Ignác Grebáč (* 25. január 1888, Námestovo – † 26. apríl 1957, Ružomberok) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, pedagóg, publicista, prekladateľ a politik HSĽS v období medzivojnového Česko-Slovenska. Známy bol pod pseudonymom Ignác Grebáč-Orlov.

Ignác Grebáč
slovenský rímskokatolícky kňaz, pedagóg, publicista, prekladateľ a politik
Ignác Grebáč
Poslanec Národného zhromaždenia
V úrade
1925 – 1935
Biografické údaje
Narodenie25. január 1888
Námestovo, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie26. apríl 1957 (69 rokov)
Ružomberok, Česko-Slovensko
Politická stranaHSĽS
Profesiarímskokatolícky kňaz
Národnosťslovenská
Vierovyznanierímskokatolicé
Rodina
RodičiaJán Grebáč a Mária rod. Hanaj
Odkazy
Spolupracuj na CommonsIgnác Grebáč
(multimediálne súbory)

Životopis

upraviť

Narodil sa v rodine Jána Grebáča a jeho manželky Márie rod. Hanajovej.[1] Pochádzal z hlboko veriacej a viacdetnej katolíckej rodiny. Po skončení nižšieho gymnázia v Trstenej odišiel do Ružomberka a neskôr do Rožňavy, kde zmaturoval. Na bohosloveckú fakultu odišiel do Spišského Podhradia, kde písal svoje básne pod menom "Vraňák". V roku 1911 bol vysvätený za kňaza. Jeho prvou farnosťou bola obec Veličná, odkiaľ bol neskôr preložený do Smižian. Počas I. svetovej vojny pôsobil ako poľný kurát na fronte. Po skončení vojny prichádza vyučovať na ružomberské gymnázium, kde je prefektom klerikov v malom seminári. Po pozbavení profesúry sa stal redaktorom v denníku Slovák. Od roku 1921 je opäť kňazom vo Veličnej.

Po vzniku Česko-Slovenska dosiahol významné pozície v cirkevnej organizácii. Od roku 1924 začal pôsobiť ako cirkevný školský inšpektor a od roku 1927 aj ako dekan okresu Dolný Kubín. V roku 1935 sa stáva prosynodálnym sudcom a konsistoriálnym kňazom. Na konci roku 1936 je už čestným kanonikom Spišskej diecézy.[2]

Politicky sa angažoval v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. Bol jej spoluzakladateľom a blízkym spolupracovníkom Andreja Hlinku. Za ľudovú stranu kandidoval už v prvých parlamentných voľbách v roku 1920, no poslancom Národného zhromaždenia sa stal až po voľbách v roku 1925. V poslaneckej snemovni zasadal v iniciatívnom, sociálnom, ústavnoprávnom, zdravotníckom a poľnohospodárskom výbore. Poslanecký mandát obhájil aj v parlamentných voľbách v roku 1929. V snemovni bol členom zahraničného, zásobovacieho a živnostenského výboru. [3][4][5]

V ďalších voľbách v roku 1935 už nekandidoval. V období Slovenského štátu pôsobil ako okresný predseda HSĽS v Dolnom Kubíne. Po roku 1945 sa už politicky neangažoval a venoval sa svojmu kňazskému povolaniu vo Veličnej. Od roku 1956 žil na dôchodku v Ružomberku, kde zomrel 26. apríla 1957.[6]

V oblasti literatúry pôsobil ak básnik, prozaik, dramatik a publicista. Písal pod viacerými pseudonymami G. Orlov, I. Orlov, Vraňák, Vraňár a i. Básnicky debutoval pod vplyvom Hviezdoslavovej a Kraskovej poézie prvou zbierkou Piesne a dumky (1914), po vojne vydal dve zbierky básní Kytica (venovaná biskupovi J. Vojtaššákovi) a V povíchrici (obe r. 1919), básne v próze, črty a preklady vydal v knižke Z mojej prózy (1921). Ďalšia jeho občianska a nábožensky motivovaná lyrika vychádzala roztrúsená v časopisoch, výber z jeho poézie vyšiel pod názvom Moja lýra (Námestovo, 1992). Ako dramatik sa prezentoval hrami s vojenskými, spoločenskými a biblickými námetmi: Bez domu (1917), Až lipa zakvitne, Svitaj nám, svitaj!, V údolí života (všetky r. 1920), Fabiola, Ruth, Slovenský legionár, Učiteľka (všetky r. 1922). Venoval sa aj prekladateľskej činnosti (Lagerlöfová, Rilke, Verhaeren), najmä z poľštiny (Wyspiański, Reymont).[6]

Referencie

upraviť
  1. Záznam o narodení a krste v rímskokatolíckej matrike farnosti Námestovo - záznam č. 13 [online]. familysearch.org, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
  2. HLINKA, Andrej. Ignác Grebáč-orlov 50-ročný. Slovák, 1938-01-25, roč. XX, čís. 19, s. 1-2.
  3. Kandidáti Slovenskej ľudovej strany do snemovne. Slovák, 1920-04-08, roč. II, čís. 65, s. 3.
  4. Register-menný [online]. nrsr.sk, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
  5. Register-menný [online]. nrsr.sk, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
  6. a b Duchovné povolania z farnosti [online]. farnostnamestovo.sk, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť