Milorad Pavić
Milorad Pavić (srb. Милорад Павић; * 15. október 1929, Belehrad – † 30. november 2009, Belehrad) bol srbský spisovateľ a historik srbského písomníctva z obdobia 17. – 19. storočia. Je autorom medzinárodne uznávaného románu Chazarský slovník. Prvú knihu vydal v roku 1952. Pochádzal zo starej srbskej rodiny spisovateľov, počnúc 18. storočím až doteraz.
Milorad Pavić | |
srbský spisovateľ | |
Milorad Pavić v roku 2007 | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 15. október 1929 |
Belehrad | |
Úmrtie | 30. november 2009 (80 rokov) |
Belehrad | |
Národnosť | srbská |
Zamestnanie | spisovateľ, historik, prekladateľ |
Manželka | Jasmina Michajlović |
Dielo | |
Žánre | poviedka, román, novela, esej, poézia, dráma |
Obdobie | postmodernizmus |
Témy | história, láska, smrť, posmrtný život, mystika |
Významné práce | Chazarský slovník- román |
Významné ocenenia | člen Srbskej akadémie od 1991, nominovaný na Nobelovu cenu |
Odkazy | |
Milorad Pavić na khazars.com | |
Milorad Pavić (multimediálne súbory na commons) | |
Život
upraviťNarodil sa v Belehrade. Vyštudoval na Belehradskej univerzite fakultu filozofie. Stal sa na nej neskôr profesorom. Študoval aj v Záhrebe, v Paríži na Sorbonne a vo Viedni. Preložil G.G.Byrona a A.S.Puškina. Publikoval 50 autorských diel, romány, poviedky, básne a divadelné hry. Prežil dve bombardovania: Prvé ako dvanásťročný, druhé ako pätnásťročný. Počas nemeckej okupácie Srbska sa naučil nemecky. Ruské lekcie bral od jedného ruského emigranta a anglické od Brita zdržiavajúceho sa v okupovanom Belehrade. Vyučoval literatúru v Novom Sade, Freiburgu, Regensburgu a Belehrade.
Do roku 1984 bol podľa vlastných slov najnečítanejším autorom, po ňom bol najčítanejším srbským spisovateľom. Je aktuálne najprekladanejším spisovateľom Balkánu do mnohých svetových jazykov.
Dielo
upraviťPavićov prínos do literatúry spočíva hlavne vo formálnych experimentoch a inováciách. Zmenil štruktúru románu tak, že do neho transplantoval iné žánre písomníctva, napríklad lexikón (Chazarský slovník) alebo krížovku (Krajinka maľovaná čajom) či hru v taroty, použil tiež štruktúru klepsydry (vodné hodiny). Narušil časovú kontinuitu románu tak, že nemal začiatok ani koniec alebo vytvoril množstvo koncov toho istého príbehu. Ďalšie experimenty s formou uskutočnil v románe-antológii, keď sa pohrával s fiktívnym autorstvom príbehov (román Papírové divadlo[1]) alebo s osobou rozprávača zo záhrobia (román Druhé telo[2]). Tematicky sa Pavić tiež vymyká z hlavného prúdu prozaickej európskej tvorby. Adoptoval si mystiku a históriu Balkánu a Orientu, z ktorých navaril mimoriadne silný elixír autorskej fikcie.
Poézia
upraviť- Palimpsesty, zbierka
- Mesačný kameň, zbierka
Romány
upraviť- Chazarský slovník, 1984
- Krajinka maľovaná čajom, 1988
- Vnútorná strana vetra, 1991
- Posledná láska v Carihrade, 1994
- Kazeta na písacie potreby
- Hlinená armáda, 1999
- Sedem smrteľných hriechov
- Unikát, román – delta
- Druhé telo, 2006
- Farebný chlieb a Neviditeľné zrkadlo, román pre dievčatká a chlapcov
Poviedky
upraviťVydal tieto zbierky poviedok:
- Ruský chrt, Руски хрт, приче, Београд 1979, 215 стр.
- Nové belehradské poviedky, Нове београдске приче, Београд 1981, 360 стр.
- Kôň svätého Marka, Коњи светога Марка, приче, Београд 1976, 159 стр.
- Železná opona, Гвоздена завеса, приче, Нови Сад 1973, 222 стр.
- Hodená rukavica,1989
- Brána sna, Врата сна и друге приче. Дерета, Београд, 2002, 196 стр.
- Poviedka o tráve, Прича о трави и друге приче.
- Papierové divadlo, zbierka poviedok alebo román-antológia
Odborná literatúra
upraviť- Memoáre 18. a 19. storočia – 1964
- Od Baroka ku klasicizmu – 1966
- Zábavník Vuka Karadžića – 1969
- Dejiny srbskej literatúry v dobe baroka – 1970
- Vojislav Ilić a európske básnictvo – 1971
- Gavril Stefanović Venclović – 1972
- Jazyková pamäť a básnický tvar – 1976
- Zrod novej srbskej literatúry – 1983
- Dejiny, vrstvy a štýl – 1985
Knihy v slovenčine
upraviť- Chazarský slovník (Hazarski rečnik / Hazarski rečnik), Bratislava, Vydavatelstvo Slovart, 2003, 2006.
- Vnútorná strana vetra (Унутрашња страна ветра / Unutrašnja strana vetra), Bratislava, Petrus, 2005.
- Posledná láska v Carihrade (Последња љубав у Цариграду / Poslednja ljubav u Carigradu), Bratislava, Slovart, 2007.
- Druhé telo (Друго тело / Drugo telo), Bratislava, Slovart, 2008.
- Krajina maľovaná čajom (Predeo slikan čajem / Predeo slikan čajem), Bratislava, Slovart, 2010.
- Znamienko krásy (Вештачки младеж / Veštački mladež), Bratislava, Slovart, 2011.
Referencie
upraviť- ↑ Papírové divadlo, román-antológia 2008, Mladá Fronta, preklad Stanislava Sýkorová, ISBN 978-80-204-1804-3
- ↑ Druhé telo, román, Slovart, ISBN 978-80-8085-414-0