Spišskosobotská kronika (nem. Georgenberger Chronik, maď. Szepesszombati krónika alebo Szepesszombati krónikának) je po nemecky napísaná kronika z druhej polovici 15. storočia, ktorú objavili v Spišskej Sobote a podľa toho dostala aj meno. Jej text bol skrytý v kódexe s 25 fóliami s rukopisom Spišskej právnej knihy (Zipser Willkür).[1]:102 Autorom kroniky je neznámy spišský kronikár z 15. storočia, ktorý zaznamenal historické udalosti v Uhorsku a najmä na Spiši, ako posledné zaznamenal udalosti z roku 1457. Spišskosobotská kronika ako historický prameň ku štúdiu stredovekej nemčiny bola v roku 1986 vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Plný text Spišskosobotskej kroniky v slovenčine vyšiel v roku 1995 v rámci knihy Kroniky stredovekého Slovenska.[1]:104-111 Spišskosobotská kronika je dnes uložená vo fonde Archívu mesta Spišská Sobota na pracovisku Archívu Poprade, ktoré spadá pod Štátny archív v Prešove.[2]
| Spišskosobotská kronika
|
| Georgenberger Chronik
|
Faksimile rukopisu Spišskosobotskej korniky, druhá polovica 15. storočia, Štátny archív v Prešove – pracovisko Archív Poprad, Poprad, fond Archív mesta Spišská Sobota, cod. 14 (Cat. no. 656)
|
|
| Pôvodný jazyk
|
nemčina
|
| Krajina vydania
|
Uhorsko
|
| Dátum 1. vydania originálu
|
druhá polovica 15. storočia
|
| Literárne obdobie
|
stredoveká literatúra
|
| Literárny žáner
|
kronika
|
|
|
|
Kronika predstavuje dejiny Uhorska od roku 997 do roku 1457. Autor sa zaujíma o etnografiu Uhorska a Spiša alebo križiacke výpravy, v ktorých zdôrazňuje vedúcu úlohu nemeckých síl. Najväčších uhorských panovníkov považuje za etnických Nemcov a podčiarkuje lojalitu Spišských Nemcov k uhorskej korune.[3] Okrem udalostí z Uhorska prináša výklad o udalostiach vzťahujúcich sa na Spiš, napr. príchod Nemcov na Spiš v období vlády Bela II., postavenie ochranného múru na Kláštorisku, založenie a požiar mesta Levoča, pustošenia Spiša vojskami Ladislava IV. a pod. Zaujímavý je záznam o rabovaní husitov na Spiši v roku 1433.
| „
|
Treba uviesť, že na Spiš prišli bez pochýb Sasi a ak ich sem priviedol kráľ menom Belo, musel to byť tento Belo, lebo on dozaista priviedol do krajiny mnoho ďalších hostí, a to preto, aby s ich pomocou mohol premôcť svojich nepriateľov.
|
“
|
| – Opis príchodu Sasov
|
| „
|
Tatári zostali v krajine tri roky a v tom čase nikto nemohol orať ani siať, a preto po ich odchode zomieralo od hladu viac ľudí, než ich bolo vtedy zabitých a zajatých. Nastal taký veľký hlad, že matky jedli svoje deti a ľudia boli nútení jesť miesto múky hlinu z istého vrchu, ako sa o tom zmieňuje Martinova kronika. Možno sa nazdávať, že sa to stalo na vrchu, kde stojí kláštor kartuziánov, lebo Spišiaci obohnali vtedy tento vrch múrom, čo sa dá ešte vidieť, a tak sa zachránili s deťmi a manželkami pred tatárskou ukrutnosťou.
|
“
|
| – Tatársky vpád
|
| „
|
Na veľkonočný pondelok (pozn. 1. 4.) roku Pána 1431 prevažná časť mesta Levoče vyhorela.
|
“
|
| – Požiar Levoče v roku 1431
|
| „
|
Na sviatok sv. Marka (pozn. 25. 4.) roku Pána 1433 prišli cez Poľsko na Spiš husiti s početným vojskom a vozovou hradbou, na čele so svojím veliteľom Janom Pardusom a zmocnili sa Kežmarku. Drancovali, pálili, zabíjali a zajímali ľudí. Štrnásť dní mali v moci Spiš a potom sa vrátili cez Liptov späť domov.
|
“
|
| – Vpád husitov na Spiš v roku 1433
|
| „
|
Roku Pána 1453 obsadil Pe(ter) A(xamit) (---) pri Hrabušiciach a spôsobila mu (---) oheň, zabíjanie, drancovanie a s (---) kráľovým vojskom obľahol ju spolu (---) Spiš; nemohli ho nijako napa(dnúť) (---) musel ich vykúpiť za peniaze (---) veľký mor.
|
“
|
| – Bratríci na Zelenej hore na Spiši
|
