Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Komenského v Bratislave (v rokoch 1939 – 1954 nazývaná Slovenská univerzita) je najstaršia a najväčšia slovenská univerzita, ktorá nesie meno po Janovi Amosovi Komenskom. Vznikla v roku 1919 a mala mimoriadny význam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Od svojho vzniku zaujíma popredné miesto v slovenskom systéme vysokoškolského vzdelávania. Je najkomplexnejšie vybudovaná univerzita klasického typu na Slovensku.
Univerzita Komenského v Bratislave | |
Historická budova auly Univerzity Komenského v Bratislave na Šafárikovom námestí | |
Iné názvy | |
---|---|
Latinský názov | Universitas Comeniana Bratislavensis |
Základné informácie | |
Skratka | UK |
Typ | verejná univerzita |
Rok založenia | 27. júna 1919 |
Vedenie | |
Rektor | Marek Števček |
Kvestor | Ingrid Kútna Želonková |
Štatistické údaje | |
Počet fakúlt | 13 |
Počet zamestnancov | 4 427 |
Počet študentov | 22 512 (jan. 2019, všetky 3 stupne štúdia, denná aj externá forma) |
Doktorandi | 1 876 |
Rozpočet | 164 694 740,79 eur (2017)[1] |
Ďalšie informácie | |
Školský časopis | Naša univerzita |
Kontaktné údaje | |
Miesto | Bratislava, Slovensko |
Adresa | Šafárikovo námestie 6 818 06 Bratislava 16 |
Telefón | +421 2 9010 9986 |
Oficiálny web | http://www.uniba.sk |
Oficiálny e-mail | infocentrum@uniba.sk |
Univerzita Komenského má 13 fakúlt a viac ako 20[chýba zdroj] pedagogických, vedeckých a iných pracovísk a účelových zariadení. Na fakultách univerzity študuje vo všetkých formách a stupňoch štúdia 22 512[2] študentov.[3] Každoročne prijíma do prvých ročníkov štúdia takmer 8 000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky 790 študijných programov.[2] Univerzita Komenského je aj významnou vedeckou inštitúciou. Študuje na nej približne 1 800 doktorandov.[4] Počet zahraničných študentov z 88 krajín v dennej a externej forme štúdia je 2 877.[2]
Fakulty a ďalšie súčasti UK v Bratislave
upraviťFakulty a iné súčasti Univerzity Komenského v Bratislave:[5]
Fakulty
upraviť- Lekárska fakulta (LF UK)
- Právnická fakulta (PraF UK)
- Filozofická fakulta (FiF UK)
- Prírodovedecká fakulta (PriF UK)
- Pedagogická fakulta (PdF UK)
- Farmaceutická fakulta (FaF UK)
- Fakulta telesnej výchovy a športu (FTVŠ UK)
- Jesseniova lekárska fakulta v Martine (JLF UK)
- Fakulta matematiky, fyziky a informatiky (FMFI UK)
- Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta (RKCMBF UK)
- Evanjelická bohoslovecká fakulta (EBF UK)
- Fakulta managementu (FM UK)
- Fakulta sociálnych a ekonomických vied (FSEV UK)
Ďalšie súčasti
upraviťMedzi ďalšie súčasti univerzity patria[6]:
- Akademická knižnica (AK UK)
- Botanická záhrada (BZ UK)
- Centrum ďalšieho vzdelávania (CĎV UK)
- Centrum informačných technológií (CIT UK)
- Kanadské štúdiá (KŠ UK)
- Konfuciov inštitút
- Psychologická poradňa (PP UK)
- Učebno-výcvikové zariadenie Modra-Piesky
- Učebno-výcvikové zariadenie Richňava (UVZ Richňava UK)
- UK Veda s.r.o.
