Wikipédia

Leo albus

Kamenná skulptúra ležiaceho leva z prvej polovice 13. storočia.

Leo albus[1][2] alebo Leo Albus[3] (v preklade z lat.: biely lev) je kamenná skulptúra ležiaceho leva z prvej polovice 13. storočia.[1] Ide o najstaršiu románsku kameňosochársku prácu na území dnešného Slovenska. Socha bola pravdepodobne zhotovená domácim umelcom z travertínu. V priebehu storočí sa jej poloha niekoľkokrát zmenila. Skulptúra sa najprv nachádzala v exteriéri pred už dnes neexistujúcim južným portálom, neskôr pred jednou z kanónií.[4] V súčasnosti je umiestnená v lapidáriu Katedrály svätého Martina v Spišskej Kapitule.[5]

Leo albus
Biely lev
kamenná skulptúra
Leo albus pred kanóniou č. 15 z roku 1905
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Levoča
mesto Spišské Podhradie
miestna časť Spišská Kapitula
Súradnice 49°00′03″S 20°44′27″V / 49,000913°S 20,740767°V / 49.000913; 20.740767
Autor neznámy
Štýl románske umenie
Materiál travertín
Vznik 1220 – 1240
Poloha sochárskeho diela na Slovensku
Poloha sochárskeho diela na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Leo albus
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Opis upraviť

Leo albus je skulptúra ležiaceho leva bez hrivy s otvorenou knihou medzi labami.[6] Pomenovanie biely lev socha získala vďaka travertínu, ktorý má prevažne biele sfarbenie [4] Proporcie tela leva sú naznačené v nízkom reliéfe, najmä v oblasti papule.[7] Svojím jednoduchým spracovaním svedčí o práci domáceho umelca, čo môže poslúžiť aj ako výpoveď o tom, ako si miestni obyvatelia predstavovali leva.[4] Pôvodná funkcia a umiestnenie sú interpretované rôzne. Motív knihy nasvedčuje tomu, že ide o symbol evanjelistu Mareka.[7] Práve Evanjelium podľa Marka sa začína správou o pôsobení Jána Krstiteľa na púšti, ktorej symbolom je práve lev.[8]

Motív leva v kresťanskom mysticizme symbolizuje víťazstvo kresťanstva nad pohanstvom.[9] To môže naznačovať, že socha bola určená do interiéru chrámu. Podľa iných teórií bol ale vznik Lea alba priamo spojený s architektúrou chrámu alebo súvisel s výzdobou južného portálu či jednej z kanónií. Existuje hypotéza, že sa jednalo o dvojicu levov umiestnených pred portálom, ako to bolo podľa iných súdobých vzorov v oblasti nemecky hovoriacich krajinách alebo na území dnešného Chorvátska či Česka.[7] Dobrým príkladom komparácie sú tzv. kouřimští lvi v Kostole svätého Štefana v Kouřime (prvá tretina 13. storočia, dnes Národní muzeum v Prahe) alebo dve sochy levov pred portálom Kláštora Porta Coeli v Předklášteří pri Tišnove, ktorých výtvarná hodnota a kvalita je vzdialená štylizovanej forme Lea alba.[10][9] Námet sochy leva bol pravdepodobne prenesený z románskeho sochárstva v Itálii, odkiaľ sa rozšíril ďalej do strednej Európy.[pozn. 1][9] Z uhorského prostredia je zachovaným príkladom lev z portálu (tzv. porta speciosa) Ostrihomskej katedrály (asi 12. storočie). Počas archeologického výskumu v roku 2006 neďaleko Rotundy Dvanástich apoštolov v Bíni objavili fragment hornej časti leva (začiatok 13. storočia), ktorý bol pravdepodobne súčasťou dvojice levov pred portálom bývalého premonštrátskeho kláštora (dnes Kostol nanebovzatia Panny Márie).[12] Hlavný zdroj motívu siaha až do ranokresťanského umenia, ktoré sa inšpirovalo z bohatých predlôh antického rímskeho umenia.[pozn. 2][9]

V odbornej literatúre je Leo albus uvádzaný ako jeden zo zriedkavých príkladov románskej kameňosochárskej práce na území dnešného Slovenska. Datovanie sochy sa spájalo s výstavbou Katedrály svätého Martina v druhej polovici a prípadne v tretej štvrtine 13. storočia. Novšie práce sochu datujú do prvej tretiny 13. storočia. Na základe nových zistení výskumu sa potvrdzuje aj jej umiestenie na podstavci pri južnom portáli.[7] Umiestnenie sochy je stále predmetom vedeckej diskusie. Do 70. rokov 20. storočia bol Leo albus umiestený pred kanóniou č. 15. Neskôr bol premiestnený na prízemie katedrály pri severnom portáli. Po výskume a rekonštrukčných prácach medzi rokmi 2009 až 2013 bola socha umiestená na druhom poschodí v lapidáriu Katedrály svätého Martina.[6][5] V roku 2009 vydala Slovenská pošta poštovú známku v nominálnej hodnote 0,50 €, s vyobrazením Lea alba, od akad. mal. Petra Uchnára a Mgr. art. Petra Biľaka.[13]

