Mařský vrch
Mařský vrch je prírodná pamiatka ev. č. 1240 na vrcholku rovnomenného kopca, neďaleko obce Štítkov v okrese Prachatice. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR.
| Mařský vrch | |
| Prírodná pamiatka | |
.jpg) Balvanové more na vrchole kopca
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Juhočeský kraj |
| Okres | Okres Prachatice |
| Lokalita | Štítkov |
| Nadmorská výška | 870 – 907 m n. m. |
| Súradnice | 49°4′20.81″S 13°50′55.41″V / 49,0724472°S 13,8487250°V |
| Rozloha | 0,0075 km² (1 ha) |
| Vznik | 1. júl 1989 |
| - Vyhlásil | Okresný národný výbor Prachatice |
| Správa | AOPK ČR |
| Kód AOPK ČR | 1240 |
  Mařský vrch Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Mařský vrch | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Neďaleko pamiatky sa nachádza voľne dostupná a prístupná desať metrov[1] vysoká rozhľadňa a rotunda svätého Václava z roku 1935. Južne od prírodnej pamiatky sa nachádza ďalšia prírodná pamiatka Skalka.
Predmet ochrany
upraviť.jpg)
Predmetom ochrany je balvanové pole tvoriace tzv. kamenné more o dĺžke približne 150 metrov a šírke 40 metrov[1], ktoré vzniklo rozpukaním porfýrovej žily v okolitej biotitickej pararulovej hornine.[2] Tieto pukliny sa tiahnu do značnej hĺbky a umožňujú vznik balvanov, ktoré sa v prírodnej pamiatke nachádzajú chaoticky usporiadané a poskladané na sebe. Predpokladá sa, že balvany vznikli ako výsledok mrazového zvetrávania, ktoré vytvorilo prevažne doskové štruktúry s veľkosťou 1 až 3 metre.[2] Proces postupného rozrušovania skalných blokov stále pokračuje, čomu svedčia rovnobežné pukliny na balvanoch.[2] Pole sa skláňa pod uhlom 30°.[1]
Samotný vrchol vrátane chránenej pamiatky nie je zalesnený a vystupujú tu na povrch balvany o rozmeroch až niekoľkých metrov. V balvanovom poli chýba pôdny profil, ktorý až na výnimky, nie je vyvinutý.[1] Ide o význačný vrch na severozápadnom okraji približne 7 kilometrov dlhého zalesneného hrebeňa.[1]
.jpg)
Prírodná pamiatka bola vyhlásená 24. mája 1989 okresným národným výborom Prachatice s účinnosťou od 1. júla 1989[1] Okolo pamiatky sa nachádza 50 metrové ochranné pásmo.[1] Nakoľko sa nachádza na pomerne zle dostupnom mieste, nebola v dejinách výrazne negatívne poškodená či ohrozená. V súčasnosti je dopad na pamiatku minimálny a nebezpečenstvo v podobe zániku nehrozí.[1]
Flóra a fauna
upraviťVäčšina územia pamiatky je bez vegetácie, ale v niektorých tienistých miestach rastie chránený chvostník jedľový, lebo sa tu hromadí humus. Ďalej tu rastie zvonček broskyňolistý (campanula persicifolia), jastrabník lesný (hieracium murorum), brusnica čučoriedková (vaccinium myrthillus), z kríkov potom baza červená (sambucum racemosa).[1] Zo živočíchov sa tu vyskytuje napríklad zástupca pavúkov snovačov Rugathodes bellicosus, ďalej Vretenica severná či jazvec lesný.[1]
Geomorfologické zaradenie vrchu
upraviťGeomorfologicky vrch spadá do geomorfologického celku Šumavské podhorie, podcelku Vimperská vrchovina, geomorfologického okrsku Bělečská vrchovina a podokrsku Štítkovská vrchovina[3].
Referencie
upraviť- ↑ a b c d e f g h i j Plán péče o přírodní památku Mařský vrch mezi lety 2007 až 2016 [online]. . [ http://www.kraj-jihocesky.cz/file.php?par[id_r]=27453&par[view]=0 Dostupné online.]
- ↑ a b c Významné geologické lokality - Mařský vrch [online]. Česká geologická služba, [cit. 2011-01-02]. Dostupné online.
- ↑ Břetislav Balatka, Jan Kalvoda - Geomorfologické členění reliéfu Čech (Kartografie Praha, 2006, ISBN 80-7011-913-6)
Pozri aj
upraviťExterné odkazy
upraviťZdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mařský vrch na českej Wikipédii.