Kuvičok jarabý

druh vtáka rodu Glaucidium

Kuvičok jarabý[2] (Glaucidium cuculoides alebo Taenioglaux cuculoides[2]) je malý druh sovy z Ázie[3]. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvičok jarabý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia je stúpajúca z dôvodu postupujúcej degradácie krajiny, ktorá vytvára vhodné priestory pre kuvička jarabého.[1]

Kuvičok jarabý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Glaucidium cuculoides
Vigors, 1831
Synonymá
Taenioglaux cuculoides,
Noctua cuculoides

Mapa rozšírenia kuvička jarabého
     Celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Pozri aj: Glaucidium

Kuvičok jarabý meria iba 22 – 25 cm[3][4][5]. Krídlo meria 131 – 168 cm[3][4] a chvost je dlhý 75 – 114 mm[3][4]. Hmotnosť samcov je 150 – 176 g, samica váži 240 g[3][4][5] a je len o málo väčšia ako samček.[3] Kuvičok jarabý je tmavohnedý alebo olivovohnedý s hustými belavými priečnymi čiarami. Na hlave má svetlé husté pásiky a bielu bradu. Hlava je okrúhla, na záhlaví nemá „okcipitálnu tvár“. Spodná časť tela je biela so skupinami priečne pruhovaných pierok, zoskupených do tmavohnedých pozdĺžnych pásov. Chvost je čiernohnedý so šiestimi belavými priečnymi úzkymi pásmi. Pazúry tmavohnedé, oči sú výrazne citrónovožlté a zobák zelenkavo-žltý.[3].

Od kuvička obojkového sa rozlišuje tak, že má na hlave svetlé páskovanie a nie bodkovanie a nemá „okcipitálnu tvár“. Na rozdiel od kuvička džungľového je väčší a spodnú časť teľa nemá priečne pásikavú ale zvisle pruhovanú.

Samec kuvička jarabého sa ozýva melodickými sériami postupne sa zrýchľujúcim sledom striedavými „kwü kwü ke kwü-ke kwüke kwüke kwükekwüke..“[3] Séria začína pomaly a postupne zosilňuje. Jedna séria trvá 5 – 20 s. s náhlym ukončením.[4][3]

Rozšírenie

upraviť

Kuvičok jarabý je stály vták, nemigruje. Svoju západnú hranicu rozšírenia dosahuje v Himalájach maximálne 2 700 m n. m. a východným smerom sa jeho areál rozprestiera až po Juhovýchodnú Áziu.[3]

V Himalájach obýva horské a podhorské borovicovovo-dubové lesy s rododendrónmi a v najnižších polohách svojho areálu rozšírenia subtropickú i tropickú stálozelenú džungľu. Nevyhýba sa ani blízkosti ľudí, môže sa vyskytovať v parkoch a záhradách.[3]

Spôsob života

upraviť

Kuvičok jarabý je druh zväčša s dennou aktivitou. Často je pozorovaný sediaci na otvorených miestach na plnom slnku, posedávajúci na vetvách a zlomených pňoch i loviaci ktorúkoľvek dennú hodinu. Takisto sa môže ozývať po celý deň, hoci hlasovo najaktívnejší je za šera a niekoľko hodín po západe slnka. Ak ho objavia vtáky, ktoré patria tiež medzi jeho korisť a útočia na neho, zaujme nehybnú a strnulú polohu a pomaly pritom kýve chvostom horizontálne.[3].

Hniezdenie

upraviť

Kuvičok jarabý hniezdi v mesiacoch aprílmáj, vo vyšších polohách až do júna. Hniezdi v prirodzených stromových dutinách alebo vysekaných ďatlovitými, napríklad barbetovité (Megalaimidae), ktorých dokáže pritom aj usmrtiť. Zvyčajne znáša 4 biele okrúhle vajíčka (priemer 30 zmeraných vajec bol 35,8 x 30,4 mm).[3]

Potrava

upraviť

Kuvičok jarabý sa živý najmä veľkým hmyzom ako sú kobylky, koníky a cikády. Okrem toho uloví aj malé stavovce ako jašterice, drobné vtáky a hlodavce. Existuje pozorovanie, ako ulovil letiacu prepelicu poľnú.[3]

Taxonómia a poddruhy

upraviť

Kuvička jarabého ako prvý taxonomicky zaradil Nicholas Aylward Vigors v roku 1831 ako Noctua cuculoides.[6] V minulosti boli zaradené ako podruhy aj dnes už samostatné druhy kuvičok hnedochrbtý a kuvičok trilkavý.[3]

Rozlišuje sa 8 poddruhov:[7][5]

  • Glaucidium cuculoides cuculoides (Vigors, 1831). Nominátna rasa. Rozšírená na úpätí pohoria Himaláje od severovýchodného Pakistanu po Sikkim.
  • Glaucidium cuculoides austerum Ripley, 1948 od východnéj časti štátu Indie Sikkim, Bhután, severovýchodný Assam, severovýchodný Tibet a severozápadný Myanmar.
  • Glaucidium cuculoides whiteleyi (Blyth, 1867). Západná, centrálna a severovýchodná Čína a severovýchodný Vietnam.
  • Glaucidium cuculoides persimile E. J. O. Hartert, 1910 – Hainan.
  • Glaucidium cuculoides bruegeli (Parrot, 1908) – južný Myanmar a južné Thajsko.
  • Glaucidium cuculoides delacouri Ripley, 1948 – severovýchodný Laos a severozápadný a centrálny Vietnam.
  • Glaucidium cuculoides deignani Ripley, 1948 – juhovýchodné Thajsko a južná Indočína.

Poddruhy G. c. austerum, G. c. delacouri a G. c. deignani považujú autori König a Weick za synonymá poddruhu G. c. rufescens.[3]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 02. novembra 2020
  2. a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016, 2018), rev. 2018-02-25, [cit. 2019-11-10]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p KÖNIG, Claus; WEICK, Friedhelm. Owls of the World. [s.l.] : A&C Black, 2008. 528 s. ISBN 978-0-7136-6548-2. Kapitola Asian Barred Owlet, s. 423 - 424.
  4. a b c d e LEWIS, Deane. Barred Jungle Owlet ~ Glaucidium cuculoides [online]. owlpages.com, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online. (En)
  5. a b c Holt, D.W., Berkley, R., Deppe, C., Enríquez Rocha, P., Petersen, J.L., Rangel Salazar, J.L., Segars, K.P., Wood, K.L. & Marks, J.S. (2019). Asian Barred Owlet (Glaucidium cuculoides). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. [online]. Lynx Edicions, Barcelona., [cit. 2019-11-12]. Dostupné online. (En)
  6. Kuvičok jarabý Glaucidium cuculoides (Vigors, 1831) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2019-11-13]. Dostupné online.
  7. Glaucidium cuculoides [online]. Integrovaný taxonomický informační systém (Integrated Taxonomic Information System – ITIS), [cit. 2019-11-13]. Dostupné online. (En)

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť