Otvoriť hlavné menu

Veterník (galaxia)

(Presmerované z NGC 5457)

Súradnice: Hviezdna mapa 14h 03m 12s; 54° 20′ 58″

Veterník
M101 hires STScI-PRC2006-10a.jpg
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typgalaxia
Rektascenzia14h 03m 12,4s
Deklinácia54° 20′ 58″
Vzdialenosť27 mil. ly
Zdanlivá jasnosť (V)7,5
Zdanlivé rozmery (V)10´ x 8´
SúhvezdieVeľká medvedica
Fyzické charakteristiky
Iné označeniaM101, NGC 5457, Arp 26
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Veterník (iné názvy: Messier 101, M 101, NGC 5457, Arp 26) je špirálová galaxia typu Sc v súhvezdí Veľká medvedica s magnitúdou 7,9[1] a uhlovými rozmermi 28,8' × 26,9'.[2] Pohľad zo Zeme smeruje takmer kolmo na rovinu jej disku. Objavil ju Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Drobné škvrny obklopujúce galaxiu, ktoré v skutočnosti sú jasnejšie časti špirálových ramien, objavil a zapísal do katalógu William Herschel.[1]

Nachádza sa vo východnej časti súhvezdia, nad hviezdou Alkaid. Jej vzdialenosť od Slnka je približne 27 miliónov svetelných rokov a je najjasnejším členom skupiny galaxií M 101.[1] V tejto galaxii boli po prvýkrát pozorované hypernovy.

PozorovanieUpraviť

 
Poloha M 101 v súhvezdí Veľkej medvedice

Pri výnimočne dobrých pozorovacích podmienkach je M 101 viditeľná aj obyčajným triédrom. Patrí totiž medzi najjasnejšie galaxie na oblohe, pretože nie je príliš ďaleko od Zeme a je pomerne veľká. Jej nájdenie je pomerne ľahké vďaka tomu, že k nej od jasnej hviezdy Mizar vedie výrazná retiazka hviezd šiestej a siedmej magnitúdy. Kvôli veľkým rozmerom galaxie je potrebné na jej pozorovanie použiť nízke zväčšenie. Jasné jadro a jasné úseky špirálových ramien sú viditeľné až v ďalekohľade s priemerom aspoň 250 mm. Za priaznivých podmienok v ďalekohľade s priemerom 400 mm tieto ramená poskytujú zaujímavý pohľad.

M 101 má veľkú severnú deklináciu, preto je na veľkej časti severnej pologule cirkumpolárna (v celej Európe a v takmer celej Severnej Amerike). Naopak na južnej pologuli je viditeľná iba do stredných zemepisných šírok mierneho pásma. Najvhodnejšie obdobie na jej pozorovanie je od februára do septembra.

História pozorovaniaUpraviť

Galaxiu objavil Pierre Méchain 27. marca 1781.[1] Charles Messier potom túto galaxiu zaradil do svojho katalógu.[1] Opísal ju ako veľmi rozsiahly nejasný oblak bez hviezd na sever od chvosta Veľkej medvedice.[3] William Herschel v roku 1784 poznamenal, že ide o hmlistý objekt, ktorý sa neúspešne pokúšal rozložiť na hviezdy.[3] William Parsons Rosse ju pozoroval v polovici 19. storočia a ako prvý zaznamenal jej špirálový vzhľad, bola to jedna z prvých „špirálových hmlovín“, ktoré objavil.[1] V roku 1966 Halton Arp vydal Katalóg podivných galaxií, do ktorého ju zaradil medzi galaxie s jedným mohutným ramenom.

VlastnostiUpraviť

 
Snímok galaxie M 101. Autor: Scott Anttila.

