Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)

Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Катедрална църква „Успение Богородично“Katedralna cărkva „Uspenie Bogorodično“)[1][2] je pravoslávny chrám z prvej polovice 19. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Pazardžik v okrese Pazardžik v Pazardžickej oblasti v južnom Bulharsku.[3][4][5][6][7][8][2]

Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky
pravoslávny chrám
Pazardzik-2020-09-KatedralaSvBogorodica01.jpg
celkový pohľad na západnú časť chrámu
Patrocínium: Zosnutie presvätej Bohorodičky
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Pazardžik
Okres Pazardžik
Mesto Pazardžik
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°11′16″S 24°19′32″V / 42,187832°S 24,3254869°V / 42.187832; 24.3254869
Dĺžka 37,7 m
Šírka 22,9 m
Výška 16 m
 - hlavnej lode 10,7 m
 - najvyššej veže 30 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 1
Architekti Petăr Kazov
Dimităr Kazov
, Nikola Tončev Ustabašijski, Kuzman Mičov
Štýl bulharská neorenesancia
Materiál ryolit
Výstavba 1836 – 1837
 - dokončenie 1837
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of the Dormition, Pazardzhik
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Iné názvyUpraviť

Chrám je známy aj pod názvami Katedrálny chrám svätej Bohorodičky (bulh. Катедрална църква „Света Богородица“Katedralna cărkva „Sveta Bogorodica“),[3][2][7] Chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Църква „Успение Богородично“Cărkva „Uspenie Bogorodično“),[5][8] Katedrálny chrám svätého Zosnutia Bohorodičky (bulh. Катедрална църква „Свето Успение Богородично“Katedralna cărkva „Sveto Uspenie Bogorodično“),[6] Katedrálny chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (bulh. Катедрална църква „Успение на Света Богородица“Katedralna cărkva „Uspenie na Sveta Bogorodica“),[4] alebo Chrám svätej Bohorodičky (bulh. Църква „Света Богородица“Cărkva „Sveta Bogorodica“).[9]

PolohaUpraviť

Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky leží v centrálnej časti mesta Pazardžik v blízkosti mostu cez rieku Marica[3][6] v štvrti Varoša (bulh. Вароша), ktorá vznikla v polovici 16. storočia ako pazardžická kresťanská štvrť.[6]

Dejiny a súčasnosťUpraviť

Na mieste súčasnej budovy sa v minulosti nachádzalo niekoľko kresťanských chrámov, pričom prvý bol drevený a hlboko vkopaný v zemi a aj keď sa nevie, kedy presne bol postavený, zmienky o tomto chráme pochádzajú už z prvej polovice 17. storočia. Po tejto budove bolo postavených na mieste ešte niekoľko ďalších chrámov. Prvý bol zničený do základov janičiarmi v priebehu Rusko-tureckej vojny v roku 1790. V priebehu rokov 18011806 bol postavený nový chrám, ktorý však bol opäť zničený tureckými vojskami už 8. septembra 1807. Ďalším chrámom bol už predchodca dnešnej budovy slúžiaci veriacim pazardžickej kresťanskej štvrti Varoša od svojej výstavby roku 1815. Táto budova bola zničená v dôsledku požiaru, ktorý zachvátil štvrť Varoša v priebehu 14. júna 1834. Do dokončenia dnešnej budovy neskôr slúžila obyvateľom štvrte provizórne kaplnka zasvätená svätej Nedeli, ktorá bola postavená v roku 1835.[2][10]

Súčasná budova bola postavená v rokoch 18361837.[3][2][4][5][7][11] Stavba bola z väčšej časti dokončená ku koncu roku 1937, čo je aj považované za oficiálny dátum ukončenia výstavby a pripravený na užívanie bol chrám v období okolo Veľkej noci nasledujúceho roku. Vysvätenie chrámu následne prebehlo buď v roku 1840, alebo v roku 1841. Ešte ani v čase vysvätenia však chrám nebol úplne kompletne dostavaný, keďže existujú svedectvá zo septembra roku 1841, kde sa spomína, že na strešnej časti chrámu v tomto období ešte prebiehali nejaké stavebné práce.[11] V roku 1906 sa nad predsieňou chrámu[3][5][12] na jeho západnej strane[5] začala stavať chrámová zvonica,[3][5] ktorej výstavba bola nakoniec úplne dokončená až v priebehu rokov 19321934.[3] V priebehu roku 1914 prešiel chrám rozsiahlou reštauráciou a pri tejto príležitosti bol aj vymaľovaný umelcom Apostolom Christovom.[3] V priebehu druhej polovice 20. storočia bola budova chrámu celkovo štyrikrát vytopená v dôsledku silných prívalových dažďov a to 10. marca 1954, presne o rok neskôr 10. marca 1955, dvakrát v priebehu roku 1957 (prvýkrát na konci júna a druhýkrát v noci z 5. na 6. septembra). Následne v rokoch 19621964 chrám prešiel čiastočnou reštauráciou a konzerváciou, pričom najväčší dôraz bol kladený na ikonostas. V roku 1964 bol chrám zároveň vyhlásený za kultúrnu pamiatku národného významu a zaradený do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska. Ďalšie reštauračné práce, ktoré sa týkali opäť najmä ikonostasu, ale aj freskám v budove prebehli v roku 1980. Medzi rokmi 1980 – 1990 prebehlo aj niekoľko podrobných výskumov budovy, ktoré boli vykonávané Národným inštitútom pre kultúrne pamiatky. V rokoch 1990 – 1998 sa plánoval a pripravoval projekt reštaurácie budovy spojený sa opravou poškodených častí. Posledná väčšia reštaurácia budovy následne prebehla v priebehu rokov 19982000. Pri tejto rekonštrukcii boli objavené pozostatky autora ikonostasu majstra Makri Negrieva – Frăčkovskeho aj s pamätnou doskou, ktoré boli následne pochované. V roku 2000 boli zároveň obnovené niektoré z fresiek v chráme a to umeleckým maliarom Stojanom Živkovom Stojanovom. Ďalšie menšie opravné a reštauračné práce prebiehali aj v rokoch 20012007.[12]

CharakteristikaUpraviť

Budova je postavená v štýle tzv. bulharskej neorenesancie a je jedným z raných predstaviteľov tohto staviteľského štýlu.[8] Budova sa stavala pod vedením pešterského staviteľského majstra Petăra Kazova,[8][2] známeho aj pod menom Petăr Kozoolu[5] a jeho brata Dimităra[2] podľa projektu ich spoluobyvateľa, architekta Kuzmana Mičova, pričom obidvaja sa do mesta Peštera dostali ako presídlenci z tzv. Kočurska – región v dnešnom Albánsku.[8][2] Druhý hlavný staviteľ podieľajúci sa na projekte bol Nikola Tončev Ustabašijski z Bracigova.[5][2]

Chrám je postavený ako trojloďová[3][5] bazilika[3][13] bez kupole[5][13] s postrannými galériami,[3][8][5][13] pri južnej a severnej fasáde[5][13] ktoré sú lemované arkádami.[3][8][5][13] V oblasti arkádových galérií je strecha budovy znížená a tato časť chrámu najviac pripomína stavby z obdobia talianskej renesancie, ktorými bol staviteľský štýl využitý pri budove inšpirovaný.[8] V stenách na západnom a východnom konci severnej a južnej galérie sa nachádza kruhovitý dekoratívny otvor.[14] Menšia arkádová galéria sa nachádza aj na západnej strane budovy.[2][13] Na východnej strane chrámu sa nachádzajú tri apsidy.[5][13] Na západnej strane sa nad predsieňou nachádza zvonica, ktorá bola k budove pristavaná neskôr (postavená v rokoch 1906 – 1934), ktorá z architektonického hľadiska narúša monolitickosť budovy.[5] Budova je postavená z kamenných ryolitových blokov a tehiel,[2][5][11] je obdĺžnikovitého pôdorysu, dlhá 37,7 metra a široká 22,9 metra.[5][13] Obložená je kamennými doskami z opracovaného ružového ryolitu.[3][2][11] Kameň na výstavbu bol privezený z neďalekého pohoria Rodopy.[11] Na základe požiadaviek vtedajšej osmanskej správy je budova chrámu vkopaná 1,5 metra pod úroveň okolitého povrchu, aby nedominovala vtedajšej siluete mesta.[3][2][13] Zvnútra tak celková výška budovy dosahuje až 16 metrov, ale zvonka len 14,5 metra.[2][13] Celkovo do budovy vedú tri vchody, ktoré sa nachádzajú na severnej a južnej strane chrámu (bočné vchody) a pod zvonicou na západnej strane budovy (hlavný vchod do chrámu). Vrchné časti portálov sú ozdobne arkádovito zakončené.[14] Tomuto faktu aj zodpovedá hlavná časť chrámu ktorou je trojloďový naos, ktorý je v dôsledku toho, že sa budova nachádza čiastočne pod zemou, vybavený niekoľkými kamennými schodiskami.[5] Naos je na tri lode rozdelený dvomi stĺporadiami z ktorých každé je zložené z celkovo šiestich stĺpov, ktoré nesú masívnu kamennú klenbu.[5] Centrálna stredná loď chrámu je vyššia než bočné a dosahuje výšky 10,7 metra. Bočné lode dosahujú výšky 8,78 metra.[5] Okrem toho, že je vyššia, je centrálna chrámová loď aj širšia než dve bočné lode.[13] Nad ženským oddelením,[3][2] ktoré sa nachádza na rozsiahlej terase (empore)[5][2] v oblasti predsiene[5][2] sa nachádzajú dve kaplnky[3][5][2]kaplnka svätých Archanjelov a kaplnka svätého Mikuláša,[3][2] ktoré sú vybavená samostatnými oltármi.[5] Terasa je dostupná po schodoch, ktoré sú vybudované priamo v stene chrámu.[5] Oltárna časť je tvorená tromi trónmi v oddelených apsidách na východnej strane chrámu, pričom centrálny je zasvätený svätej Bohorodičke, ľavý svätému Charalampésovi a pravý svätému Mínovi.[3][2] Klenba je trojitá polocylindrická,[5][13] pričom táto časť stavby je typickým originálnym prvkom bracigovskej staviteľskej školy.[5] Polocylindrická klenba rovnakého typu sa nachádza aj nad vonkajšími otvorenými arkádovými galériami.[13] Väčšina fresiek v chráme bola zhotovená až v neskoršom období. Originálne pôvodné fresky s vysokou umeleckou hodnotou sa v budove nachádzajú len v priestore kaplniek a v spodných častiach vnútornej terasy.[5] Tieto najstaršie fresky pochádzajú z roku 1838, kedy bol chrám podľa dochovaného nápisu vymaľovaný.[2]

