Margaréta z Antiochie

	Svätá ; Margaréta z Antiochie
	panna a mučenica
	; Svätá Margita od Giulia Romana
Biografické údaje
Narodenie	290 ?; Antiochia (dnes Yalvaç, Turecko)
Úmrtie	305 ?; Antiochia ?
Uctievanie
Atribúty	kríž alebo fakľa v ruke, drak (na reťazi) pri nohách
Patronát	tehotných a rodiacich žien, mladých matiek, mladých dievčat, pastierov a farmárov
Cirkev	Rímskokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev
Sviatok	20. júl (Rímskokatolícka cirkev (ľubovoľná spomienka), ; 13. júl (Pravoslávna cirkev)
Odkazy
	Margaréta z Antiochie; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Svätá Margaréta z Antiochie^[1] (iné názvy: Margaréta Antiochijská^[2], Margita Antiochijská^[1] alebo vo východoeurópskych krajinách Marína z Antiochie/Antiochijská^[2]^[3]^[1] či Pelagia^[4]) bola podľa legendy panna umučená pre svoju kresťanskú vieru za vlády cisára Diokleciána. Svätá Margaréta býva zvyčajne znázorňovaná s drakom.^[3] Je jednou zo Štrnástich svätých pomocníkov ako patrónka rodičiek. Pre údajné prisľúbenia veriacim na jej príhovor bol jej kult najviac rozšírený v stredoveku.

O jej existencii neexistujú spoľahlivé zdroje^[4], preto je možné, že táto svätica nemusela existovať.^[3]^[5] Navyše jej život má veľmi podobný vývoj ako u svätej Kataríny Alexandrijskej, preto bývajú niekedy zobrazované spolu.^[3]

Legenda

Svätá Margaréta s drakom pri nohách (maľba na dreve z 1497, Nemecko)

Meno tejto svätice sa prvýkrát objavuje na Západe v martyrológiu od Rabanusa Maurusa v 9. storočí.^[5]

Margaréta bola podľa legendy dcérou pohanského kňaza Aedisia z Antiochie.^[5] Niektoré zdroje udávajú jej narodenie do roku 290.^[1] Pravdepodobne jej zomrela matka, keď mala päť rokov.^[2] V náhradnej rodine ju pestúnka, ktorá bola kresťankou, vychovávala v tejto viere.^[2] Keďže bola pekná, všimol si ju miestodržiteľ Olybrius, ktorý sa ju snažil zviesť.^[2]^[5] Vyzýval ju, aby sa klaňala pohanským bohom.^[1] Keďže neuspel, mučil ju a zvádzal mnohými neuveriteľnými spôsobmi.^[4] Podľa tradovania sa jej rany zázračne hojili.^[1] Mučenie pokračovalo, až kým ju za panovania cisára Diokleciána nepopravili.^[5] Podľa legendy jej odťali hlavu na námestí.^[3] Nespoľahlivé údaje hovoria o roku 305^[2] alebo 282. Podľa legendy sa mnoho ľudí vďaka nej obrátilo na kresťanskú vieru.^[5]

Jej život spísal vraj očitý svedok Theotimus.^[3] Tradovaná legenda je však podľa viacerých autorov príliš prehnaná, pretože sa v mnohých verziách uvádza jej boj s drakom, ktorý sa pripravoval zhltnúť ju.^[3]^[4]^[5] Margaréta však nad ním zvíťazila, keď mu ukázala znamenie kríža. Niektorí autori vykladajú draka ako jej vidiny, ktoré mala vo väzení.^[1]^[2]

Historickosť Margaréty

O existencii Margaréty Antiochijskej neexistujú spoľahlivé zdroje^[4]. Viacerí historici sa domnievajú, že v skutočnosti ani neexistovala a jej príbeh bol vymyslený.^[3]^[5] Túto tendenciu potvrdzuje aj vývoj v Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá upúšťa od jej kultu.

Uctievanie

Zobrazovanie

Margaréta z Antiochie je zobrazovaná s malým krížom, prípadne fakľou alebo palmou ako symbolom mučeníctva.^[2] Na základe legendy je často pri jej nohách drak, ktorého drží na reťazi.^[2] Zvlášť na starých obrazoch a ikonách býva zobrazovaná so sv. Katarínou Alexandrijskou a sv. Barborou.

