Kyselina kaprónová
Kyselina kaprónová, systematicky kyselina hexánová, je karboxylová kyselina odvodená od hexánu. Je to bezfarebná olejovitá tekutina, ktorá vonia po kozách[2] a iných hospodárskych zvieratách, po syre a vosku. Jej soli a estery sa nazývajú kapronáty alebo hexanoáty.
| Kyselina kaprónová | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C6H12O2 |
| Systematický názov | Kyselina hexánová |
| Synonymá | C6:0 |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 116,160 g/mol |
| pKA | 4,85[1] |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 142-62-1 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Jej významným izomérom je kyselina izokaprónová, ktorej deriváty vystupujú v metabolizme niekoľkých aminokyselín.
Názov upraviť
Slovo „kaprónová“ je odvodené od latinského slova capra, koza.[3][4] Podobný názov majú ešte dve ďalšie kyseliny: kaprylová (kyselina oktánová) a kaprínová (kyselina dekánová),[5] ktoré sú takisto pomenované po kozách.[4]
Vlastnosti upraviť
Je to mastná kyselina so stredne dlhým reťazcom (MCFA), ktorá sa bežne nachádza v rôznych zvieracích tukoch a olejoch.[2] Je to bezfarebná olejovitá kvapalina.[2] Takisto je to jedna zo zlúčenín, ktorá spôsobuje charakteristickú nepríjemnú vôňu rozkladajúceho sa obalu semien ginka.[6] Kyselina kaprónová tvorí spolu s kyselinami kaprylovou a kaprínovou asi 15 % tuku v kozom mlieku.[4][7] Je to i jedna zo zložiek vanilky a syrov.[chýba zdroj]
Použitie upraviť
Kyselina kaprónová sa používa na výrobu esterov, ktoré sa používajú ako umelé ochucovadlá, a vo výrobe hexylových derivátov, ako sú napríklad hexylfenoly.[8]
Kyselina kaprónová sa používa pri výrobe parfémov,[2] lubrikantov, vôní alebo farmaceutík.[9] Takisto je možné použiť ju ako prídavok do krmiva.[9] Niektoré lieky progestogenu sa predávajú ako kapronáty, napríklad hydroxyprogesterón kapronát a gestonorón kapronát.[chýba zdroj]
Referencie upraviť
- ↑ MOORE, John W.. Chemistry : the molecular science. Belmont, CA : Brooks/Cole Cengage Learning, 2011. (4th ed.) Dostupné online. ISBN 978-1-4390-4930-3.
- ↑ a b c d PUBCHEM. Hexanoic acid [online]. pubchem.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Definition of CAPROIC ACID [online]. www.merriam-webster.com, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c KOMPAN, Dragomir; KOMPREJ, Andreja. The Effect of Fatty Acids in Goat Milk on Health. [s.l.] : InTech, 2012-09-26. DOI: 10.5772/50769. Dostupné online. ISBN 978-953-51-0765-1. DOI:10.5772/50769 (po anglicky)
- ↑ ŠKÁRKA, Bohumil; FERENČÍK, Miroslav. Biochémia. 3. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1992. ISBN 80-05-01076-1. S. 220.
- ↑ The Ginkgo Tree
- ↑ RIEMENSCHNEIDER, R.W.; ELLIS, N.R.. THE COMPONENT FATTY ACIDS OF GOAT MILK FAT. Journal of Biological Chemistry, 1936-02, roč. 113, čís. 1, s. 219–233. Dostupné online [cit. 2022-10-28]. ISSN 0021-9258. DOI: 10.1016/s0021-9258(18)74908-9.
- ↑ The Merck index : an encyclopedia of chemicals, drugs, and biologicals. Rahway, N.J., U.S.A. : Merck, 1989. (11th ed., centennial ed.) Dostupné online. ISBN 0-911910-28-X.
- ↑ a b CHEN, Wei-Shan; STRIK, David P.B.T.B.; BUISMAN, Cees J.N.. Production of Caproic Acid from Mixed Organic Waste: An Environmental Life Cycle Perspective. Environmental Science & Technology, 2017-06-20, roč. 51, čís. 12, s. 7159–7168. Dostupné online [cit. 2022-10-28]. ISSN 0013-936X. DOI: 10.1021/acs.est.6b06220. (po anglicky)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Caproic acid na anglickej Wikipédii.