Koa slimákožravá
Koa slimákožravá (Coua delalandei) bol vták z čeľade kukučkovité (Cuculidae) a rodu koa (Coua). Druh opísal Coenraad Jacob Temminck, holandský aristokrat a zoológ, v Nouveau recueil de planches coloriées d'oiseaux roku 1827 ako Coccycus Delalandei.[1] Koa slimákožravá bola monotypickým druhom a nevytvárala poddruhy. Obývala dažďové lesy na ostrove Île Sainte-Marie nachádzajúcom sa pri východnom pobreží Madagaskaru. O výskyte na Madagaskare samotnom nie sú dôkazy; všetky známe exempláre pochádzajú len z Île Sainte-Marie.[2]
| Koa slimákožravá | |
_-_Snail-eating_Coua_-_specimen_-_lateral_view.jpeg) | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Coua delalandei (Temminck, 1827) | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Koa slimákožravá merala 56 – 57 cm[2] s 30cm chvostom a 22cm krídlom. Sfarbenie bolo na chrbte prevažne lesklo modré, brucho bolo gaštanové a hruď mala biele sfarbenie. Čierny zobák meral 4,5 cm. Končatiny boli, rovnako ako zobák, čierne a priehlavok meral 7,1 cm.[3][4] Sexuálny dimorfizmus sa nevyvinul. Druh bol obratný a na rozdiel od niektorých iných ostrovných vtákov mohol lietať.[5] O niektorých návykoch tohto vtáka sa nezachovali informácie. Nie je napríklad známe ako sa rozmnožoval.[2] Koa slimákožravá sa živila predovšetkým slimákmi, napríklad z rodu achatina. Ich tvrdú schránku rozbíjali tieto vtáky pomocou kameňov, ktoré slúžili ako nákova. Keď schránka praskla, mäkké telo vytiahli zobákom. Pokiaľ si zobáky umazali slizom, vždy si ich čistili. Koa slimákožravá sa ozývala zvukom „crouou” (na základe pozorovania v zajatí).[3]
Pôvodný les ostrova Île Sainte-Marie bol vyrúbaný a vtáky boli navyše lovené. Došlo tiež k introdukcii nových predátorov. Medzi rokmi 1831 – 1832 bol vták veľmi vzácny a od roku 1834 nebol pozorovaný, hoci pochádzajú údajné správy o domorodcoch, ktorí vtáky lovili ešte v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) druh hodnotí ako vyhynutý (od 1994).[3][6] Exempláre sú v múzeách v Leidene, New Yorku, Paríži, Londýne, Philadelphii, Cambridgi a Tanarive.[4]
Referencie upraviť
- ↑ Coua delalandei (Snail-eating Coua) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2018-06-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c Snail-eating Coua (Coua delalandei) [online]. hbw.com, [cit. 2018-06-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c HUME, Julian P.; WALTERS, Michael. Extinct Birds. [s.l.] : A&C Black, 2012. 544 s. ISBN 978-1-4081-5861-6. (po anglicky)
- ↑ a b FULLER, Errol. Extinct Birds. [s.l.] : Facts on File, 1988. 256 s. ISBN 978-0-8160-1833-8. S. 154 – 155. (po anglicky)
- ↑ PAYNE, Robert B.. The Cuckoos. [s.l.] : OUP Oxford, 2005. 644 s. ISBN 978-0-19-850213-5. S. 280 – 281. (po anglicky)
- ↑ Coua delalandei [online]. iucnredlist.org, [cit. 2018-06-03]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koa slimákožravá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Koa slimákožravá
