Ján Futák (botanik)

Doc. RNDr. Ján Futák, CSc. (* 13. január 1914, Turová – † 7. júl 1980, Bratislava) bol slovenský katolícky kňaz, botanik a fytogeograf.

Ján Futák
slovenský botanik
Narodenie	13. január 1914 Turová, Slovensko
Úmrtie	7. júl 1980 (66 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

Pamätná tabuľa na Jána Futáka v jeho rodnej obci

Dom č. 127 s pamätnou tabuľou na Jána Futáka

Jeho otec roľník Štefan Futák a matka Anna rod. Korvínová.

Životopis

Študoval na reálnom gymnáziu vo Zvolene a v Banskej Bystrici (1928 – 1932), kde aj zmaturoval. Vysokoškolské štúdia začal na teologickej a zároveň (1932 – 1937) na prírodovedeckej fakulte univerzity v Štrasburgu. Po vysviacke začínal ako kaplán v Krupine, no už zakrátko odišiel za duchovného slovenských vysťahovalcov vo Francúzsku (1937 – 1940). Po kapitulácii Francúzska sa vrátil na Slovensko a nastúpil v Botanickom ústave Slovenskej univerzity v Bratislave u prof. Františka Nábělka (1940). Začínal ako demonštrátor, v roku 1943 (ES 1943, Krippel 1942) obhájil RNDr. a pôsobil ďalej ako asistent. Docentom sa stal v roku 1947 (doc.) na Prírodovedeckej fakulte.

V rokoch 1949 – 1955 pôsobil v štátnej službe na Povereníctve techniky (vegetačné mapovanie pre Vodohospodársky plán) a v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (oddelenie ochrany prírody). Odtiaľ prešiel do Slovenskej akadémie vied (Laboratórium geobotaniky a systematiky rastlín SAV, Botanický ústav SAV, Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV), kde obhájil dizertáciu (1960 – 1961) a získal vedeckú hodnosť CSc. a pôsobil ako vedúci oddelenia systematickej botaniky. K externému prednášaniu na Univerzite Komenského sa vrátil až od roku 1965. 1967 hosťujúci profesor univerzity v Štrasburgu.

Od roku 1975 pôsobil v Ústave experimentálnej biológie a ekológie SAV. Súčasne externe učil aj na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. V roku 1960 obhájil vedeckú hodnosť CSc. kandidátskou prácou Xerotermná vegetácia južnej časti Strážovskej hornatiny. Vo svojej práci sa spočiatku venoval fytocenológii, neskôr sa zameral na chorológiu a fytogeografiu. Zaoberal sa aj problémami vývoja a histórie botaniky a ochranou rastlinstva.

Svoje prvé odborné články napísal už ako gymnazista. Zo začiatku publikoval predovšetkým práce floristického rázu. Neskôr geobotanické práce, predovšetkým o teplo a suchomilnej vegetácii. Bol iniciátorom a spoluautorom základného kritického diela o slovenskom rastlinstve – Flóry Slovenska. Vytýčil celkovú koncepciu, určil presnú náplň tohto kolektívneho diela a ako jeho vedecký redaktor aj upravoval rukopisy spolupracovníkov. Pripravil aj Bibliografiu k flóre ČSR, ktorá bola vysoko hodnotená aj v zahraničí a na medzinárodnej porade o výskume flóry a fauny Karpát bola navrhnutá ako vzor pre spracovanie obdobných bibliografií v iných krajinách.

Okrem monografií publikoval viac než 50 vedeckých a odborných prác doma i v zahraničí. Bol členom výboru pre mapovanie flóry Európy a vedúcim lexikálnej skupiny Botanika v Encyklopédii Slovenska. Podieľal sa na vedeckej výchove prednáškami na univerzite, viedol diplomantov a ašpirantov, bol predsedom spoločnej komisie SAV a Univerzity Komenského pre udeľovanie vedeckej hodnosti kandidáta biologických vied z odboru botanika.

Bol členom rôznych komisií SAV, ČSAV, ČSAZV, rôznych vedeckých a redakčných rád. Úzko spolupracoval so Správou Tatranského národného parku a inými ochranárskymi ustanovizňami. Patril medzi najstarších členov Čs. botanickej spoločnosti, oživil jej činnosť na Slovensku a bol aj jej dlhoročným predsedom. Udržiaval čulé vedecké styky so zahraničnými botanikmi , ktorí uznávali jeho vedecko – organizačné schopnosti. V roku 1958 zorganizoval XII. Medzinárodnú fytogeografickú exkurziu po Slovensku. Zorganizoval a stal sa hlavným koordinátorom medzinárodnej výskumnej úlohy Fytogeografia Karpát, z iniciatívy UNESCO spolupracoval na Atlase ohrozených endemických rastlín, ako hosťujúci profesor prednášal na univerzite v Štrasburgu. V roku 1969 udelil prezident republiky doc. J. Futákovi, CSc. ako poprednému predstaviteľovi slovenskej botaniky štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu. Písomnú pozostalosť RNDr. Doc. Jána Futáka ,CSc. vyčlenil Ústredný archív SAV z osobného fondu PhDr. Ivana Hrabovca, CSc. vedeckého pracovníka Oddelenia pre dejiny vied a techniky v Historickom ústave SAV. Písomný materiál vzhľadom na svoju fragmentovitosť nezachytáva všetky druhy činnosti pôvodcu fondu. Niektoré len naznačuje, iné absentujú celkom. Je spracovaný formou inventára a usporiadaný do vecných skupín.

Záujem o botaniku u neho vzbudil riaditeľ banskobystrického gymnázia profesor Jan Roubal, tu začal publikovať aj svoje prvé práce. Odborník na taxonómiu vyšších rastlín, pedagóg a ochranca prírody, o. i. venoval pozornosť prenikaniu teplomilnej vegetácie údolím Hrona cez južne orientované svahy na území Banskej Bystrice. Autor a spoluautor niekoľkých knižných prác, štúdií v domácich i zahraničných časopisoch. Priekopník vydávania botanickej bibliografie, historik a popularizátor botaniky. Nositeľ viacerých vyznamenaní.

Literatúra

• Slovenský biografický slovník
• Futák, Ján. Encyklopédia Slovenska II., Bratislava: Veda, s. 125
• Krippel, Eduard. Zomrel docent RNDr. Ján Futák, CSc. In Geografický časopis, 1980, r. 32, č. 4, s. 330-332
• Magic, Dezider. K nedožitej sedemdesiatke doc. RNDr. Jána Futáka, CSc. In Biológia (Bratislava), r. 39, č. 1, s. 117-118
• http://archiv.sav.sk/dokumenty/inventare/futak.pdf

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Hrivnák, R. (ed.), 2016: Zborník z konferencie k 100. výročiu narodenia kňaza a významného botanika doc. RNDr. Jána Futáka, CSc. (1914–1980) 20.–21. máj 2014 Zvolen. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 38, Suppl. 3, 284 strán. http://sbs.sav.sk/SBS1/supplements.html