LibreOffice

Kancelársky balík.

LibreOffice (/ˌliː.brəˈɒ.fɪs/) je kancelársky balík publikovaný ako slobodný softvér s licenciou LGPLv3 na operačných systémoch Microsoft Windows, macOS, Linux, Solaris a FreeBSD. Je kompatibilný s ďalšími významnými kancelárskymi balíkmi. Názov projektu vznikol spojením slov libre (slobodný v španielčine a francúzštine) a office (kancelária v angličtine).

LibreOffice
LibreOffice Logo Flat.svg
Logo
LibreOffice 7.2.4.1 start centre screenshot.png
Štartovacie menu LibreOffice 7.2 (Linux)
Základné informácie
VývojárThe Document Foundation
Posledná stabilná verzia7.4.0 (18. august 2022; pred 100 dňami [1])
Operačný systémMicrosoft Windows, Mac OS X, GNU/Linux, Solaris, FreeBSD
LokalizáciaC++, Java
Typ softvérukancelársky balík
LicenciaLGPL
Ďalšie odkazy
Webová stránkask.libreoffice.org

Computer n screen.svg Pozri aj Informačný portál

HistóriaUpraviť

 
LibreOffice 4.4

28. septembra 2010 skupina vývojárov opustila projekt OpenOffice.org a založila skupinu The Document Foundation, ktorá prevzala vývoj kancelárskeho balíku pod dočasným názvom LibreOffice. The Document Foundation vznikla z obavy, že Oracle Corporation projekt OpenOffice.org zruší, podobne ako sa stalo s operačným systémom OpenSolaris.

Firma Oracle bola pozvaná, aby sa stala členom The Document Foundation s očakávaním, že značku OpenOffice.org projektu daruje.[2] Oracle však projekt odmietol a požadoval, aby členovia predstavenstva OpenOffice.org, ktorí sa podieľali na LibreOffice, rezignovali. Na konci októbra 2010 opustilo OpenOffice.org 33 vývojárov a pridružili sa k The Document Foundation.[3][4][5] Tak definitívne vznikla ďalšia paralelná vývojová vetva (fork) OpenOffice.org.

Projekt Go-oo bol zrušený v prospech LibreOffice a niektoré jeho funkcie boli zaradené do do LibreOffice.[6] Vývojári očakávali, že zvláštne funkcie z iných odnoží OpenOffice.org budú taktiež začlenené do LibreOffice.[7][8]

20. januára 2011 sa Pardus stal prvou distribúciou Linuxu, obsahujúcou LibreOffice ako prednastavený kancelársky balík.[9] Firmy Canonical, Novell a Red Hat oznámili, že LibreOffice zaradia ako východzí kancelársky balík do svojich operačných systémov.[10] LibreOffice sa tak vo verzii 3.3 objavil na jar 2011 v nových vydaniach Ubuntu 11.04 a openSUSE 11.4.[11][12]

História verziíUpraviť

Prvá dostupná verzia LibreOffice bola LibreOffice 3.3, vydaná 25. januára 2011. Od júna 2011 boli vydávané verzie z dvoch sérií, 3.3 a 3.4, ktorá bola od verzie 3.4.2 označená za vhodnú také pre firemné použitie.

Verzia 3.5.0, bola vydaná 14. februára 2012. Medzi zmenami je podpora nového spôsobu šifrovania súborov AES, možnosť vkladania multimédií ako odkaz, nový spôsob výberu farieb, import súborov Microsoft Visio, podpora pre Javu verzie 7 či upravené nástrojové lišty a úchyty objektov.

 
LibreOffice Prezentácia
 
LibreOffice Textový dokument

V aplikácii Writer bolo prepracované rozhranie pre úpravu hlavičky a pätičky a zobrazenie zalomenia strany a bol vylepšený import formátov RTF a DOCX. V aplikácii Calc je novinkou viacriadkové vstupné pole, zvýšenie maximálneho počtu listov, vylepšené okno filtru, neobmedzený počet podmienok pre podmienené formátovanie ako aj nové funkcie a vyhladzovanie zodpovedajúce štandardu ODF 1.2. V module Base pribudol ovládač pre PostgreSQL. Zo zdrojových súborov bolo odstránené množstvo nepoužívaného kódu. Pre Windows je k dispozícii štandardný inštalátor.[13]

Nasledovná tabuľka obsahuje zoznam vydaných verzií, uvedené sú majoritné vydania a posledné vydané aktualizácie:

Hlavná verzia Verzia Dátum vydania Poznámka
3.x 3.3 beta 1 28. september 2010 Prvá dostupná verzia LibreOffice.
3.3 RC 1 5. december 2010
3.3 25. január 2011[14]
3.4 3. jún 2011
3.5 14. február 2012[15]
3.6 8. august 2012[16] Posledná verzia s podporou Windows 2000.
4.x 4.0 7. február 2013[17]
4.1 25. júl 2013[18]
4.2 30. januára 2014
4.3 30. júl 2014
4.4 29. januára 2015
5.x 5.0 5. august 2015[19]
5.1 10. februára 2016
5.2 3. augusta 2016
5.3 1. februára 2017
5.4 28. júla 2017
6.x 6.0 31. januára 2018
6.1 8. August 2018[20]
6.2 7. Február 2019
6.3 8. August 2019
6.4 29. Január 2020
7.x 7.0 5. August 2020[21] Pridaná podpora pre formát ODF vo verzii 1.3.
7.1 3. Február 2021
7.2 9. August 2021
7.3 2. Február 2022[22] Verzia pre MacOS natívne podporuje aj platformu ARM.
7.4 18. August 2022[23] Podpora obrázkov vo formáte WebP. Tabuľky v programe Calc môžu mať až 16 384 stĺpcov.