- UNESCO Katedra plurilingválnej a multikultúrnej komunikácie (UKPMK UK)
- UNESCO Katedra výchovy k ľudským právam (UKVĽP UK)
- Vedecký park (UVP UK)
- Vydavateľstvo (Vydavateľstvo UK)
- Vysokoškolský internát Družba (VI Držba UK)
- Vysokoškolské mesto Ľ. Štúra – Mlyny (VM Ľ. Štúra – Mlyny UK)
Dejiny
upraviťZákon[7] o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý 27. júna 1919 prijalo Národné zhromaždenie nadobudol účinnosť 11. júla 1919. Zákon obsahoval len 4 vety. Jednou z nich bolo, že prednášky sa konajú v českom alebo slovenskom jazyku, ďalšou, že majú byť zriadené štyri fakulty: právnická, lekárska, prírodovedecká a filozofická. V tretej vete sa ukladalo vláde tento zákon uskutočniť.[7] Lekárska fakulta začala výučbu už v roku 1919, právnická a filozofická v roku 1921 a prírodovedecká až v roku 1940.
Už 31. júla 1919 začala pôsobiť nová lekárska fakulta, ktorá fungovala spočiatku s 11 českými profesormi (stará bola súčasťou Alžbetínskej univerzity). Prvým oficiálnym a zachovaným dokumentom je zápis z prvého zasadanie profesorského zboru a menovanie vedenia Lekárskej fakulty z 11. augusta 1919.[8] 11. novembra 1919 bola univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského (ďalej UK).
Slávnostné otvorenie univerzity sa uskutočnilo 9. decembra 1919 v Malej aule na Kapitulskej ulici č.1. (dnes sídlo Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty). Historické otváracie príhovory ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára, prvého rektora Kristiána Hyneka (1919 – 1921) a študenta medicíny Ľudevíta Valacha boli nabité emóciami.[9]
V roku 1919 už dávnejšie fungovali aj katolícka fakulta a evanjelická fakulta, nie však ako explicitné súčasti Československej štátnej univerzity / UK. Ustanovenie UK v zmysle zákona malo nahradiť maďarskú Alžbetínsku univerzitu. Rektorát univerzity Komenského sídlil v budove Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty, ktorá sa až 24. apríla 1936 stala súčasťou UK. (Od roku 1882 existovala v Bratislave samostatná Teologická akadémia uhorskej evanjelickej cirkvi a.v. Tá bola roku 1919 premenovaná na Slovenskú evanjelickú a.v. teologickú akadémiu. Na evanjelickú fakultu UK bola pretvorená v r. 1934.)
V roku 1921 začala pôsobiť právnická fakulta a filozofická fakulta spočiatku len s českými profesormi. Asi polovica českých profesorov sa vrátila na svoje pôvodné pracoviská ešte pred rokom 1938. Ostatní boli vyhnaní po vzniku vojnovej Slovenskej republiky, keď sa rektorom Univerzity Komenského stal Vojtech Tuka.
V roku 1939 bola univerzita premenovaná na Slovenskú univerzitu, v roku 1954 späť na Univerzita Komenského. V roku 1940 vznikla Prírodovedecká fakulta, 4. januára 1947 otvorili Pedagogickú fakultu, zriadenú v roku 1946, v roku 1952 vznikla fakulta farmaceutická, v roku 1960 telesnej výchovy a športu, v roku 1964 pedagogická v Trnave, v roku 1980 matematicko-fyzikálna. V roku 1966 začala v Martine fungovať pobočka Lekárskej fakulty, ktorá sa v roku 1969 osamostatnila a vytvorila samostatnú Lekársku fakultu, v roku 1991 premenovanú na Jesseniovu fakultu[10]. V roku 1990 do zväzku univerzity opätovne vstúpila Evanjelická bohoslovecká a Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta. V roku 1991 vznikla Fakulta managementu a najneskôr v roku 2002 i Fakulta sociálnych a ekonomických vied. V roku 2009 univerzita zaviedla unifikovaný systém elektronického zápisu predmetov AIS2.
V roku 1999 bola po Univerzite Komenského pomenovaná planétka (10207) Comeniana.
