Milan Krajniak
Bc. Milan Krajniak (* 30. január 1973, Bojnice)[1] je slovenský politik, ktorý od marca 2020 s prestávkou od 17. marca 2021 do 8. apríla 2021 zastával post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky najprv vo vláde Igora Matoviča a neskôr vo vláde Eduarda Hegera.[2] Od roku 2016 bol poslancom Národnej rady SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť. V roku 2019 neúspešne kandidoval na post prezidenta. Jeho prastrýko bol Ernest Otto.[3]
Milan Krajniak | ||||||||
slovenský politik | ||||||||
16. minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 9. apríl 2021 – 15. mája 2023 | ||||||||
Prezident | Zuzana Čaputová | |||||||
Premiér | Eduard Heger | |||||||
| ||||||||
Bývalý poslanec Národnej rady SR | ||||||||
V úrade 2020 – 2023 | ||||||||
V úrade 2016 – 2020 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 30. január 1973 (51 rokov) Bojnice, ČSSR | |||||||
Politická strana | SME RODINA (2016 – 2024) | |||||||
Alma mater | Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave | |||||||
Rodina | ||||||||
Príbuzní | Ernest Otto (prastrýko) | |||||||
Manželka |
Andrea Krajniaková | |||||||
Deti | Zuzana (* 2003) | |||||||
Odkazy | ||||||||
poslednykriziak.sk | ||||||||
Milan Krajniak (multimediálne súbory) | ||||||||
Životopis
upraviťNarodil sa 30. januára 1973 v Bojniciach. Vyrastal v Prievidzi, na sídlisku Sever. Jeho otec pracoval ako technik v elektrárni v Novákoch a mama učila na gymnáziu v Prievidzi matematiku a výpočtovú techniku. Vyštudoval politológiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.[1]
Od roku 1994 podniká v oblasti marketingu a public relations. V rokoch 1995 až 1997 bol predsedom Občiansko-demokratickej mládeže.[4] V rokoch 1997 – 1998 absolvoval základnú vojenskú službu u 5. pluku špeciálneho určenia – Výsadkového pluku Jozefa Gabčíka v Žiline. 21. novembra 1998 sa oženil. S manželkou Andreou majú dcéru Zuzanu (* 2003) a žijú v bratislavskom Starom Meste.[1]
Politická kariéra
upraviťV rokoch 2003 až 2006 bol členom prezídia Fondu národného majetku SR. V rokoch 2010 až 2012 bol poradcom ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH), okrem iného sa venoval boju proti rómskej kriminalite. Dobrovoľne sa vzdal funkcie v januári 2012, nakoľko mal podľa spisu Gorila patriť medzi členov prezídia FNM, ktorí hlasujú podľa požiadaviek Penty.[5]
V rokoch 2015 až 2017 bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber.[1]
Poslanec SME RODINA
upraviťOd roku 2016 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedom hnutia SME RODINA. Bol predsedom Výboru NR SR pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Bol členom Výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.[6]
Kandidatúra na prezidenta
upraviťNa tlačovej konferencii 31. mája 2018 ohlásil spoločne s predsedom hnutia SME RODINA Borisom Kollárom svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2019.[7] 11. augusta 2018 ohlásil vyzbieranie 15 000 podpisov potrebných na kandidatúru. Posledný podpis získal v Spišskej Novej Vsi.[8]
Minister práce
upraviťAko minister práce, sociálnych vecí a rodiny nastúpil do svojej funkcie niekoľko týždňov po parlamentných voľbách v marci 2020, keď na Slovensku prepukla pandémia koronavírusu. Krajniakovou úlohou bolo vytvoriť a nastaviť kompenzačné schémy pre ľudí, ktorí museli kvôli pandemickým opatreniam zostať doma alebo zatvoriť svoje prevádzky. Takzvaná prvá pomoc prišla už začiatkom apríla 2020.[9]
Krajniak začal reformu dôchodkového systému a presadil rodičovský bonus, vďaka ktorému budú môcť deti prispievať z daní či odvodov na penzie svojim rodičom. Do slovenskej ústavy sa dostal aj dôchodkový strop 40 odpracovaných rokov.[9]
Na tlačovej konferencii strany Sme Rodina 15. marca 2021 oznámil svoju demisiu na poste ministra. Svoju demisiu označil za politické gesto a krok, ktorý má demonštrovať snahu strany Sme rodina o čo najskoršie vyriešenie koaličnej krízy z marca 2021.[10] Toto gesto adresoval koaličným partnerov.[11] Prezidentka Zuzana Čaputová prijala Krajniakovu demisiu 17. marca 2021 a funkciou dočasne poverila ministra dopravy Andreja Doležala.[2] Krajniak sa vrátil do parlamentu ako poslanec 18. marca 2021.[12] Po demisii vlády Igora Matoviča sa opäť vrátil do funkcie ministra práce vo vláde Eduarda Hegera.
