MUDr. Ida Urrová (maď. Urr Ida; * 24. november 1904, Košice – † 2. august 1989, Budapešť) bola lekárkapoetka, držiteľka ocenenia Spravodlivá medzi národmi za záchranu Židov vo vojnovom Maďarsku pred holokaustom.

Ida Urrová
lekárka, poetka
Iné menáIda Urr
maď. Urr Ida
Narodenie24. november 1904
Košice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie2. august 1989 (84 rokov)
Budapešť, Maďarská ľudová republika (dnes Maďarsko)
Alma materUniverzita v Budapešti

Život upraviť

Štúdium a pôsobenie v ČSR upraviť

Narodila sa pravdepodobne v rodine rezbára Juraja Urra (* 1871 – † 1941[1]), ktorý mal za manželku Máriu, rod. Kohuthovú a od roku 1896 žil v Košiciach.[2] Po absolvovaní štúdia na dievčenskom gymnáziu v Košiciach študovala medicínu na lekárskej fakulte Univerzity v Budapešti (dnes Univerzita Loránda Eötvösa), kde spromovala v roku 1929. Následne pracovala ako praktická lekárka vo viacerých mestách na území Česko-Slovenska. Publikovala aj odborné lekárske príspevky.[2][3]

Druhá svetová vojna upraviť

V rokoch 1939 – 1941 pôsobila ako pracovníčka Švédskeho Červeného kríža a od roku 1941 pracovala ako internistka (neskôr primárka) interného oddelenia nemocnice v Budapešti.[2][3]

Urrová využila svoje postavenie lekárky Švédskeho Červeného kríža na to, aby zachránila Židov pred holokaustom. Znemožňovala predstaviteľom fašistického režimu Strany šípových krížov prenasledovať, zadržiavať a týrať židovských obyvateľov. Vo svojom byte ukrývala prenasledovaných Židov, pričom zároveň si prenajala byt, ktorý im slúžil ako útočisko a poskytla im falošné doklady. 19. júna 1989 bola za túto svoju činnosť vyznamenaná ocenením Spravodlivá medzi národmi.[4]

Básnická tvorba upraviť

Ako autorka avantgardných básnických zbierok sa zaradila medzi popredných predstaviteľov a predstaviteľky maďarskej medzivojnovej poézie na Slovensku. Na jej tvorbe sa podpísal vplyv expresionizmusymbolizmu, pričom sa snažila nadviazať na tradíciu Endreho Adyho. Spočiatku spracovávala predovšetkým biblické a sociálne témy, jej neskoršia tvorba obsahuje antifašistické motívy. Básne publikovala aj v časopisoch A Mi Lapunk, Kassai Napló, Magyar Írás, Prágai Magyar Hírlap a i. Po roku 1940 sa básnicky odmlčala a až v roku 1985 vydala zbierku kaligramických básní pod názvom Hernádparti himnuszok.[2]

Dielo upraviť

  • 1923 – Zokogások
  • 1925 – Bíborkehely
  • 1927 – Kormozott lámpással
  • 1930 – Szent pokol
  • 1936 – Nincs kenyér
  • 1940 – Itt az írás
  • 1980 – A fényrács mágiája, výbery
  • 1985 – Hernádparti himnuszok

Referencie upraviť

  1. „URR, Juraj“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), VI. zväzok T – Ž (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1994, str. 189, ISBN 80-7090-111-X 
  2. a b c d „URROVÁ, Ida (Urr)“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), VI. zväzok T – Ž (1. vyd.), Martin: Matica slovenská, 1994, str. 189, ISBN 80-7090-111-X 
  3. a b Falisová, Anna (2010), „URROVÁ, Ida (Urr)“, Lekári na Slovensku (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 418, ISBN 978-80-224-1166-0 
  4. „Urr Ida“, The Righteous Among the Nations Database, Jerusalem: Yad Vashem, c2023, https://righteous.yadvashem.org/?searchType=righteous_only&language=sk&itemId=4044394&ind=NaN, dost. 2023-12-09