ZvonicaUpraviť

Konkurz na projekt na výstavbu zvonice bol vyhlásený v priebehu roku 1904. Ešte ten istý rok bol vybraný víťazný projekt inžiniera Christa Vasileva. V priebehu leta roku 1905 bolo základné plánovanie dokončené. S výstavbou sa začalo v priebehu rokov 1906 – 1907 - ku koncu roka 1906 sa začalo s prípravou a vo februári 1907 sa začalo so samotnou stavbou základných častí zvonice. V rokoch 19201921 bol pôvodný projekt upravený architektom Konstantinom Mumdžievom a stavba bola následne realizovaná pod jeho vedením v celkovo v troch etapách. Prvá etapa výstavby prebiehala v období od 10. júla 1927 do 6. augusta 1929, druhá od 10. novembra 1931 do 13. augusta 1932 a tretia od 19. novembra 1932 do 16. novembra 1933. Oproti plánu bol ešte zmenený tvar kupole zvonice z pôvodne oblého okrúhleho pôdorysu na pôdorys štvorcový. Táto úprava prebehla na základe návrhu a nákresu architekta Trendafila Trendafilova. Rovnako ako chrám samotný je aj zvonica postavená z kamenných blokov z ružového ryolitu. Zvonica dosahuje celkovej výšky 30 metrov a zo starých stavieb patrí k najvyšším v meste.[15][12]

IkonostasUpraviť

Ikonostas, ktorý sa nachádza vo vnútri katedrály je považovaný za vrchol drevorezbárskeho umenia v období bulharského národného obrodenia[3][7] a je chránený pod záštitou UNESCO.[3][4] Bol zhotovený z orechového dreva v priebehu rokov 18401845.[3][5] Jeho autormi sú majster Makri Negriev – Frăčkovski a jeho štyria synovia – maliari ikon a sochári[3] z debărskej drevorezbárskej školy.[3][4][6][5] Ikonostas je zdobený hlbokou prelamovanou rezbou a predstavuje sériu výjavov zo Starého ako aj Nového zákona,[3] vrátane štylizovaných figúr drakov, vlkov, gryfov, ako aj obrazcov predstavujúcich Ježiša Krista, anjelov a cherubínov.[3] Je trojposchodový pričom dosahuje dĺžky až 20,4 metra a výšky 6 metrov a jeho celková plocha je až 120 m².[2]

IkonyUpraviť

V chráme sa celkovo nachádza až 221 ikon.[6] Z nich najstaršia je ikona svätého Dionýza, ktorá pochádza z roku 1815. Chrámová ikona svätej Bohorodičky je z roku 1827[3] a je považovaná za zázračnú.[6] Veľmi hodnotné sú aj ikona svätého Mínu z roku 1854, ikony svätého Premenenia Pána a svätého Charalampésa z roku 1857 a ikona svätých Cyrila a Metoda z roku 1860,[3] ktoré boli namaľované významným bulharským umelcom Stanislavom Dospevskim.[3][6]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochranyUpraviť

