Mesiace Urána
Mesiace Urána sú prirodzené satelity planéty Urán. Na základe charakteru obežných dráh sa mesiace Urána rozdeľujú do štyroch skupín, zvyčajne nazývaných rodiny.
Vnútorné mesiace s pravidelnými dráhami
upraviťTieto mesiace obiehajú v blízkosti planéty po dráhach v rovinách ležiacich takmer presne v rovine rovníka planéty, pričom dráhy sú prakticky kruhové. Ich rotácia je viazaná. Do tejto rodiny patria Ophelia, Bianca, Cressida, Desdemona, Juliet, Portia, Rosalind, Belinda, Puck, Perdita, Mab a Cupid.
Vonkajšie mesiace s pravidelnými dráhami
upraviťTieto mesiace obiehajú v strednej vzdialenosti od planéty po dráhach v rovinách ležiacich takmer presne v rovine rovníka planéty, pričom dráhy sú prakticky kruhové. Ich rotácia je viazaná. Do tejto rodiny patria Miranda, Ariel, Umbriel, Titania a Oberon.
Mesiace s nepravidelnými prográdnymi dráhami
upraviťTieto mesiace obiehajú vo väčších vzdialenostiach od planéty po viac či menej výstredných prográdnych dráhach. Ide pravdepodobne o zachytené transneptúnske telesá. Do tejto rodiny patrí zatiaľ jediný člen – Margaret.
Mesiace s nepravidelnými retrográdnymi dráhami
upraviťTieto mesiace obiehajú vo väčších vzdialenostiach od planéty po viac či menej výstredných retrográdnych dráhach. Ide pravdepodobne o zachytené transneptúnske telesá. Do tejto rodiny patria Caliban, Stephano, Trinculo, Sycorax, Prospero, Setebos, Francisco a Ferdinand.
Mesiace sú pomenované podľa postáv z diel Alexandra Popa a Williama Shakespeara (niektoré z nich sú zároveň mytologické). Jedenásť z mesiacov Urána objavila sonda Voyager 2, pričom jeden z nich (Perdita) bol objavený až pri neskorších štúdiách fotografií.
Vznik mesiacov
upraviťVznik veľkých Uránových mesiacov prebehol pravdepodobne rovnakým spôsobom, akým vznikali kamenné planéty – akréciou z disku okolo protoplanéty. Keďže je však Urán veľmi vzdialený od Slnka, v žiadnej z fáz vzniku mesiacov nevystúpila teplota na vysoké hodnoty. Preto nedošlo k úniku ľahkotaviteľných látok z pôvodného disku okolo vznikajúcej planéty. Väčšina malých mesiacov sú zrejme planétky, ktoré boli neskôr zachytené gravitáciou Urána.[1]
História objavu
upraviťPrvé dva mesiace objavil ešte objaviteľ planéty William Herschel.[2] Do roku 1986 sme poznali iba 5 najväčších mesiacov. V tomto roku planétu navštívila sonda Voyager 2, na ktorej snímkach sa našlo jedenásť ďalších mesiacov. Vzdialené mesiace boli objavené až po roku 1997.
Zoznam mesiacov
upraviťMeno | Označenie | Elementy dráhy | Rozmer (km) | Magnitúda | Rok objavu | Objaviteľ | ||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
definit. | predbežné | veľká polos (103 km) | excentricita | Sklon dráhy (°) | doba obehu (dni) | |||||
Cordelia | VI | S/1986 U7 | 49,8 | 0,0003 | 0,0850 | 0,3350 | 40 | 23,1 | 1986 | R. Terrile / Voyager 2 |
Ophelia | VII | S/1986 U8 | 53,8 | 0,0099 | 0,1040 | 0,3764 | 42 | 22,8 | 1986 | R. Terrile / Voyager 2 |
Bianca | VIII | S/1986 U9 | 59,2 | 0,0009 | 0,1930 | 0,4346 | 51 | 22,0 | 1986 | Voyager 2 |
Cressida | IX | S/1986 U3 | 61,8 | 0,0004 | 0,0060 | 0,4636 | 80 | 21,1 | 1986 | S. P. Synnott / Voyager 2 |
Desdemona | X | S/1986 U6 | 62,7 | 0,0001 | 0,1130 | 0,4737 | 64 | 21,5 | 1986 | S. P. Synnott / Voyager 2 |
Juliet | XI | S/1986 U2 | 64,4 | 0,0007 | 0,0650 | 0,4931 | 93 | 20,6 | 1986 | S. P. Synnott / Voyager 2 |