Galéria upraviť

Poznámky upraviť

  1. ↑ Ide o architektonický prvok tzv. styloforos (stiloforo). Predstavuje sochu v tvare ľudskej alebo zvieracej bytosti, najmä leva, ktorá tvorí podstavec stĺpa portika alebo kazateľnice v období protorenesancie.[11]
  2. ↑ Námet leva bol počas 1. – 3. storočia v Rímskej ríši symbolom orientálnych náboženských kultov, ktorých šíritelia boli legionári z Východu. Súčasťou týchto kultov bolo uctievanie zvierat, ako napríklad perzský mithraizmus, ktorý sa vyznačoval levou symbolikou. Pravdepodobne ranokresťanské umenie v snahe paralyzovať vplyv orientálnych kultov vytvára levie sochy, ktorých symbolika mala novú kresťanskú náplň.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b Leo albus In: Arslexicon [online]. Príprava vydania Barbara Balážová, Bibiana Pomfyová. [Cit. 2022-03-10]. Dostupné online.
  2. ↑ BURDOVÁ, Dana. Utajený kozmogram rozetového okna minoritského kostola v Levoči: K interpretácii tvaroslovia gotickej architektúry. Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo (Bratislava: Slovenské národné múzeum, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky), 2000, roč. 49, čís. 1, s. 10. Dostupné online [cit. 2022-03-11]. ISSN 1335-4353.
  3. ↑ MLYNKA, Ladislav. Slovensko a jeho kultúra – jednota z rozmanitosti. Slovenský národopis (Bratislava: Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV), 2005, roč. 53, čís. 1, s. 94. ISSN 1339-9357.
  4. ↑ a b c KUCHARÍK, Juraj. Spiš. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 62.
  5. ↑ a b BIZOŇOVÁ, Monika. Tajné zákutia Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule. Dejiny (Prešov: Inštitút histórie, Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity), 2019, čís. 1, s. 103 – 105. Dostupné online [cit. 2020-03-15]. ISSN 1337-0707.
  6. ↑ a b Magdaléna Janovská. Leo albus – Biely lev. In: Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule. Ed. Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník. Spišské Podhradie : Rímskokatolická cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, 2017. ISBN 978-80-971341-5-0. Kapitola Umeleckohistorické diela, s. 277.
  7. ↑ a b c d Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule. Ed. Magdaléna Janovská, Vladimír Olejník. Spišské Podhradie : Rímskokatolická cirkev Biskupstvo Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, 2017. ISBN 978-80-971341-5-0. Kapitola Kolegiátny Kostol sv. Martina, s. 46.
  8. ↑ BURIAN, Václav. Leo albus. Listy: časopis československé socialistické opozice (Olomouc: Nakladatelství Burian a Tichák), 2011, roč. 41, čís. 4, s. 55. ISSN 1210-1222.
  9. ↑ a b c d NOVOTNÝ, Boris. Nejstarší monumetální skultpura na Moravě. Věda a život: časopis Československé společnosti pro šíření poltických a vědeckých znalostí (Praha: Orbis), 1962, čís. 11, s. 664 – 665. ISSN 0322-8258.
  10. ↑ PAVEL, Jakub. Dějin umění v Československu: stavitelství, sochařství, malířství. Praha : Práce, 1978. S. 38.
  11. ↑ stiloforo In: Treccani (Enciclopedia Italiana di scienze, lettere ed arti) [online]. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana, [cit. 2022-03-23]. Dostupné online. (po taliansky)
  12. ↑ POMFYOVÁ, Bibiana; SAMUEL, Marián. Románsky lev z Bíne. Pamiatky a múzeá: revue pre kultúrne dedičstvo (Bratislava: Slovenské národné múzeum, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky), 2013, roč. 62, čís. 2, s. 2 – 7. Dostupné online [cit. 2022-11-06]. ISSN 1335-4353.
  13. ↑ Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule [online]. Bratislava: Poštová filatelistická služba – Slovenská pošta, [cit. 2022-03-10]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • FIALA, Andrej. K otázke románskej plastiky Leo albus. Vlastivedný časopis: revue kultúrneho dedičstva Slovenska (Bratislava: Obzor), 1980, roč. 29, čís. 4, s. 186 – 187. ISSN 0139-6668.

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Leo_albus&oldid=7486912“