Korunáč vejárový
Korunáč vejárový[5] (lat. Goura victoria) je veľký modrosivý druh vtáka z čeľade holubovité s elegantnými modrými čipkovanými chocholmi, gaštanovou hruďou a červenými dúhovkami. Možno ho ľahko rozoznať podľa jedinečných bielých ukončeniach na chochole a podľa jeho hlbokých „pískavých“ zvukov.[6] Dorastá do veľkosti 58 – 73 cm. Nachádza sa aj v ZOO Bojnice.[5]
| Korunáč vejárový | |
 Goura victoria | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Goura victoria Fraser[2][3], 1844[3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Rozšírenie a spôsob života upraviť
Korunáč vejárový sa vyskytuje na severu Novej Guiney, od rieky Siriwo až po zátoku Astrolabe ako aj na ostrovoch Yapen a Biak, kam bol pravdepodobne donesený. Jeho prirodzeným biotopom sú dažďové lesy a bahnité údolia nížin.
Väčšina korunáčov sa vyznačuje prodovšetkým robustou postavou a sú podobnej veľkosti ako Morka. Ich ďaľším charakteristickým znakom znakom je chocholka z peria, zo strán sploštená. Ich peria sú dlhé, na konci majú chumáčik a skutočne pripomínajú vejár. Obe pohlavia sa od seba nelíšia, len mláďatá sú menej vyfarbené ako dospelí jedinci. O správaní korunáčov v ich prirodzenom prostredí toho nie je príliš známe, ale možno sa domnievať, že sa správajú ako iné príbuzné druhy v podobnom areáli rozšírenia.
Ako ostatné druhy z čeľade holubovitých je to spoločenský druh, obyčajne cestujú v pároch alebo malých kŕdľoch, v ktorých hľadajú potravu. Živý sa spadnutým ovocím a bobuľami o občas možna aj drobnými bezstavovcami, ktoré hľadajú na zemi.[5] V zajatí je možné korunáče úspešne chovať, ak ako potravu dostávajú šalátom siatym, ryžou, mrkvou a arašidmy, obľubuje ale divoké figy. Korunáči žijú na stromoch, kam sa tiež schovávajú, keď im hrozí nebezpečenstvo.
Samce sa pravidelne zúčastňujú agresívnych bojov. V týchto bojoch nafúknu hrudník a opakovane dvíhajú svoje krídla ako by sa chystali udrieť protivníka. Občas sa naozaj uderia, ale väčšinou sa seba ani nedotknú a len sa snažia navzájom zastrašiť. Väčšinou sú voči ostatným mierumilovní, boje sa stupňujú k začiatku obdobia párenia. Pri tokaní samec predvádza pred samicou tanec a klaňanie. Samica vyjadruje svoju ochotu k partnerstvu tak, že roztiahne krídla do šírky a zdvihne ich, behá tiež s mierne pokrčenými nohami okolo samca a vydáva krátke sykavé zvuky. Hniezdo je v porovnaní s inými hniezdami holubov pomerne silné a korunáč ho stavia z vetiev na strome, niekedy vo výške 15 m.[5] Z chovu v zajatí je známe, že samica znáša jediné vajce, na ktorom sedia obaja rodičia a pravidelne sa striedajú.[5] Hniezdenie trvá 30 dní, asi po mesiaci mláďa opustí hniezdo, ale rodičia ich kŕmia až do veku 13 mesiacov.
Korunáč vejárový sa môže dožiť aj 50 rokov.
Galéria upraviť
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Referencie upraviť
- ↑ The Red List Partnership [online]. iucnredlist.org, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Avibase - The World Bird Database [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ a b Goura victoria (Victoria Crowned-Pigeon) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Goura victoria (korunáč vejárový) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Korunáč vejárový - Národná zoo Bojnice [online]. zoobojnice.sk, 2020-05-28, [cit. 2024-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Victoria crowned pigeon. Toronto Zoo. Získané 2012-08-23.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korunáč vejárový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Korunáč vejárový
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Victoria crowned pigeon na anglickej Wikipédii a Korunáč vějířový na českej Wikipédii.