Publikácie
upraviť- Úspešní politici slovenských dejín. [Pezinok] : Renesans, 2012. 103 s. ISBN 978-80-89402-57-1.
- Doktrína štátu : národ orlov alebo národ sluhov?. [Pezinok] : Renesans, 2012. 155 s. ISBN 978-80-89402-56-4.
- Banda zlodejov : šokujúca pravda o oligarchoch a politikoch Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Kniha do ucha, 2015. 187 s. ISBN 978-80-972126-0-5.
- Prognóza je dobrá : 27 pútavých príbehov z dejín Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Kniha do ucha, 2024. 217 s. ISBN 978-80-972126-1-2.
Referencie
upraviť- ↑ a b c d O mne [online]. Milan Krajniak, [cit. 2018-06-01]. Dostupné online.
- ↑ a b TASR. Prezidentka prijala demisiu ministra práce, rezort dočasne povedie Doležal. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-03-17. Dostupné online [cit. 2021-03-17]. ISSN 1336-197X.
- ↑ KRAJNIAK, Milan. Som slovenský katolík a odmietam katolícku vinu za vojnové zločiny [online]. poslednykriziak.sk, 2016-05-03, [cit. 2020-07-29]. Dostupné online.
- ↑ BUČKULIAK, Ján; JURČIŠIN, Miroslav; SEDROVIČOVÁ, Blažena. Občiansko-demokratická mládež : 1991 – 2011 [online]. Bratislava: Občiansko-demokratická mládež, 2011, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
- ↑ SITA; TASR. Lipšicov poradca Krajniak požiadal o uvoľnenie pre Gorilu. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-01-13. Dostupné online [cit. 2019-10-18]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Bc. Milan Krajniak [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-06-01]. Dostupné online.
- ↑ DEBNÁR, Ján. Milan Krajniak bude kandidovať za prezidenta. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-05-31. Dostupné online [cit. 2018-06-02].
- ↑ Milan Krajniak získal podpisy pre svoju prezidentskú kandidatúru. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-08-11. Dostupné online [cit. 2018-08-11].
- ↑ a b Chcel reformovať, nakoniec odstúpil. Aký bol Krajniakov rok na ministerstve práce? [online]. Pravda.sk, 2021-03-16, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ kl. Milan Krajniak nečakane podáva demisiu, končí ako minister. Vráti sa do parlamentu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-03-15. Dostupné online [cit. 2021-03-17]. ISSN 1336-1996.
- ↑ HOPKOVÁ, Denisa; RUDOLFOVÁ, Petra. Prezidentka prijala Krajniakovu demisiu. Rezort bude dočasne riadiť Andrej Doležal [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Poslanci pokračujú v rokovaní, do pléna sa vracia exminister Krajniak [online]. Bratislava: TASR, 2021-03-18, [cit. 2021-03-21]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milan Krajniak
Externé odkazy
upraviť- Posledný križiak – osobný web
- PrezidentPomaha.sk – predvolebný web ku kandidatúre na prezidenta (archív)
- Milan Krajniak na webe Národnej rady SR
- Blog Milana Krajniaka na webe denníka SME (2009 – 2014)
- Blog Milana Krajniaka na webe Denníka N (2016 – 2018)
- Články Milana Krajniaka na webe denníka Postoj (2016 – súčasnosť)
- Články Milana Krajniaka na webe denníka Štandard (2020 – súčasnosť)
- Spravodajstvo týkajúce sa Milana Krajniaka na portáli Teraz.sk TASR
- Spravodajstvo týkajúce sa Milana Krajniaka na portáli agentúry SITA