Koloman (Halič)

	Koloman Haličský
	Knieža a neskôr kráľ haličský
	; Kolomanova socha v Gödöllő
Panovanie
Dynastia	Arpádovci
Panovanie	1214 – 1219; 1219 – 1221
Korunovácia	1215 alebo 1216
Predchodca	Vladislav Kormiličič (regent)
Nástupca	Mstislav Mstislavič
Ostatné tituly	Vojvoda slavonský, chorvátsky a dalmátsky
Biografické údaje
Narodenie	približne 1208
Úmrtie	1241; Záhreb
Rodina
Manželka	Salomena Poľská
Otec	Ondrej II. (Uhorsko)
Matka	Gertrúda Meranská
Odkazy
	Koloman; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Koloman (maď. Kálmán; * približne 1208 – † 1241, Záhreb) bol slavónsky vojvoda v rámci Uhorska a haličský kráľ v prvej polovici 13. storočia.

Život upraviť

Koloman bol mladším synom uhorského kráľa Ondreja II. a Gertrudy Meranskej. Zdá se, že už roku 1214 bol oženený so Salomenou Poľskou, dcerou Leška Bieleho, otcovho súpera o ovládnutie Haliče.

„	Nie je dobré, aby v Haliči vládol bojar. Vydaj moju dcéru za Tvojho syna Kolomana a daj mu vládu v Haliči...	“
– Leško Biely kráľovi Ondrejovi II. (Haličsko-volynský letopis^[1] )

Koloman bol inštalovaný v Haliči krátko po páde regenta Kormiličiča. Keďže Koloman bol neplnoletý, za správu kniežatstva bol vymenovaný Benedikt Plešatý. Ďalší uhorský šľachtic Demetrius Aba sa stal pánom správcov na Kolomanovom dvore. Kormiličičov bývalý spojenec Sudislav bol jedným z popredných galícijských bojarov, ktorí podporovali Kolomana.

Z listov kráľa Ondreja pápežovi Inocentovi, vyplýva, že Koloman bol s najväčšou pravdepodobnosťou korunovaný za kráľa Haliče dvakrát: najprv (koncom roku 1214 alebo začiatkom roku 1215) provizórnou korunou v Uhorsku, neskôr (pravdepodobne začiatkom roku 1216) korunou zaslanou pápežom.^[2]

Mier dlho nevydržal, Ondrej odobral Leškovi zverené územia, ten se spojil s novgorodským kniežaťom Mstislavom a spoločne napadli Halič. Roku 1219 sa Mstislavovi dokonca podarilo Kolomana aj s manželkou zajať a ich sloboda bola vykúpená svadbou Kolomanovho brata Ondreja s Máriou, dcérou Mstislava. Halič bola odovzdaná mladému Ondrejovi a Koloman se vrátil do Uhorska, kde mu otec zveril vládu Slavónie, Chorvátska a Dalmácie.

Roku 1241 vpadli do Uhorska Tatári (Mongoli), vedení chánom Batuom, ktorému kráľ Belo IV. odmietol zložiť sľub poslušnosti. Koloman sa pripojil k bratovmu vojsku a spoločne s ním sa stretol s nájazdníkmi na rieke Slanej. V uhorskom vojsku vládlo presvedčenie, že Tatári ustúpia a neprejdú most cez rieku a tiež sa prejavili rozpory medzi kráľom Belom IV. a nespokojnými magnátmi. V okamihu, keď Tatári vypustili svoje šípy, sa vojaci rozpŕchli na všetky strany a jediní, kto se vzchopili k odporu, boli Koloman s templármi a vojskom arcibiskupa Ugrina.

Veľmajster templárov so svojimi rytiermi v bitke zahynul a Koloman spoločne s Ugrinom boli prinútení ustúpiť. Uhorské vojsko bolo na hlavu porazené a přeživší sa zachránili útekom. Koloman bol v bitke tažko ranený a na následky zranení následne v Záhrebe zomrel. Bol pochovaný v dominikánskom kláštore v Ivaniči pri Čazme.

„	A zničené bolo celé vojsko krajiny. Kráľa zahnali až k moru, jeho brata Kolomana zabili...	“
– Spišskosobotská kronika^[3]^:104-111

Referencie upraviť

↑ HOMZA, MALINOVSKÁ, Martin, Nora. Haličsko-volynská kronika, Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2019. ISBN 978-80-8128-233-1. S. 105.
↑ HOLLÝ, Karol. Princess Salomea and Hungarian – Polish Relations in the Period 1214 – 1241. Historický časopis (Bratislava: SLOVAK ACADEMIC PRESS, spol. s r. o., Bratislava). Dostupné online. ISSN 0018-2575.
↑ SOPKO, Július. Kroniky stredovekého Slovenska, Stredoveké Slovensko očami kráľovských a mestských kronikárov. 1. vyd. Budmerice : Rak, 1995. 384 s. ISBN 80-85501-06-6.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koloman (Halič)

[1] HOMZA, MALINOVSKÁ, Martin, Nora. Haličsko-volynská kronika, Neznáme rozprávanie o rodine kráľov a kniežat východo-strednej Európy v 13. storočí. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2019. ISBN 978-80-8128-233-1. S. 105.

[2] HOLLÝ, Karol. Princess Salomea and Hungarian – Polish Relations in the Period 1214 – 1241. Historický časopis (Bratislava: SLOVAK ACADEMIC PRESS, spol. s r. o., Bratislava). Dostupné online. ISSN 0018-2575.

[Kroniky-3] SOPKO, Július. Kroniky stredovekého Slovenska, Stredoveké Slovensko očami kráľovských a mestských kronikárov. 1. vyd. Budmerice : Rak, 1995. 384 s. ISBN 80-85501-06-6.

[1]

[2]

[3]