Obelec
Obelec (841,1 m n. m.[1][2]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Radôstka, približne 8 km východne od Kysuckého Nového Mesta.[3]
| Obelec | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Kysucké Nové Mesto, Žilina |
| Obce | Povina, Lutiše |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Podcelok | Vojenné |
| Povodie | Kysuca |
| Nadmorská výška | 841,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°18′06″S 18°53′53″V / 49,3016°S 18,8981°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej z Radôstky
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vojenné.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Kysucké Nové Mesto a Žilina a zasahuje na katastrálne územie obce Povina a Lutiše.[5] Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí ležiaci Horný Vadičov, na východnom obec Radôstka, severne leží Lodno a Klubina a západným smerom Povina a Kysucké Nové Mesto.[3]
Opis upraviť
Obelec je uzlovým vrchom, kde sa stretávajú 4 hrebene; hlavný vedie od (juho)východu z Magury (921 m n. m.) cez Biely vrch (785 m n. m.) a pokračuje severným smerom na Černatín (922 m n. m.), od juhu sa pripája hrebeň od Ľadonhory (999 m n. m.) a západným smerom vybieha rázsocha Kamenná jama. Západným smerom leží Skáčkova hora (732 m n. m.) a Tábor (697 m n. m.), severným Priehyb (813 m n. m.), Kykula (826 m n. m.) a Černatín, východne sa nachádza Kýčera (923 m n. m.), Čierna Lutiša (952 m n. m.) a Vrchrybník (823 m n. m.) a južným smerom Magura, Požeha (799 m n. m.) a Ľadonhora.[2] Masív sa nachádza v povodí Kysuce; severovýchodné svahy odvodňuje potok Sobolčín do Radôstky a Bystrice, juhovýchodné Vadičovský potok a západne sa zvažujúce Povinský potok do Kysuce.[3] Vrcholovou časťou vedie hrebeňový chodník, na ktorý sa v rázcestí Pod Obelcom pripája trasa z Horného Vadičova.
Výhľady upraviť
Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý riedky les, umožňujúci obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrchy pohoria, Malú Fatru, Oravskú Maguru, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky.[6]
Prístup upraviť
- po
červenej trase hrebeňom:
- zo severu z Krásna nad Kysucou cez Černatín
- od juhu zo sedla Žiarce cez Biely vrch
- po
žltej trase:
- zo západu od Kysuckého Nového Mesta cez rázc. Skríželné
- z východu z Radôstky cez rázc. Brehy
- po
zelenej trase:
- z Horného Vadičova cez Skríželné a rázc. Pod Obelcom
- z Radôstky cez Černatín[3]
Referencie upraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 13.
- ↑ a b Malá Fatra – Vrátna. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-10]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-10]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-10]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-10]. Dostupné online.