VlastnostiUpraviť

Popis aplikácii balíka Libre OfficeUpraviť

Aplikácia Poznámky
Writer Writer je Textový procesor s podobnými funkciami a podporou formátov ako Microsoft Word alebo WordPerfect. Má rozsiahle možnosti spracovania textu v režimu WYSIWYG, ale je možné ho taktiež použiť ako základný textový editor.
Calc Je tabuľkový procesor podobný programu Microsoft Excel alebo Lotus 1-2-3.
Impress Prezentačný program připomínající aplikáciu Microsoft PowerPoint. Program Impress podporuje viacero súborových formátov ako PPTX, ODP, and SXI.
Draw Editor vektorovej grafiky a nástroj pre tvorbu diagramov a kreslenia podobný aplikáciam Microsoft Visio, CorelDRAW alebo Adobe Photoshop. Je možné použiť ho na vytváranie výkresov a vývojových diagramov. Rovnako obsahuje aj funkcie ako majú aj niektoré programy pre sadzbu dokumentov ako Scribus, alebo Microsoft Publisher. Je možné ho použiť ako editor súborov PDF.
Math Je program určený pre vytváranie a úpravu matematických vzorcov. Program používa variantu XML na vytváranie vzorov, tak ako je to definované v špecifikácii OpenDocument. Vytvorené vzorce se dajú použiť aj iných programoch balíka LibreOffice, ako sú dokumenty vytvorené aplikáciami Writer, alebo Calc.
Base Je program pre správu databáz, podobný aplikácii Microsoft Access. LibreOffice Base umožňuje vytváranie a správu databáz, rovnako aj prípravu formulárov a zostáv, ktoré koncovým používateľom poskytujú jednoduchý prístup k dátam. Rovnako ako Microsoft Access môže byť použitý k vytváraniu malých vstavaných (embedded) databáz, ktoré sú uložené spolu so súbormi dokumentov (pomocou HSQLDB (Java) a modulu Firebird (C++). Pre náročnejšie úlohy je možné ho použiť ako front-end k iným databázovým systémom, vrátane databáze Access Database Engine (ACE/JET]), dátových zdrojov ODBC/JDBC, MySQL, MariaDB, PostgreSQL a Microsoft Access.

ReferencieUpraviť

  1. https://taming-libreoffice.com/2022/08/libreoffice-7-4-community-release/
  2. OpenOffice.org Community announces The Document Foundation [online]. The Document Foundation, 28 September 2010, [cit. 2010-10-21]. Dostupné online.
  3. RICKY. And So The Exodus Begins – 33 Developers Leave OpenOffice.org. Digitizor, November 2010. Dostupné online [cit. 2010-11-01].
  4. COLLINS, Barry. OpenOffice group breaks away from Oracle [online]. PC Pro, [cit. 2010-09-29]. Dostupné online.
  5. CLARKE, Gavin. OpenOffice files Oracle divorce papers [online]. The Register, [cit. 2010-09-29]. Dostupné online.
  6. Go-oo homepage
  7. The Document Foundation FAQ [online]. The Document Foundation, 28 September 2010, [cit. 2010-10-05]. Dostupné online.
  8. EDGE, Jake. Michael Meeks talks about LibreOffice and the Document Foundation [online]. Linux Weekly News, 28 September 2010. Dostupné online.
  9. pardus 2011 Beta Recenze - nejvíce vzrušující distro roku?
  10. COLLINS, Barry. OpenOffice group breaks away from Oracle [online]. PC Pro, [cit. 2010-09-29]. Dostupné online.
  11. BOŘÁNEK, Roman. Recenze Ubuntu 11.04 Natty Narwhal [online]. 2011-04-28, [cit. 2011-06-28]. Dostupné online.
  12. JELÍNEK, Lukáš. Recenze openSUSE 11.4 [online]. 2011-03-10, [cit. 2011-06-28]. Dostupné online.
  13. Petr Valach. Nové vlastnosti LibreOffice 3.5 – máte se na co těšit [online]. OpenOffice.cz, 2012-02-07, [cit. 2012-02-19]. Dostupné online.
  14. The Document Foundation launches LibreOffice 3.3
  15. Albert Ryba. LibreOffice 3.5 přinášejí masivní množství novinek [online]. 2012-02-15, [cit. 2012-02-18]. Dostupné online. (česky)
  16. Florian Effenberge. The Document Foundation announces LibreOffice 3.6 with a wealth of new features and improvements [online]. 2012-08-08, [cit. 2012-08-13]. Dostupné online. (anglicky)
  17. Italo Vignoli. The Document Foundation announces LibreOffice 4.0 [online]. 2013-02-07, [cit. 2013-02-21]. Dostupné online. (anglicky)
  18. Italo Vignoli. LibreOffice 4.1: a landmark for interoperability [online]. 2013-07-25, [cit. 2013-09-03]. Dostupné online. (anglicky)
  19. Italo Vignoli. LibreOffice 5.0 stands out from the office suite crowd [online]. 2015-08-05, [cit. 2015-08-27]. Dostupné online. (anglicky)
  20. The Document Foundation announces LibreOffice 6.1, a major release which shows the power of a large and diverse community of contributors [online]. The Document Foundation Blog, 2018-08-08, [cit. 2022-05-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Announcement of LibreOffice 7.0 [online]. The Document Foundation Blog, 2020-08-05, [cit. 2022-05-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. VIGNOLI, Italo. LibreOffice 7.3 Community is better than ever at interoperability [online]. The Document Foundation Blog, 2022-02-02, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. VIGNOLI, Italo. LibreOffice 7.4 Community, a benchmark for interoperability [online]. The Document Foundation Blog, 2022-08-18, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému LibreOffice

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku LibreOffice na českej Wikipédii.