovania odpadov je skládkovanie, spaľovanie, trvalé uloženie.[2] Ide o neudržateľný spôsob nakladania s odpadom, pretože odpad, ktorý leží na skládkach, môže mať naďalej škodlivý vplyv na životné prostredie.[6]

Skládkovanie predstavuje najnevhodnejší spôsob nakladania s odpadmi. Na Slovensku sa nachádza približne 120 skládok (a tisícky ďalších čiernych skládok),[1] kde končí takmer 62% komunálnych odpadov.[7]

Referencie upraviť

  1. a b c Čo je to hierarchia odpadu? | NATUR-PACK, a.s. [online]. www.naturpack.sk, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j STRIČÍK, Michal. Udržateľné nakladanie s komunálnym odpadom. Ostrava : [s.n.], 2019. (Vydanie: prvé.) Dostupné online. ISBN 978-80-248-4359-9.
  3. Bezpečnost v praxi - Hierarchia odpadového hospodárstva a plnenie cieľov nakladania s odpadmi [online]. bezpecnostvpraxi.sk, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  4. DUFALA, Martin; ŠMELKOVÁ, Jana. Dobré nariadenie o odpade [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2018, [cit. 2023-04-14]. S. 75. Dostupné online.
  5. a b c Hierarchia odpadov - triedenie odpadu [online]. www.triedenieodpadu.sk, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  6. a b DAVIES, Richard. What Is a Waste Management Hierarchy? | Axil-IS [online]. 2021-08-06, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Odpady a obaly [online]. www.minzp.sk, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.