100 rokov pôsobenia
upraviťOddelenie vzťahov s verejnosťou Rektorátu UK uvádza, že univerzita bola založená 27. júna 1919[11], čo je dátum schválenia zákona o založení v Národnom zhromaždení. Už akademický rok 2018/2019 sa preto niesol v znamení osláv storočnice.[12] V októbri 2018 bola vyhlásená súťaž na logo k tejto príležitosti. Logo bolo predstavené v januári 2019.[11] 26. – 28. marca 2019 sa uskutočnil študentský festival AmosFest – 100 rokov s Amosom.[13] 27. júna 2019 oslavy vyvrcholili akademickou slávnosťou celej UK, po ktorej nasledoval slávnostný koncert v Slovenskej filharmónii.[14] Podľa Lekárskej fakulty UK, ich fakulta začala "akademicky pôsobiť" 21. septembra 1919[8], čo sa šťastnou náhodou prekrývalo so začiatkom semestra v roku 2019.[15] Lekárska fakulta v tomto termíne zorganizovala trojdňové oslavy (od 17. septembra 2019[16]), na ktorých okrem iného bola do zeme zakopaná schránka (časová kapsula) s odkazmi a dokumentmi pre budúce generácie.[8]
Rektori
upraviťRektori a zastupujúci rektori UK a SU[17][18]
- Prof. MUDr. Kristián Hynek, rektor UK 1919/20, 1920/21 a 1929/30
- Prof. JUDr. Augustín Ráth, rektor UK 1921/22
- Prof. PhDr. Josef Hanuš, rektor UK 1922/23
- Prof. MUDr. Stanislav Kostlivý, rektor UK 1923/24
- Prof. JUDr. Karel Laštovka, rektor UK 1924/25
- Prof. PhDr. Miloš Weingart, rektor UK 1925/26
- Prof. JUDr. Otakar Sommer, rektor UK 1926/27
- Prof. MUDr. Jiří Brdlík, rektor UK 1927/28
- Prof. PhDr. Albert Pražák, rektor UK 1928/29
- Prof. JUDr. Albert Milota, rektor UK 1930/31
- Prof. JUDr. Dobroslav Orel, rektor UK 1931/32
- Prof. MUDr. Viktor Reinsberg, rektor UK 1932/33
- Dr. h. c. prof. JUDr. PhDr. Bohuš Tomsa, rektor UK 1933/34
- Prof. PhDr. Antonín Kolář, rektor UK 1934/35
- Prof. MUDr. Bohuslav Polák, rektor UK 1935/36
- Prof. JUDr. Vratislav Bušek, rektor UK 1936/37
- Prof. PhDr. Václav Chaloupecký, rektor UK 1937/38
- Prof. MUDr. Jan Lukeš, rektor UK od 26. 9. 1938 do 3. 1. 1939
- Prof. MUDr. Alojz Chura, zastupujúci rektor SU od 3. 1. 1939 do 9. 2. 1939 a od 19. 5. 1939 do 23. 9. 1939
- Prof. MUDr. Michal Šeliga, rektor SU od 9. 2. 1939 do 19. 5. 1939
- Prof. JUDr. Vojtech Tuka, rektor SU 1939/40 – 1941/42
- Prof. MUDr. Emanuel Filo, rektor SU 1942/43 – 1943/44
- Prof. Ing. Dr. techn. František Valentín, rektor SU 1944/45 do 19. 4. 1945
- Prof. PhDr. Daniel Rapant, poverený dočasným vykonávaním funkcie rektora SU od 19. 4. 1945 do 21. 12. 1945
- Prof. PhDr. Anton Štefánek, rektor SU od 21.12. 1945 do konca akademického roka 1945/46
- Prof. JUDr. Karol Kizlink, rektor SU 1946/47
- Prof. PhDr. František Nábělek, rektor SU 1947/48
- Prof. MUDr. Anton Gala, rektor SU 1948/49
- Prof. JUDr. Karol Rebro, rektor SU 1949/50
- akademik SAV, ČSAV, Dr. h. c. Prof. RNDr. PhDr. Igor Hrušovský, DrSc., rektor SU 1950/51 – 1952/53
- akademik SAV, ČSAV, Prof. PhDr. Andrej Sirácky, DrSc., rektor SU (UK) 1953/54 – 31. 12. 1955
- Dr. h. c. Prof. Július Šefránek, rektor UK 1956 – 1958/59 (od 1.1.1956 do 31.7.1959)
