Nohavica (Západné Tatry)

	Nohavica
	vrch
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce	Žiar, Zuberec
Časť	Roháče
Pohorie	Tatry
Podcelok	Západné Tatry
Povodia	Váh, Orava
Nadmorská výška	2 051,7 m n. m. ;
Súradnice	49°11′46″S 19°44′27″V / 49,1960°S 19,7407°V
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po Žiarskou dolinou z obce Žiar
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Nohavica^[1] (2 051,7 m n. m.^[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Leží v závere Žiarskej doliny nad obcou Žiar, približne 15 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.^[3]

Poloha

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče, okrajovo i Liptovské Tatry.^[4] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Žiar a Zuberec.^[1]^[5] Najbližšími sídlami sú južným smerom situovaná Pribylina, Konská, Jakubovany a Žiar, severozápadne leží Zuberec a severne Oravice.^[6] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a severná časť zasahuje do národnej prírodnej rezervácie Roháčske plesá.^[3] Hrebeňom vedie hranica medzi Oravou a Liptovom.

Nohavica leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, nad Smutným sedlom, medzi vrchmi Tri kopy (2 154 m n. m.) a Plačlivé (2 125 m n. m.). Južné svahy klesajú do Žiarskej doliny v Liptove, severné do Smutnej doliny na Orave.^[3] Voda z južne orientovaných svahov hrebeňa odteká Smrečiankou do Váhu, zo severných častí ju odvádza Studený potok do rieky Orava. Do západne ležiaceho Smutného sedla vedú značené chodníky od Ťatliakovej chaty v Roháčskej doline na severe i od Žiarskej chaty v juhozápadne situovanej Žiarskej doline.^[3] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.^[6]

Západným smerom leží Predná Spálená (1 789 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.), Tri kopy (2 154 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Baníkov (2 178 m n. m.), Príslop (2 142 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.) a Široká (1 890 m n. m.), južným Solisko (1 530 m n. m.), Baranec (2 185 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.) a Smrek (2 072 m n. m.), východným Nižná Magura (1 919 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), sedlom oddelené Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.) a Volovec (2 063 m n. m.) a severným Rákoň (1 879 m n. m.), Lúčna (1 653 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.) a Predný Salatín (1 624 m n. m.).^[6]

Skalnatý vrchol^[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier a blízke doliny, pri vhodných podmienkach možno pozorovať aj Oravské Beskydy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.^[8]

po červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu z Baníkova (2 178 m n. m.) cez Smutné sedlo
- od východu z Volovca cez Jamnícke sedlo a Plačlivé
po žltej značke z rázc. Žiarska dolina, ústie cez Baranec a Plačlivé
po modrej značke cez Smutné sedlo:
- od severu od Ťatliakovej chaty
- od juhozápadu z rázc. Žiarska dolina, ústie cez Žiarsku dolinu^[3]

↑ ^a ^b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
↑ Západné Tatry – Roháče. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.