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[16][9]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 98 z roku 1964.[9] Ako dôvod pamiatkovej ochrany bola uvedená architektonicko-staviteľská hodnota budovy.[16][9] Dodatkom z 15. decembra 1976[9] bola ako dôvod ochrany pridaná aj umelecká hodnota budovy.[16][9]

Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveta Bogorodica“ (bulh. Църква „Света Богородица“, doslova Chrám svätej Bohorodičky).[9]

ZaujímavostiUpraviť

  • Chrám patrí k najstarším chrámom z obdobia bulharského národného obrodenia a zároveň je najväčším chrámom postaveným na území Bulharska v tomto období,[3][6] pričom jeho celková zastavaná plocha dosahuje až 1140 m².[2][13]
  • Chrám patrí do zoznamu 100 národných turistických objektov Bulharska.[4]
  • Vnútorné priestranstvo chrámu ako aj ikonostas sú zhotovené podľa špecifikácií tzv. zlatého rezu.[5]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. ARNAUDOV, Aleksandăr. Katedralnata cărkva Uspenie Bogorodično v grad Pazardžik. Pazardžik: Belloprint. 2009. 136 s. ISBN 9789546842244. S. 3. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pazardžik. Pazardžik : Obština Pazardžik – Belloprint OOD. 2011. 738 s. ISBN 9789546843081. S. 531 – 533. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 359 – 361. (po bulharsky)
  4. a b c d e f TILEV, Ivan; LOVČINOVA, Marija; CHADŽIJSKI, Boris; KAJKIEVA, Marija; VARNIKOVA, Diana; NAČEV, Mitko; GOCEV, Dinko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Pazardžik i Pazardžiška oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2011. 250 s. ISBN 9789543981007. S. 186. (po bulharsky)
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo – Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 242 – 245. (po bulharsky)
  6. a b c d e f g h i NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 417. (po bulharsky)
  7. a b c d ORAČEV, D-r. Atanas; CHANDŽIJSKI, Antonij. Pazardžik : Devet chiľadoletija civilizacija. Sofia : Obština Pazardžik - Borina. 2005. 162 s. ISBN 9545001607. S. 93. (po bulharsky)
  8. a b c d e f g h TULEŠKOV, Nikolaj. Architekturno izkustvo na starite Bălgari – TOM 2 – Kăsno srednovekovie i văzraždane. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov" – Architekturno izdatelstvo "Arch&Art". 2006. 440 s. ISBN 9789543221097. S. 175. (po bulharsky)
  9. a b c d e f g mc.government.bg
  10. ARNAUDOV, Aleksandăr. Katedralnata cărkva Uspenie Bogorodično v grad Pazardžik. Pazardžik: Belloprint. 2009. 136 s. ISBN 9789546842244. S. 13 – 24. (po bulharsky)
  11. a b c d e ARNAUDOV, Aleksandăr. Katedralnata cărkva Uspenie Bogorodično v grad Pazardžik. Pazardžik: Belloprint. 2009. 136 s. ISBN 9789546842244. S. 30 – 36. (po bulharsky)
  12. a b c ARNAUDOV, Aleksandăr. Katedralnata cărkva Uspenie Bogorodično v grad Pazardžik. Pazardžik: Belloprint. 2009. 136 s. ISBN 9789546842244. S. 83 – 88. (po bulharsky)
  13. a b c d e f g h i j k l m n ARNAUDOV, Aleksandăr. Katedralnata cărkva Uspenie Bogorodično v grad Pazardžik. Pazardžik: Belloprint. 2009. 136 s. ISBN 9789546842244. S. 37 – 42. (po bulharsky)
  14. a b ARNAUDOV, Aleksandăr. Katedralnata cărkva Uspenie Bogorodično v grad Pazardžik. Pazardžik: Belloprint. 2009. 136 s. ISBN 9789546842244. S. 43 – 46. (po bulharsky)
  15. KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pazardžik. Pazardžik : Obština Pazardžik – Belloprint OOD. 2011. 738 s. ISBN 9789546843081. S. 244 – 245. (po bulharsky)
  16. a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pazardžik. Pazardžik : Obština Pazardžik - Belloprint OOD. 2011. 738 s. ISBN 9789546843081. S. 445. (po bulharsky)

Iné projektyUpraviť