Kamenný potok (prítok Váhu)
Kamenný potok[1] je potok v regióne Liptov, na území mesta Ružomberok a jeho mestskej časti Hrboltová v okrese Ružomberok v Žilinskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Veľká Fatra a ústi do Váhu. Má dĺžku 1,0 km a je tokom III. rádu.
| Kamenný potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Obec | Ružomberok |
| sútok zdrojníc | |
| - poloha | Kamenná dolina |
| - výška | 576 m |
| - súradnice | 49°06′49″S 19°14′44″V / 49,1136°S 19,2455°V |
| Ústie | Váh |
| - poloha | Ružomberok |
| - výška | 458 m |
| - súradnice | 49°06′25″S 19°14′22″V / 49,1070°S 19,2394°V |
| Dĺžka | 1,0 km |
| Rád toku | III. |
| Číslo hydronyma | 4-21-02-11719 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vznik upraviť
Vzniká sútokom dvoch zdrojníc v 576 m n. m. na území mesta Ružomberok a jeho mestskej časti Hrboltová v lesnom extraviláne v priestore Kamenná dolina. Zdrojnica pritekajúca zo severovýchodu, z Kamennej doliny, pramení v 738 m n. m. Zdrojnica pritekajúca zo severu pramení v 753 m n. m.
Opis toku upraviť
Tečie od sútoku zdrojníc lesným extravilánom juhozápadným smerom, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v 520 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, podteká rozostavaný úsek autostrády Diaľnica D1 (Slovensko), v ulici Záskalie vteká do severnej časti intravilánu Hrboltovej, podteká železnicu zo Žiliny do Košíc, v 458 m n. m. ústi do Váhu ako jeho pravostranný prítok[2]. Nachádza sa v okrese Ružomberok v Žilinskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Veľká Fatra a v jeho podcelku Šípska Fatra.[3][4] Nemá dôležitejší prítok.[5]
Pôvod názvu upraviť
Názov potoka má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Porovnaj aj toponymum z pramennej oblasti potoka: dolina Kamenná dolina. Z podstatného mena kameň po rozšírení o adjektívnu príponu -ný s významom niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kamenný potok s významom potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6][7]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1989[8]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kamenný potok nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom Kamenný potok (január 2023).
Referencie upraviť
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-01-07.
- ↑ Geografické názvy okresu Liptovský Mikuláš A12 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, P-170/1989 z 27.6.1989. 126 s. S. 72, 102. ISBN 80-85164-98-1.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-01-02
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 55, 56. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Priebeh Kamenného potoka (prítok Váhu) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2023-01-05].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-12-31.]
- ↑ Geografické názvy okresu Liptovský Mikuláš A12 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-170/1989 z 27.6.1989. 126 s. S. 72, 102. ISBN 80-85164-98-1.