- Prof. PhDr. Michal Topoľský, rektor UK 1959/60 – 1962/63
- Dr. h. c. Prof. PhDr. Vojtech Filkorn, DrSc. rektor UK 1963/64 – 1965/66
- Dr. h. c. Prof. RNDr. Bohuslav Cambel, DrSc., rektor UK 1966/67 – 1968/69
- Dr. h. c. Prof. MUDr. Emil Huraj, DrSc., rektor UK 1969/70 – 1975/76
- Prof. PhDr. Ján Kvasnička, DrSc., rektor UK 1976/77 – 1984/85
- Prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., rektor UK 1985/86 – 1990
- Prof. PhDr. Miroslav Kusý, CSc., rektor UK 1990 – 1991
- Prof. MUDr. Juraj Švec, DrSc., rektor UK 1991 – 1997
- Dr. h. c. Prof. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc., rektor UK 1997 – 2003
- Doc. PhDr. František Gahér, CSc., rektor UK 2003 – 2011
- Prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor UK 2011 – 31. január 2019
- Prof. JUDr. Marek Števček, DrSc., rektor UK od 1. februára 2019
Hlavná budova
upraviťDnešná hlavná budova univerzity je postavená na mieste zbúraných obytných domov, potravinárskeho daňového úradu a hostinca na križovatke Justiho radu (dnešné Vajanského nábrežie), Roykovej ulice (dnešná Tobrucká ulica) a Šafárikovho námestia v Bratislave. Výstavbu „obchodného paláca“ financoval štát a mesto. V novostavbe mala byť umiestnená burza a iné obchodné spoločnosti (dunajská plavebná spoločnosť, obchodná komisia, zemský archív a podľa rozhodnutia zo 4. decembra 1936 aj pošta).[17] „Zápas univerzity o pridelenie budovy začal v roku 1934, keď si vtedajší rektor Antonín Kolář vyžiadal audienciu u ministrov Hodžu, Dérera, Beneša a senátorov A. Štefánka a K. Stodolu. Intervenoval aj u predsedu vlády J. Malypetra. 3. apríla 1935 bola vytvorená stavebná komisia na čele s predsedom S. Kostlivým, ktorá sa zamerala na získanie štátneho obchodného paláca pre UK. Tento zámer bol korunovaný úspechom a budova bola pridelená právnickej a filozofickej fakulte. Slávnostné otvorenie budovy bolo 11. marca 1937 a už na druhý deň prebehla v Auditoriu maximum inaugurácia rektora prof. JUDr. Vratislava Bušeka.“[17] V univerzitnej aule sa následne uskutočnili:
- Slávnostná promócia E. Beneša (prezidenta ČSR) na čestného doktora práv 21. apríla 1937 (aula odovzdaná do používania).
- Otvorenie autonómneho snemu 18. januára 1939.
- Hlasovanie o vzniku slovenského štátu 14. marca 1939.
- Inštalácia V. Tuku za rektora Slovenskej univerzity v septembri 1939.
- Voľba (20. októbra 1939)[19] J. Tisa za prezidenta, zloženie sľubu a uvedenie do funkcie 26. október 1939.[17]
- Vznikol tu prvý slovenský študentský štrajkový výbor 20. novembra 1989 o 10. hod.
História
upraviťPôvodným vlastníkom pozemku bol Ján Pálffy. V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom J. Pálffyho, ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom dňa 19. januára 1921 zaviazali opraviť chátrajúce budovy. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble v Bratislave, ktorá ho 22. marca 1924 predala štátu, v zastúpení Ministerstvom obchodu a verejných prác za 2,6 milióna Kč.
