Kronika Jána z Turca

Kronika, ktorú napísal Jána z Turca

Kronika Jána z Turca alebo Uhorská kronika Jána z Turca alebo Kronika Uhrov (lat. Chronica Hungarorum) je kronika, ktorá vyšla prvýkrát 20. marca 1488 v Brne (po troch mesiacov vyšla znovu tlačou E. Ratdolta v Augsburgu[1]), a ktorej autorom bol prvý známy laický spisovateľ v Uhorsku, Ján z Turca.

Kronika Jána z Turca
Chronicon Hungarico-Polonicum

Matej Korvín na obrázku kroniky.

Autor Ján z Turca
Pôvodný jazyk latinčina
Krajina vydania Uhorsko
Dátum 1. vydania originálu 1488
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner kronika
Ďalšie odkazy
Commons Kronika Jána z Turca

V roku 1488 vyšla v Brne (marec) a v Augsburgu (jún) (ako prídavok kroniky v týchto vydaniach vyšla aj Žalostná pieseň o zničení Uhorského kráľovstva Tatármi od magistra Rogera[2]:282), v nasledujúcich desaťročiach vo Frankfurte, Viedni, Trnave a Budapešti. Jednu z verzií vlastní Matica slovenská.

Štruktúra kroniky upraviť

Prvú časť napísal úpravou básní benátskeho básnika Lorenzo de Monacis. Opisuje vládu Karola II. Malého v Uhorsku. Napísal ju z popudu svojho nadriadeného Štefana z Haserhagu, generálneho notára kráľovského dvora, a možno aj Tomáša Drágiho, krajinského sudcu. Fyzicky je táto časť pripojená za časťou c. druhej časti.

Druhú časť napísal v roku 1486. Opisuje činy uhorských kráľov do čias vlády Ľudovíta Veľkého. Táto časť pozostáva z troch podčastí:

  1. Tzv. hunská kronika založená na starších uhorských kronikách (Obrázková kronika, Budínska kronika) a na zachovaných rukopisoch; Ján sa tu snažil opraviť chyby pôvodných autorov.
  2. Výklad dejín Uhorska od roku 895 („zaujatie vlasti“) až do vlády Karola Róberta (1307 – 1342).
  3. Časť o vláde Ľudovíta Veľkého (1342 – 1382); táto časť vznikla úplným prevzatím Kronika magistra Jána (Ján zo Šarišských Sokoloviec).

Tretiu časť o udalostiach od smrti Karola II. Malého (1386) do dobytia Viedne a Viedenského Nového Mesta Matejom Korvínom v auguste 1487 sa považuje za Jánovu vlastnú tvorbu. Napísal ju na začiatku roka 1487. Je inšpirovaná historicko-geografickým lexikónom Cosmographia od Eneáša Silvia Piccolomiho, ako aj zachovanými diplomatickými dokumentmi a listami. Údaje z Cosmographie vyberal veľmi jednostranne a povrchne.[chýba zdroj]

Charakteristika diela upraviť

Ján z Turca, ako vyplýva z jeho vlastných slov v úvode diela, nemal v úmysle byť historiografom. A kronika naozaj obsahuje veľa chýb, vynechaní dôležitých udalostí, príliš sa opiera o ústnu tradíciu, ľudové piesne a anekdoty, a spomína príliš veľa „zázračných“ udalostí a zázrakov. Osud a šťastena hrajú významnú úlohu v opisovanom dejinnom procese. Autor je tiež presvedčený o blízkom vzťahu medzi ľudským šťastím, historickými udalosťami a pohybom nebeských telies. Značnú pozornosť venuje aj zobrazuje pocitov historických postáv. Veľa vysvetlení hľadal v morálnom imperatíve. Má tiež jasnú tendenciu idealizovať Attilu a Mateja Korvína a znižovať význam kráľovien na uhorskom tróne.[chýba zdroj] Kronika aj po viac ako 150 rokoch od smrti Matúša Čáka Trenčianskeho označuje západnú časť Slovenska ako terra mathie - Matúšova zem[3]:532,544 a uvádza Slovákov ako národ (v originále „sclaui“):[3]:532,544

... a (Ján Jiskra z Brandýsa) napadol celú Matúšovu krajinu ... Prechádzal uhorskou krajinou, založil tábory, a všetko, čo mu prišlo do cesty, neľútostne plienil a pustošil ohňom. Ďalej tiež Pongrác z Liptovskej stolice, ... a ďalší Česi, Poliaci a Slováci ... verbovali do vojska.
– Čo vystrojili cudzie národy v krajine

Zdroje upraviť

  1. 351. JÁN THUROCIUS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 387 – 390.
  2. Epištola mistra Rogeria. In: Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.
  3. a b DE THUROCZ, Johanes. Kronika Jána z Turca. Preklad Július Sopko. 1. vyd. Bratislava : Libri Historiæ; Post Scriptum, 2014. 590 s. ISBN 978-80-8046-692-3.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť