Hrubá Kečka
Hrubá Kečka (nazývaná aj Hrubá Kačka; 1 037,1 m n. m.[1][2]) je vrch Strážovských vrchov. Leží nad obcou Pružina, približne 15 km južne od Považskej Bystrice.[3]
| Hrubá Kečka | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Žilina, Považská Bystrica |
| Obce | Čičmany, Pružina |
| Časť | Strážov |
| Pohorie | Strážovské vrchy |
| Podcelok | Zliechovská hornatina |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 037,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′02″S 18°30′48″V / 48,9839°S 18,5132°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  a  značke z Čičmian
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a časti Strážov.[4] Vrchol leží na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja, na hranici okresov Žilina a Považská Bystrica. Hrebeňom vedie tiež hranica katastrálnych území obcí Čičmany a Pružina.[5] Južná polovica vrchu zasahuje do CHKO Strážovské vrchy.[3]
Opis
upraviťHrubá Kečka je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie z dominantného Strážova severovýchodným smerom cez Čierny vrch a Sádocký vrch až na Srniak. Severným susedom je Čierny vrch (936 m n. m.), západným Sokolie (1 032 m n. m.), juhozápadne leží Čierny vrch (1 068 m n. m.) a Strážov (1 213 m n. m.), východným smerom vrch Kozol (898 m n. m.). Východne orientované svahy hrebeňa odvodňujú prítoky Rajčanky, zo severných a západných voda odteká riekou Pružinka, obe v povodí Váhu. Najbližšími sídlami sú južne ležiace Čičmany a severozápadne situovaná osada Predhorie, patriaca do Pružiny.[3] Vrcholom prechádza značený chodník z Pružiny na Strážov.
Výhľady
upraviťNesúvislý porast pomerne plochého vrcholu umožňuje obmedzený výhľad na široké okolie. Horizontu dominujú okolité vrchy pohoria, najmä Strážov, Čierny vrch, Magura či Sokolie. Východným smerom dominuje majestátny Kľak a Reváň, severným smerom pokračuje Lúčanská Fatra, západnejšie vidieť Súľovské vrchy, Javorníky či Biele Karpaty, južne sa pri vhodných podmienkach ukáže pohorie Žiar a Vtáčnik a juhovýchodne aj Kremnické vrchy. Nezriedka je na horizonte vidieť Veľkú Raču, Babiu horu či Lysú horu.[6]
Prístup
upraviť- po
zelenej značke:
- zo severu z Pružiny cez Bukovinu
- z juhozápadu z rázc. pod Strážovom (Cesta hrdinov SNP) cez sedlo Samostrel
- po
žltej značke cez sedlo Samostrel[3]
Referencie
upraviť- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 33.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-21]. Dostupné online.