Kult v stredoveku

Breviár zo Salisbury uvádza, že Margaréta na sklonku života prisľúbila, že tí, čo napíšu alebo budú čítať príbeh jej života, dostanú v nebi nesmrteľnú korunu a tí, ktorí ju budú vzývať v hodine smrti, uniknú úkladom diabla.^[5] V prísľuboch pamätala na tých, ktorí zapália na jej počesť sviece a dostane sa im potrebnej ochrany, ako aj na tehotné ženy, ktoré sa pri jej uctení vyhnú podobne, ako ich deti nebezpečenstvu spojenému s pôrodom.^[5] Týmto si získala už v ranom stredoveku nesmiernu popularitu, aj keď pápež Geláz I. v roku 494 vyhlásil jej legendu za apokryfnú (nepravdivú, falošnú) a Margaréta nikdy vlastne nemala starobylý liturgický kult.^[5] Jej meno sa prvýkrát objavuje v martyrológiu Rabana Maura v 9. storočí.^[5]

Sv. Margaréta Antiochijská (miniatúra, okolo r. 1440)

Kult svätej Margaréty je veľmi starobylý a hlavne v stredoveku patrila k najpopulárnejším pannám mučeníčkam.^[3]^[4] Najväčšiu slávu požívala počas obdobia križiackych výprav.^[5] Stala sa aj oficiálnou patrónkou rodičiek v rámci uznávaných Štrnástich svätých pomocníkov,^[2]^[5] ktorých úcta dosiahla vrchol v 15. storočí. Jana z Arku verila, že ju v jej misii povzbudzoval hlas Margaréty Antiochijskej.^[2]^[5]

Kult v novoveku

Aj keď jej meno vypadlo zo všeobecného liturgického kalendára v roku 1969,^[4]^[5] Rímske martyrológium z 2004 ju uvádza v Rímskokatolíckej cirkvi na 20. júl ako ľubovoľnú spomienku.^[6] Jej kult v rímskokatolíckej cirkvi je však potláčaný.^[5] Vo východných kresťanských cirkvách sa pripomína 13. júla.^[5]

Relikvie

Jej údajné relikvie preniesli v roku 908 z Byzancie do kostola San Pietro della Valle neďaleko Bodamského jazera. Odtiaľ boli v roku 1145 presunuté do Montefalconskej katedrály a v roku 1213 z nich časť získali Benátky.^[5]

Uctievanie na Slovensku

Kaplnka sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch je najstaršou sakrálnou stavbou zasvätenou tejto svätici na Slovensku.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Plaveči.

Na Slovensku sa nachádza 23 kostolov, ktoré sú zasvätené tejto svätici. Najstarším je kostol v Kopčanoch, ktorý bol postavený zhruba v 9. až 10. storočí. Okrem neho sa tu vyskytujú aj ďalšie chrámy^[7]:

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g STANKAYOVÁ, Anna. Margitu ani Apolinára krutosť nezmohla [online]. Katolícke noviny, 2021-07-20, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k Margaréta (Marína) z Antiochie, panna a mučenica : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)
↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
↑ Kostoly Slovenska [online]. www.kostolyslovenska.sk, [cit. 2023-07-10]. Treba zadať patrocínium Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej. Dostupné online. Archivované 2023-03-06 z originálu.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Margaréta z Antiochie

[:1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g STANKAYOVÁ, Anna. Margitu ani Apolinára krutosť nezmohla [online]. Katolícke noviny, 2021-07-20, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.

[:2-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k Margaréta (Marína) z Antiochie, panna a mučenica : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-07-10]. Dostupné online.

[:0-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)

[:3-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)

[:4-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)

[6] Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)

[7] Kostoly Slovenska [online]. www.kostolyslovenska.sk, [cit. 2023-07-10]. Treba zadať patrocínium Rímskokatolícky kostol sv. Margity Antiochijskej. Dostupné online. Archivované 2023-03-06 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]