Jozef Sentiváni

(Presmerované z Jozef Szentiványi)

Jozef Sentiváni[1] alebo Jozef Svätojánsky (predikát z Liptovského Jána[2], staršie resp. maď. Szentivány(i) alebo Szent-Ivány; lat. Szentivanius; * 9. august 1817, Pešť, Uhorsko – † 1. jún 1905, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol šľachtic žijúci v Liptovskom Jáne, majiteľ rozsiahlych pozemkov a nehnuteľností v Liptove, zakladateľ osady Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách.

Jozef Sentiváni
uhorský šľachtic
Jozef Sentiváni
Narodenie9. august 1817
Budapešť, Uhorsko
Úmrtie1. jún 1905
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko

Fragmenty z jeho životaUpraviť

O jeho živote sa veľa nevie. Narodil sa v rodine Ladislava Svätojánskeho a jeho manželky Ilony Zerdahelyiovej. Historické pramene sú skúpe. Bol introvert a vyhýbal sa publicite. Jeho nekrológ v ročenke Uhorského karpatského spolku z roku 1906 je veľmi stručný. Narodil sa v Budapešti, vyštudoval hospodárstvo a po vojenskej službe sa rozhodol venovať správe rodinných majetkov, ktoré riadil zo svojho kaštieľa v Liptovskom Jáne, kde trvalo žil. [3]

Aktivity v TatráchUpraviť

Roku 1267 udelil Belo IV. comesovi Bogomelovi zalesnenú oblasť medzi Važcom a hranicami Spiša, vrátane liptovskej časti Vysokých Tatier s výnimkou Kôprovej doliny a Tichej doliny. Súčasťou majetku boli Važecká, Furkotská a Mlynická dolina aj so Štrbským plesom. Tento komplex si zachoval v majetku rodu Svätojánskych celistvosť do konca 19. storočia. V majetku rodiny boli okrem iného aj bane na Kriváni.

Jozef Svätojánsky si v roku 1872 postavil na brehu Štrbského plesa poľovnícku chatu. Už o rok ju sprístupnil turistickej verejnosti. V nasledujúcom desaťročí tu vyrástlo niekoľko súkromných turistických chatiek. Anton Döller bol iniciátorom vybudovania prvých turistických stavieb na Štrbskom Plese. Svätojánsky okolie plesa zveľaďoval a zo Štrbského Plesa sa stala vyhľadávaná kúpeľná osada.

Roku 1873 vstúpil, ako jeden z prvých zakladajúcich členov, do Uhorského karpatského spolku. V rokoch 18781879 bol jeho predsedom. V roku 1884 založil liptovskú odbočku spolku so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorej bol podpredsedom. Bol iniciátorom hĺbkového zmerania Štrbského plesa a jeho zmapovania. Okolo plesa na jeho príkaz bol vybudovaný chodník. Pričinil sa o sprístupnenie hrebeňa Solísk, podporil vybudovanie chodníka na Kriváň, výstavbu turistických chodníkov zo Štrbského Plesa na Podbanské a podporoval stavbu cesty medzi Štrbským Plesom a Smokovcom, ktorá sa neskôr premenila na Cestu Slobody.

Koncom 19. storočia vyvíjalo na Jozefa Svätojánskeho nátlak knieža Hohenlohe, aby mu odpredal pozemky okolo Štrbského plesa. Kniežaťu kúpu zmaril vtedajší minister hospodárstva Uhorska Ignác Darányi, lebo sa postavil proti expanzívnemu cudzincovi a sprostredkoval predaj majetku Svätojánskovcov aj so Štrbským plesom a osadou roku 1901 uhorskému štátu. V roku 1906, po smrti Svätojánskeho, keď už Štrbské Pleso jeho rodine nepatrilo, odhalili mu pri jazere pamätnú tabuľu. K Štrbskému Plesu sa do roku 1918 pridával prívlastok Szentiványi Csorba–tó. Jazero sa volalo Czorba–tó a Capie pleso má v maďarskom názvosloví historický názov Szentiványi–tó.[4][3]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. SENTIVÁNI, Jozef. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 205.
  2. SVÄTOJÁNSKY. In: NOVÁK, Jozef; VÍTEK, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok II : Liptovská stolica : zemianske rody podľa Matiašovského zbierky erbov. Bratislava : Hajko & Hajková, 2004. 175 s. ISBN 80-88700-60-4. S. 120 – 121.
  3. a b Bohuš, Ivan: Osudy Štrbského Plesa, vydali Kúpele Štrbské Pleso a.s., 2002, 92s., ISBN 80-967853-1-1
  4. Houdek, Ivan; Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport Bratislava, 1976