Pavol Čaplovič

	Pavol Čaplovič
	slovenský archeológ, múzejník
Narodenie	7. marec 1917; Veličná, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	6. máj 1994 (77 rokov); Oravský Podzámok, Slovensko
Rodičia	Jozef Čaplovič; Zuzana, rod. Cimráková
Manželka	Zdenka, rod. Pekarová
Deti	Pavol Čaplovič (* 1954)
Odkazy
Commons	Pavol Čaplovič
	Biografický portál

Pavol Čaplovič (* 7. marec 1917, Veličná – † 5. jún 1994, Oravský Podzámok) bol slovenský archeológ, múzejník, učiteľ.

Životopis upraviť

Pavol Čaplovič pochádzal z Čaplíkovskej vetvy rozvetveného rodu Čaplovičovcov.^[1] V rokoch 1923 – 1928 navštevoval ľudovú školu v rodisku a v rokoch 1928 – 1932 meštiansku školu v Dolnom Kubíne. V rokoch 1932 – 1935 študoval na obchodnej škole v Bratislave a v Martine. V štúdiu pokračoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi (1936 – 1940). V rokoch 1946 – 1949 diaľkovo študoval na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave a v roku 1950 ukončil štúdiá v Žiline. V rokoch 1940 – 1950 učiteľ v Sokolčiach, v Podhradí pri Sučanoch, vo Veličnej, Važci, Oravskej Porube, Párnici, Istebnom a na meštianskej škole v Dolnom Kubíne. V roku 1950 sa stal odborným pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre. V období 1953 až 1979 bol Pavol Čaplovič správcom Oravského hradu a riaditeľom Oravského múzea v Oravskom Podzámku. Začal opravy Oravského hradu pre účely múzea. Uskutočnil archeologické výskumy v Hurbanove, Nitre a na Orave. Za jeho pôsobenia Oravské múzeum založilo Múzeum oravskej dediny – Skanzen v Zuberci.^[2]

So svojimi spolupracovníkmi uverejnil viac ako 100 príspevkov v odborných časopisoch (Archeologické rozhledy, Slovenská archeológia, Vlastivedný zborník, Študijné zvesti, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku) a iných popularizačných časopisoch. Venoval sa najmä archeologickému výskumu dovtedy prakticky neskúmaných oravských pravekých lokalít, ale aj národopisu oravských obcí a dejinám Oravského zámku. Už v roku 1948 realizoval výskum na žiarovom pohrebisku lužickej kultúry vo Vyšnom Kubíne. Na základe výskumu viacerých kľúčových opevnených lokalít z obdobia lužickej kultúry, ako Veličná, Vyšný Kubín - Tupá skala, Nižná, či pohrebísk v Podbieli, Vyšnom Kubíne, Jasenovej, Veľkom Bysterci, Istebnom vyčlenil samostatnú skupinu doby halštatskej, ktorú nazval oravská skupina lužickej kultúry.^[3]^[4]

ČAPLOVIČ, Pavol. Orava v praveku, vo včasnej dobe dejinnej a na začiatku stredoveku. Ilustroval Pavol ČAPLOVIČ. Martin: Osveta, 1987.
ČAPLOVIČ, Pavol. Čaro kresaného dreva: ľudová architektúra Oravy. Martin: Osveta, 1977.
ČAPLOVIČ, Pavol. Oravský zámok. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1967. Náš kraj, 62.
ČAPLOVIČ, Pavol. Veličná: 700 rokov trvania obce. Martin: Osveta, 1972.
ČAPLOVIČ, Pavol. Dolný Kubín. Ilustroval Pavol ČAPLOVIČ, ilustroval Vojtech MESZÁROŠ. Martin: Osveta, 1977, 2, Halštatské popolnicové pohrebisko.
ČAPLOVIČ, Pavol. Dolný Kubín. Martin: Osveta, 1986.
ČAPLOVIČ, Pavol. Ľud Oravy v minulosti. Ilustroval Igor KRPELÁN. Martin: Osveta, 1980.

↑ ĎURIŠKA, Zdenko: Príspevok ku genealógii rodu Čaplovičovcov. Biografické štúdie 30 (2004) 49–84.
↑ AGNET, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002, 1, A-B, ISBN 8089023169. S. 104-105.
↑ LOFAJOVÁ DANIELOVÁ, Barbora. Osobnosti archeológie na Orave – M. Kubínyi a P. Čaplovič v NEUMANN, Martin, MELLNEROVÁ ŠUTEKOVÁ, Jana, ed. Dejiny archeológie: archeológia v Československu v rokoch 1918-1948. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra archeológie, 2020. ISBN 9788022349406 S 28-33.
↑ VLADÁR, Jozef, Zomrel Pavol Čaplovič (1917-1994). Slovenská archeológia. Roč. 42, č. 2 (1994), s. 402-403