M 101 leží vo vzdialenosti 27 miliónov svetelných rokov od Zeme a je to špirálová galaxia so široko roztvorenými ramenami, typu Sc[4] alebo presnejšie typu SAB(rs)cd.[2] Pri pohľadu zo Zeme je k pozorovateľovi natočená čelom, ale jej špirálové ramená sú viditeľné iba veľkými ďalekohľadmi. Skutočný priemer galaxie je približne 170 000 svetelných rokov,[1] teda takmer dvojnásobný oproti našej Galaxii. Pozorovanie cefeíd Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom v rokoch 1994 a 1995 umožnilo presné určenie vzdialenosti M 101. Po neskoršej novej kalibrácii tejto metódy tak vychádza vzdialenosť 27 miliónov svetelných rokov.[1] Je najjasnejším členom skupiny galaxii M101.[1] Jedno jej rameno je výrazne mohutnejšie a pravdepodobne je ovplyvnená interakciou s NGC 5474.

Jej zvláštnosťou je veľká populácia oblastí HII a mnoho z nich je veľkých a jasných. Tri sú tak výrazné, že majú vlastné NGC označenia: NGC 5461, NGC 5462 a NGC 5471.[5] V roku 1990 v nej bolo skatalogizovaných 1264 HII oblastí.[6]

V roku 2001 v nej bol pomocou Chandry röntgenový zdroj P98 identifikovaný ako ultražiarivý röntgenový zdroj (ULX) a dostal označenie M101 ULX-1. V roku 2005 pozorovania pomocou Hubbla a XMM-Newton ukázali, že tento zdroj má tiež optický náprotivok, čo naznačovalo, že to je röntgenová dvojhviezda.[7] Ďalšie pozorovania ukázali, že tento systém odporuje teoretickým modelom: na vysvetlenie je potrebná čierna diera s hmotnosťou 20 – 30 slnečných hmotností, ktorá konzumuje materiál rýchlejšie, ako je teoreticky možné.[8]

SupernovyUpraviť

Od počiatku 20. storočia boli v tejto galaxii pozorované 4 supernovy:[1]

  • SN 1909A – objavil ju Max Wolf 26. januára 1909, magnitúda 12,1,[9] pekuliárny typ
  • SN 1951H – objavená v septembri 1951, magnitúda 17,5,[9] typ II
  • SN 1970G – objavil ju Michael Lovas 30. júla 1970, typ II, magnitúda 11,5[9][10]
  • SN 2011fe – objavená 24. augusta 2011, najjasnejšia z týchto štyroch, typ Ia, pri objave magnitúda 17,2, maximálna magnitúda 10,0 od 9. do 15. septembra. Ako prvá supernova tohto typu bola objavená menej ako deň od vzplanutia.[11]

10. februára 2015 v nej bola objavená jasná červená nova M101 OT2015-1.

GalériaUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Galaxie Větrník na českej Wikipédii.

  1. a b c d e f g h i j k SEDS Messier Objects Database: Messier 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  2. a b NASA/IPAC Extragalactic Database: Results for M 101 Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  3. a b SEDS.org, Messier 101: Observations and Descriptions Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  4. SEDS.org: Revised NGC Data for NGC 5457 Hartmut Frommert, Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  5. Star formation in the giant HII regions of M101. The Astrophysical Journal, 1999, s. 238. DOI10.1086/307619.
  6. Hodge, Paul W.; GURWELL, Mark; GOLDADER, Jeffrey D.. The H II regions of M101. I - an atlas of 1264 emission regions. Astrophysical Journal Supplement Series, August 1990, s. 661–670. DOI10.1086/191483.
  7. Kuntz, K.D.. The Optical Counterpart of M101 ULX-1. The Astrophysical Journal, 10 February 2005, s. L31–L34. Dostupné online [cit. 2018-09-09]. DOI10.1086/428571.
  8. Puzzling accretion onto a black hole in the ultraluminous X-ray source M101 ULX-1. Nature, 2013, s. 500. DOI10.1038/nature12762.
  9. a b c Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (IAU), List of Supernovae Navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  10. Universe Today, Afterlife of a Supernova Fraser Cain, Vydané 8. 6. 2005, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)
  11. Sky & Telescope, Supernova Erupts in M101 Kelly Beatty, Vydané 16. 9. 2011, navštívené 28. 12. 2017 (anglicky)