Návrh
upraviťNákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil 17. septembra 1929 O. Melecha. S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930. Mestský notársky úrad vydal 27. marca 1930 stavebné povolenie na stavbu budovy „Štátny obchodný dom v Bratislave“. V tejto súťaži sa zúčastnili viacerí významní architekti, medzi nimi aj Alois Balán s Jiřím Grossmanom či Antonín Černý. Prvú cenu získal akademický architekt František Krupka (1885 – 1963), ktorý prišiel na Slovensko roku 1919 z Viedne, kde pracoval v ateliéri svetoznámeho secesného architekta, moravského rodáka J. M. Olbricha. Realizovaním stavby bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť. Na architekta vplývali neskoršie funkcionalistické trendy len okrajovo a ako jeden z mála udržal vo svojej tvorbe vyvážené a zreteľne čitateľné tradičné hodnoty.
Architektúra
upraviťNapriek lichobežníkovému tvaru parcely navrhol Krupka symetrický objekt s pravouhlou konštrukčnou a dispozičnou schémou s dôstojným vstupom na zaoblenom nároží. Ťažiskovými prvkami sú najmä polvalcová vstupná dvorana položená na mohutných pilieroch schodišťovej podnože a v centre umiestnená veľká aula prekrytá zasklenou valenou klenbou. V hmotnom i výtvarnom riešení autor zúročil svoje viedenské skúsenosti s reprezentatívnou architektúrou (v ateliéri Friedricha Ohmanna, ktorý bol aj jeho učiteľom na Viedenskej akadémii výtvarných umení, sa podieľal aj na adaptácii Hofburgu). V roku 1934 vláda rozhodla adaptovať budovu pre účely Univerzity Komenského. Po rozhodnutí o umiestnení Univerzity Komenského do tejto polohy sám Krupka prepracoval pôvodný projekt obilnej burzy podľa potrieb univerzity. Jeho moderný klasicizmus tvorí prechod k nastupujúcej moderne. Ešte je v ňom veľa monumentality a klasických, ale kvalitných detailov. Tvaroslovie sa však už očisťuje do hladkých čistých plôch.
Prestavba
upraviťĎalšie úpravy nasledovali až v roku 1974, keď podľa projektu V. Karfíka realizovali prístavbu zadnej časti. Posledné výraznejšie zásahy do interiéru sa robili v prvej polovici deväťdesiatych rokov (autori Ján Miloslav Bahna, František Starý a Igor Palčo). Išlo o nové rozdelenie funkcií auly – na spodnom podlaží vznikla reprezentatívna rektorská sieň a hore poslucháreň, tzv. amfiteáter. V tomto „amfiteátri“ univerzity prestavba vylúčila voľakedajšiu galériu a poslucháreň rieši stupňovitým spôsobom v polkruhovom usporiadaní sedenia. Na čelnej strane sú popri bežnom vybavení (plátno na premietanie, tabuľa) umiestnené zboku prekladateľské kalúry, tie však, žiaľ, pôsobia rušivo. Naopak, citlivo sú využité pôvodné výtvarné detaily, zakomponované do nového riešenia. Hľadisko sa ľahko demontuje, no vyhotovenie niektorých detailov nie je dostatočne kvalitné. Celkovo nový interiér pôsobí veľmi kultivovane a príťažlivo.
Rekonštrukcia amfiteátra, interiér
upraviťProjekt rekonštrukcie amfiteátra Univerzity Komenského vznikal už koncom 80. rokov. Až súčasné vedenie univerzity však dokázalo zabezpečiť financovanie tejto na pomery školstva dosť nákladnej stavby. Po roku 1990 sa rapídne začal vyhrocovať priestorový problém Právnickej fakulty, ktorej narastajú počty študentov – to urýchlilo realizáciu rekonštrukcie.
Požiadavky pamiatkových orgánov boli jasne definované – zachovať čo najviac pôvodných prvkov a novú funkciu integrovať do rozdeleného priestoru tak, aby vznikli dva plnohodnotné celky – poslucháreň a rektorská sieň. Spodná časť získala komorný charakter s galériou rektorov a reprezentačným priestorom rektorskej siene. Tu sa podpisujú významné akty, prijímajú zahraničné návštevy a udeľujú čestné doktoráty, tu sa univerzita prezentuje doma i vo svete.
