Kostol umučenia svätého Jána Krstiteľa

Kostol umučenia svätého Jána Krstiteľa je rímskokatolícky farský kostol v Nitrianskom Pravne. Je to najväčšia stavba v meste a uzatvára juhovýchodnú časť námestia. Jeho patrón, sv. Ján Krstiteľ, bol po dlhé storočia erbovým znakom mesta a súčasťou výzdoby mestskej pečate.

Kostol umučenia svätého Jána Krstiteľa
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza
Obec	Nitrianske Pravno
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- provincia	západná
- diecéza	Biskupstvo Banská Bystrica
- dekanát	Bojnice
- farnosť	Nitrianske Pravno
Súradnice	a 48.8714_N_18.635817 a 18.6358_E_type:landmark 0°00′00″S 0°00′00″V
Architekt	Otto Sztehló
Štýl	novogotika
Dátum
- posvätenia (svätiteľ)	1. september 1907 (pomocný biskup veľkovaradínsky Jozef Lányi)
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF
- číslo	307-848/0
- dátum zápisu	31. 10. 1963
<div style="position:absolute; left:px; top:px; padding:0; line-height:0;"> Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci obce (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Church of the Beheading of Saint John the Baptist (Nitrianske Pravno)
Mapový portál GKÚ: ,,17 katastrálna mapa
Freemap Slovakia: /&osm-way=52664569 mapa
OpenStreetMap: / mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Architektonický portál

História

Pôvodný kamenný gotický kostol bol postavený už v prvých desaťročiach mestského zriadenia. Bol výrazom hospodárskej prosperity baní a rozkvetu mesta. Bohatý patriciát už koncom 14. storočia, po krátkej závislosti na bojnickom prepošstve, vymohol pre Pravno samostatnú farnosť, ku ktorej boli pričlenené okolité fílie. V druhej polovici 16. storočia zasiahlo farnosť reformačné hnutie. Kostol spočiatku slúžil katolíkom i evanjelikom, no postupne, zásluhou bojnických zemepánov Turzovcov, ktorí v roku 1527 prestúpili na protestantskú vieru, ovládli kostol i faru luteráni. V období stavovských povstaní v 17. storočí bolo mestečko viackrát vyrabované a časté požiare poškodili viaceré historické stavby. Tak v roku 1605 Bocskayovi kuruci vypálili kostol a zničili zvony. Po krátkej rekatolizácii farnosti v roku 1678 Thôkolyho vojská opätovne spustošili kostol a vypálili školu. Na rozsah škôd poukazuje dlhodobosť rekonštrukčných prác v rokoch 1683 až 1686. Po roku 1819 bolo potrebné kostol i faru zrenovovať. Miestny farár a rodák Anton Alojz Tenczer dal opraviť vežu s hodinami, obnovená bola strecha a celý objekt bol zvonku i zvnútra vymaľovaný.

Dňa 22. júla 1827 z komína bytu miestneho učiteľa vyšľahol plameň a za pár hodín sa požiar rozrástol do širokého okolia. Horúčava roztopila vežové hodiny a odtrhnuté zvony prerazili chrámovú klenbu. Kostol, fara, radnica s takmer celým námestím a domy okolitých ulíc boli takmer úplne zničené.

Rekonštrukcia

Už v nasledujúcom roku začali opravy a rekonštrukčné práce. Do obnovenej veže boli v decembri 1828 vytiahnuté nové zvony, ktoré odlial kremnický zvonár Samuel Hackenberger. Vežové hodiny opravil Ján Parduba a vyzdobil ich zlatník Ján Turczer. V roku 1831 bol zrenovovaný vežový balkón a v nasledujúcom roku postavená vežička s kohútom nad svätyňou. Nákladné a dlhotrvajúce rekonštrukčné práce však nestačili a kostol ďalej chátral. Dospelo to tak ďaleko, že jeho zlým stavom sa v roku 1893 musela zaoberať mestská rada. Nezáujem patróna Pálfyho a liknavosť mestského predstavenstva predlžovali rozhodnutie o znovuvýstavbe kostola dovtedy, kým ho prievidzský hlavný slúžny nenechal z bezpečnostných dôvodov 8. októbra 1896 úradne uzatvoriť.

Kompletná prestavba

Začiatkom roku 1897 mestská rada pod tlakom obyvateľov rozhodla, že kostol bude okrem veže a kaplnky sv. Michala zbúraný a postavený odznova. Práce na prestavbe začali v roku 1904 podľa plánov budapeštianskeho architekta Otta Sztehla. V nasledujúcom roku bola stavba dokončená a po dotvorení vnútorného zariadenia bol kostol 1. septembra 1907 slávnostne konsekrovaný miestnym rodákom, biskupom Dr. Pavlom Jozefom Lányim-Késmarkim. Projektant použil neogotický sloh s trojloďovým priestorom a polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutým lunetami s náznakom rebier. Hlavná a bočné lode majú popri lunetovej krížovú klenbu. Obvodové múry spevňujú oporné piliere. Vstupné priečelie je vyzdobené sochami apoštolov Petra a Pavla. Z pôvodného kostola sa zachovala iba veža a kaplnka sv. Michala s oltárom a ľudovou plastikou Piety z konca 18. storočia. Z vnútorného vybavenia starého kostola je známych 17 predmetov, ktorých súpis urobil Strompach a uložené sú v bojnickom múzeu. Takmer celá vnútorná výzdoba nového kostola pozostáva z darov zámožnejších spolurodákov, zbierok miestneho obyvateľstva a predmetov prenesených zo zrušeného kláštora Venantinum. Kaplnku Božieho hrobu dal z carrarského mramoru vyhotoviť Anton Richter. Vyzdobená je obrazmi mníchovského maliara Rudolfa Schmalza a miestneho majstra Hollayho. Pieta je z minulého storočia. Skapuliarsky oltár v bočnej lodi je darom Štefana Mateja Richtera. Autorom výzdoby v neogotickom štýle je majster Ján Schmidt. Dvadsať registrový organ na chóre, dielo majstra Otu Riegera z Krnova (Jägerndorf), je darom Dr. Pavla Jozefa Lányiho. Polychrómovaná kazateľnica s ozdobnými mrežami z roku 1907 je dielom majstra Schmidta. Pseudogotická krstiteľnica a spovedelnice pochádzajú z umeleckej dielne firmy Seilnacht a Baer v Hlohovci. Darom, zbierkami a výnosom z divadelných predstavení miestnych ochotníkov boli zadovážené aj liturgické nádoby a obradné rúcha. Umelecký figurálny betlehem z roku 1934 je dielom rezbára Ferdinanda Prinotha.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol umučenia svätého Jána Krstiteľa

Zdroj

• ČERNÁK, Peter. Nitrianske Pravno : Kostol [online]. new.nitrianskepravno.sk, [cit. 2016-07-11]. Potvrdenie OTRS pozri diskusiu. Dostupné online. Archivované 2016-09-17 z originálu.