Portia | XII | S/1986 U1 | 66,1 | 0,0001 | 0,0590 | 0,5132 | 135 | 19,9 | 1986 | S. P. Synnott / Voyager 2 |
Rosalind | XIII | S/1980 S6 | 69,9 | 0,0001 | 0,2790 | 0,5585 | 72 | 21,3 | 1986 | S. P. Synnott / Voyager 2 |
Cupid | XXVII | S/2003 U2 | 74,8 | 0,0000 | 0,0000 | 0,6180 | 10 | 26 | 2003 | M. R. Showalter, J. J. Lissauer |
Belinda | XIV | S/1986 U5 | 75,3 | 0,0001 | 0,0310 | 0,6235 | 80 | 21,0 | 1986 | S. P. Synnott / Voyager 2 |
Perdita | XXV | S/1986 U10 | 76,4 | 0,0000 | 0,0000 | 0,6380 | 20 | 24,0 | 1999 | E. Karkoschka / Voyager 2 |
Puck | XV | S/1985 U1 | 86,0 | 0,0001 | 0,3190 | 0,7618 | 162 | 19,2 | 1985 | S. P. Synnott / Voyager 2 |
Mab | XXVI | S/2003 U1 | 97,7 | 0,0000 | 0,0000 | 0,9229 | 10 | 26 | 2003 | M. R. Showalter, J. J. Lissauer |
Miranda | V | 129,4 | 0,0018 | 4,3380 | 1,4135 | 471 | 15,3 | 1948 | G. Kuiper | |
Ariel | I | 191,0 | 0,0012 | 0,0410 | 2,5204 | 1158 | 13,2 | 1851 | W. Lassell | |
Umbriel | II | 266,3 | 0,0040 | 0,1280 | 4,1442 | 1169 | 14,0 | 1851 | W. Lassell | |
Titania | III | 435,9 | 0,0012 | 0,0790 | 8,7059 | 1578 | 13,0 | 1787 | W. Herschel | |
Oberon | IV | 583,5 | 0,0013 | 0,0680 | 13,4632 | 1522 | 13,2 | 1787 | W. Herschel | |
Francisco | XXII | S/2001 U3 | 4276 | 0,146 | 145,20 | 266,6 | 22 | 25,0 | 2001 | M. Holman et al., B. J. Gladman et al. |
Caliban | XVI | S/1997 U1 | 7231 | 0,143 | 140,90 | 579,7 | 72 | 22,4 | 1997 | B. J. Gladman et al |
Stephano | XX | S/1999 U2 | 8004 | 0,159 | 144,10 | 677,4 | 32 | 24,1 | 1999 | B. J. Gladman et al. |
Trinculo | XXI | S/2001 U1 | 8578 | 0,208 | 167,00 | 759,0 | 18 | 25,4 | 2001 | M. Holman et al. |
Sycorax | XVII | S/1997 U2 | 12179 | 0,522 | 159,40 | 1288,3 | 150 | 20,8 | 1997 | P. D. Nicholson et al. |
Margaret | XXIII | S/2003 U3 | 14345 | 0,661 | 56,60 | 1694,8 | 20 | 25,2 | 2003 | S. S. Sheppard |
Prospero | XVIII | S/1999 U3 | 16243 | 0,443 | 152,00 | 1977,3 | 50 | 23,2 | 1999 | M. Holman et al. |
Setebos | XIX | S/1999 U1 | 17501 | 0,584 | 158,20 | 2234,8 | 47 | 23,3 | 1999 | J. J. Kavelaars et al. |
Ferdinand | XXIV | S/2001 U2 | 20901 | 0,368 | 169,80 | 2823,4 | 21 | 25,1 | 2001 | M. Holman et al., B. J. Gladman et al. |
Poznámky: Magnitúda – je uvedená stredná hodnota magnitúdy (zdanlivej hviezdnej veľkosti) v opozícii Urána so Zemou. – Rozmer – je uvedený stredný priemer telesa (v prípade telies nepravidelného tvaru sú v zátvorke uvedené veľkosti hlavných osí trojosého elipsoidu aproximujúceho tvar mesiaca); pri malých telesách sú rozmery odhadnuté na základe pozorovanej magnitúdy a predpokladaného albeda týchto telies (0,04).
Referencie
upraviť- ↑ GRYGAR, Jiří. Nebeský cestopis [online]. Český rozhlas Leonardo, 2009-01-10, [cit. 2009-01-11]. Kapitola Co víme o Uranu. Čas 30:10 od začiatku stopáže. Dostupné online.
- ↑ Astronómia [online]. Pedagogická fakulta Západočeskej univerzity, 2007, [cit. 2009-01-18]. Kapitola Uran. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťExterné odkazy
upraviť- Mesiace slnečnej sústavy (The Planetary Society) Archivované 2005-04-11 na Wayback Machine (po anglicky)
- Stránka Scotta Shepparda (po anglicky)
- Stránka JPL – dynamika slnečného systému (po anglicky)
- Properties of the planetary satellites of the solar system / W. R. Johnston (po anglicky)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uran (planeta) na českej Wikipédii.