Dvojpodlažná horná časť slúži ako poslucháreň s kapacitou 240 miest na sedenie. Kapacitu priestoru limitovala výška vloženého amfiteatrálneho sedenia, ktoré nemalo zablokovať priehľad na okenné vitráže, a tým nežiaduco zaplniť objem. Rekonštrukcia si vyžiadala výmenu okien – popri obnovených vitrážach majú dobré protihlukové vlastnosti. Realizovalo sa nové kúrenie a vzduchotechnika. V interiérových úpravách obnovili travertínové obklady, svietidlá, zasklené steny, dvere a hodiny. V štúdiách sa preskúmali aj iné varianty sedenia, ale klasický amfiteáter sa ukázal ako najprirodzenejší a najekonomickejší. Základnú kresbu amfiteátra vytvárajú pevné pulty so sklopenými sedadlami. Sedadlá sú anatomicky tvarované, harmonicky pôsobia v sklopenej i nesklopenej polohe. Nové osvetľovacie telesá sú citlivo zakomponované v strope, sledujú dispozíciu sedenia.
V rámci spolupráce s univerzitou sa ďalej realizovali interiéry zasadacej miestnosti vedeckej rady Univerzity Komenského pri rektoráte a interiéry vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Rekonštrukciami týchto významných celkov dostala univerzita reprezentačné priestory, ktoré zodpovedajú jej celospoločenskému i medzinárodnému postaveniu.
Účel budovy dnes
upraviťV súčasnosti je budova sídlom Právnickej fakulty UK, je v nej umiestnených niekoľko pracovísk Filozofickej fakulty UK a Rektorát Univerzity Komenského, pod ktorý patrí aj Informačné centrum UK.
Súčasné vedenie univerzity
upraviťČlenmi vedenia univerzity sú rektor, prorektori, kvestor a predseda Akademického senátu UK. Od 1. februára 2019 zastáva post rektora UK prof. JUDr. Marek Števček, DrSc.
Prorektori UK
- doc. JUDr. Jana Duračinská, PhD., prorektorka pre majetok a investície
- doc. RNDr. Eva Viglašová, PhD., prorektorka pre vzdelávanie a sociálne veci
- prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., prorektor pre vedu, doktorandské štúdium a projektovú činnosť
- doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD., prorektor pre vonkajšie vzťahy
- prof. MUDr. Viera Štvrtinová, PhD., prorektorka pre kvalitu
- doc. Mgr. Jozef Tancer, PhD., prorektor pre medzinárodné vzťahy
Kvestorka UK
- Ing. Ingrid Kútna Želonková, PhD.
Predseda Akademického senátu UK
- prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD.
Voľba rektora UK 2019, 2023
upraviťNovým rektorom Univerzity Komenského (UK) v Bratislave sa stal právnik Marek Števček. Vo voľbách, ktoré sa uskutočnili v stredu, 14. novembra 2018, porazil fyzika Jozefa Masarika.[20]
Na právoplatné voľby kandidáta na funkciu rektora je potrebná prítomnosť aspoň dvoch tretín členov akademického senátu. V prvom kole získal Števček 36 hlasov a kandidát, profesor Masarik 26 hlasov. Keďže ani jeden kandidát nezískal potrebné tri pätiny hlasov, voľby pokračovali druhým kolom.
M. Števček je rektorom od 1. februára 2019. Do funkcie rektora ho vymenoval prezident SR A. Kiska. Prvého februára 2023 začal svoje druhé funkčné obdobie.[21]
V celosvetovom rankingu QS World University Rankings sa v roku 2021 UK umiestnila na 651. – 700. mieste.[22]
Referencie
upraviť- ↑ Tarabová, M., Farkašová, K., Tomášková, J., Papšová, M., 2018, Výročná správa o hospodárení za rok 2017, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 20 s.
- ↑ a b c Štúdium [online]. uniba.sk, [cit. 2019-01-25]. Dostupné online.
- ↑ Štatistické údaje [online]. uniba.sk, [cit. 2017-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Miller, L., Hubčíková, E., Krasňanská, Z., Kováč, M., Fedorová, K., Jirsáková, J., Slyško, B., 2017: Univerzita Komenského v Bratislave — 2017 V číslach, grafoch, obrazoch, Univerzita Komenského, Bratislava, 48 s.
- ↑ Organizačná schéma UK (Príloha č. 1 k vnútornému predpisu č. 7/2015..) [online]. [Cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
- ↑ Fakulty a ďalšie súčasti [online]. uniba.sk, [cit. 2018-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b ASPI. ZÁKON ZE DNE 27.6.1919, KTERÝM SE ZŘIZUJE ČESKOSLOVENSKÁ STÁTNÍ UNIVERSITA V BRATISLAVĚ [online]. www.epravo.cz, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c LF UK zakopala časovú kapsulu a zasadila strom pre budúce generácie [online]. uniba.sk, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
- ↑ Alma Mater slovenskej inteligencie, Metropola 8/2017, str 18
- ↑ Kolektív autorov, Ottova praktická encyklopédia Slovensko. Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 588
- ↑ a b Logo k 100. výročiu založenia Univerzity Komenského dielom študenta Filozofickej fakulty UK [online]. uniba.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Univerzita Komenského v Bratislave vstúpila do 100. akademického roka [online]. www.fm.uniba.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
- ↑ 100 rokov s Amosom – Deň otvorených dverí Univerzity Komenského [online]. www.facebook.com, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
- ↑ Zápisnica z 28. zasadnutia Správnej rady Univerzity Komenského v Bratislave dňa 19. januára 2017. Bod č. 7: Rôzne – Oslavy storočnice založenia UK (2019) (str. 8) [online]. UK, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Harmonogram štúdia [online]. uniba.sk, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
- ↑ Oslavy 100. rokov založenia Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave [online]. [Cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Pavol Demeš a Dušan Meško: VIA COMENIANA, Univerzita Komenského v Bratislave, ISBN 978-80-223-3744-1, Online
- ↑ BÝVALÍ REKTORI UK, http://staryweb.uniba.sk/index.php?id=264 Archivované 2016-03-15 na Wayback Machine
- ↑ Pozvánka. Predseda snemu Slovenskej republiky Číslo: 628 preds, Online súbor html
- ↑ TASR. Univerzita Komenského má nového rektora. Vyhral právnik Števček. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2018-11-14. Dostupné online [cit. 2018-11-19]. ISSN 1336-2674.
- ↑ Dám do toho všetko, čo je vo mne [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2023-03-10, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
- ↑ VOTRUBOVÁ, Kristína. Ako prichádzame o vysokoškolákov / U nás sa stretla s nezáujmom, tak odišla do Česka. Preč ide každý piaty študent [online]. www.postoj.sk, [cit. 2023-05-11]. Dostupné online.
Literatúra
upraviť- Monografie
- Dulla, Matúš (2007), Architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava: Perfekt, ISBN 9788080463663
- Dulla, Matúš; Moravčíková, Henrieta H. (2002), Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava: Slovart, ISBN 8071456845
- Meško, Dušan (2014), Vivat Academia : 95 rokov Univerzity Komenského, Bratislava: Univerzita Komenského, ISBN 9788022336925, http://www.martinus.sk/?uItem=195319
- Články v časopisoch
- Bahna, Ján Miloslav (1997), „Rekonštrukcia amfiteátra a interiérov v objekte Univerzity Komenského v Bratislave“, Projekt : revue slovenskej architektúry 39 (3): 21 – 23, ISSN 1335-2180
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Univerzita Komenského v Bratislave.
Externé odkazy
upraviťSúradnice: 48°08′28″S 17°06′57″V / 48,141183°S 17,115905°V