RSDr. Pavol Dinka (* 29. november 1942, Skalica) je slovenský spisovateľ literatúry faktu, novinár, mediálny analytik a prekladateľ. Pôsobil na ministerstve kultúry Slovenskej republiky (SR) za tretej vlády Vladimíra Mečiara (1994 – 1998) a v Rade pre vysielanie a retransmisiu (2009 – 2015).

Pavol Dinka
slovenský spisovateľ, esejista, kultúrny činiteľ
P. Dinka v roku 2010
P. Dinka v roku 2010
Osobné informácie
PseudonymJozef Pálenický
Narodenie29. november 1942 (81 rokov)
 Skalica, Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materVysoká škola politická ÚV KSČBratislave
Zamestnanieredaktor
Dielo
Žánreliteratúra faktu, eseje
Témyčasto Skalica a Záhorie
Významné oceneniatrikrát medzinárodná cena Egona Erwina Kischa

Štúdiá a pracovný životopis

upraviť

Po ukončení Strednej všeobecnovzdelávacej školy (1960) a Strednej priemyselnej školy stavebnej (1962) absolvoval v roku 1968 polročné štúdium angličtiny v Missouri, USA, v roku 1980 ukončil štúdium na Vysokej škole politickej ÚV KSČ v Bratislave (politológia) a v roku 1992 absolvoval trojmesačný žurnalistický študijný pobyt v USA.[1]

V rokoch 1968 – 2004 bol redaktorom západoslovenského denníka Hlas ľudu, tlačového orgánu Západoslovenského krajského výboru Komunistickej strany Slovenska (do roku 1990),[2] pričom od roku 1990 pôsobil ako jeho šéfredaktor. V rokoch 1994 – 1998 bol vedúcim kancelárie ministra kultúry SR. V rokoch 1998 – 2001 pracoval v riadiacich funkciách spoločností Mabex (vydavateľ krajských denníkov) a v rokoch 2001 – 2004 v spoločnosti Slovakopress. Členom slovenskej Rady pre vysielanie a retransmisiu bol v rokoch 2009 – 2015.[1]

Od roku 2013 je redaktorom Literárneho týždenníka, časopisu Spolku slovenských spisovateľov (SSS), pričom v rokoch 2016 – 2018 bol jeho šéfredaktorom. V rokoch 2015 – 2019 bol podpredsedom SSS pre médiá a od roku 2017 je členom predstavenstva SSS pre mediálnu sféru.[1]

Zimnoplavecké aktivity

upraviť

Dve knihy Dinkovej tvorby sa venujú (aj) zimnému plávaniu a otužovaniu, a to na základe vlastných životných aktivít a skúseností z rokov 2000 – 2012.

Pavol Dinka spoluzakladal o. z. Slovenské ľadové medvede – Polar bears Slovakia (2006).[1] Bol členom prvej slovenskej otužileckej štafety, ktorá preplávala v roku 2003 Lamanšský prieliv,[3]

Kontroverzie

upraviť

V januári 2009, krátko po zvolení Dinku do Rady pre vysielanie a retransmisiu počas prvej vlády Roberta Fica, obvinil novinár denníka SME Tomáš Bella Pavla Dinku z plagiátorstva, keď na blogu uviedol, že Dinkova kniha Slovenské masmédiá : Metódy manipulácie z roku 2008 obsahuje fragmenty jeho seminárnej práce z roku 2001.[4] Vtedajší riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šipoš vyčíslil, že šlo približne o tretinu Bellovej práce, spolu 740 slov. Dinka sa bránil tým, že o Bellovom texte nevedel a úryvky označené ako plagiát pochádzajú od jeho známeho (v roku 2022 ho dodatočne identifikoval ako syna osvetového pracovníka Jozefa Pokorného[5]), ktorý súhlasil s ich zverejnením v knihe, no neželal si byť uvedený ako ich autor.[6] Šipoš tiež upozornil na to, že si Dinka pod pseudonymom Jozef Pálenický napísal recenziu tejto knihy pre časopis Záhorák,[7] ktorá bola kópiou jej úvodu.[8] Informáciu následne zverejnil aj denník SME s tým, že Dinka Bellov text použil už v roku 2007, v článku „Nevyvážená ‚tlačenka‘ tlačových médií“, publikovanom v časopise Slovenské pohľady, rovnako pod pseudonymom J. Pálenický.[8] Svoj pohľad na kauzu Dinka opísal v knihe Žurnalisti – lovci vo svorke z roku 2010.[9]

Na ďalší prípad plagiátorstva upozornil denník Pravda, podľa ktorého Dinka v publikácii Voda a chlad (2008) bez priznania autorstva použil tri strany textu z práce lekára a otužilca Jozefa Makaia. Podľa Dinku Makai s uverejnením svojho textu v knihe súhlasil, ten však toto vysvetlenie odmietol.[5] Dinka sa neskôr bránil tým, že išlo o „všeobecne platný a vo svete akceptovaný návod na prvú pomoc pri podchladení organizmu“.[2]

Literárne ocenenia

upraviť

Pavol Dinka získal tieto ocenenia:

  • 2016: Cena Egona Erwina Kischa[5]
  • 2019: Cena Egona Erwina Kischa (za diela z oblasti literatúry faktu) za rok 2018: Necenzuzrované eseje a úvahy (2019, spoluautorstvo s Petrom Žantovským)[10]
  • 2021: Medzinárodná cena Egona Erwina Kischa za najlepšie dielo v oblasti literúry faktu v roku 2021[5]

Knižná tvorba[1] Pavla Dinku pokrýva do súčasnosti 20 pôvodných kníh (vrátane spoluautorstva), množstvo publicisticýh článkov, niekoľko elektronických publikácií (audiokniha, CD-ROM, e-kniha), ktoré možno rozdeliť na literatúru faktu, knihy esejí, publicistické knihy a články, iné knihy. Je aj prekladateľom knih z angličtiny a publikoval aj v rozhlase. Dominantnou inšpiráciou jeho tvorby je skalický a záhorský región.

Literatúra faktu

upraviť
  • Skalica a Skaličania v literatúre: príbehy. 264 s., ISBN 978-80-969947-6-2
  • Skalické búdy – príbehy o vinohradníkoch a víne. 2015. 563 s. (viaz., tiež vydané ako CD-ROM), ISBN 978-80-8061-838-4
  • Rovnianske srdce vpísané do skla: 125 rokov sklárskej výroby v Lednických Rovniach.2017. 337 s. ISBN: 978-80-972671-4-8
  • Láska k moci a moc lásky. [rozhovory, črty a reportáže, eseje a úvahy, mediálne analýzy]. 2017. 343 s., ISBN 978-80-8061-984-8
  • Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka, 2021. 693s., ISBN 978-80-570-2791-1.

Knihy esejí

upraviť

Publicistické knihy

upraviť

Iné knihy

upraviť
  • Slovenské národné povstanie a západné Slovensko. 1989. 67 s.
  • Saratovská oblasť. Trenčín, Krajská knižnica, 1989, 93 s.
  • Ľadové medvede v ľudskej koži. 2003.203 s., ISBN 80-89083-38-22
  • Voda a chlad: Prevencia, liečba, rehabilitácia. [zostavovateľ a spoluautor Pavol Dinka s: Ernest Caban, Juraj Čelko, Anton Gúth, Ján Rapák, Janka Zálešáková]. 2008.313 s., ISBN 978-80-967229-5-2.
  • Rovnianske srdce vpísané do skla: [125 rokov sklárskej výroby v Lednických Rovniach].2017.337 s. ISBN 978-80-972671-4-8.

Preklady kníh

upraviť
  • ALBERT, Michael: Život bez kapitalizmu: naša nádej. 2009. 224s.(tiež ako e-kniha) ISBN 978-80-8061-382-2.
  • SCHWEICKART, David: Po kapitalizme – ekonomická demokracia. 2010. 208 s.(tiež ako e-kniha), ISBN 978-80-8061-428-7.
  • CHOMSKY, Noam, David BARSAMIAN, Pavol DINKA. Mocenské systémy: rozhovory o globálnych demokratických povstaniach. 2013.155 s., ISBN 978-80-8061-690-8.

Referencie

upraviť
  1. a b c d e Pavol Dinka [online]. Spolok slovenských spisovateľov, [cit. 2022-11-28]. S. odsek Zamestnanie. Dostupné online.
  2. a b MILAN, Lukáš. Plagiátor Dinka kradol myšlienky viackrát. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2009-02-03. Dostupné online [cit. 2022-12-31]. ISSN 1336-197X.
  3. Zimné plávanie na jazerách [online]. old.senec.sk, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. Archivované 2022-11-30 z originálu.
  4. BELLA, Tomáš. Manipulácia v masových médiách [online]. perohryz.eu, [cit. 2022-12-31]. Dostupné online.
  5. a b c d ADAMEC, Marek. Tvorba presvietená vnútornou katarziou (rozhovor s P. Dinkom). Literárny týždenník (Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov), 2022-11-23, roč. XXXV, čís. 37-38, s. 1, 9,10. Dostupné online. ISSN 0862-5999.
  6. PRUŠOVÁ, Veronika; ŠUTKOVÁ, Veronika. Kritik médií píše ako plagiátor. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-01-21. Dostupné online [cit. 2022-12-31]. ISSN 1335-4418.
  7. PÁLENICKÝ, Jozef. Nová kniha spisovateľa a publicistu Pavla Dinku, rodáka zo Skalice. Záhorák (Senica), 2008-11-19. Dostupné online. Archivované 2009-01-22 z originálu.
  8. a b PRUŠOVÁ, Veronika; ŠUTKOVÁ, Veronika. Mediálny kritik Dinka použil kradnutý text už skôr. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-01-22. Dostupné online [cit. 2022-12-31]. ISSN 1335-4418.
  9. DINKA, Pavol. Žurnalisti – lovci vo svorke : mediálne štvanice : mediálne manipulácie : sankcie a rozsudky nad médiami : etika a korupcie v žurnalistike : slovenskí novinári píšuci "po maďarsky". Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2010. 343 s. ISBN 978-80-8061-413-3. S. 143 – 153.
  10. V súťaži o medzinárodné ceny EGONA ERWINA KISCHA uspeli aj členovia SSS :: Spolok slovenských spisovateľov [online]. www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2022-11-28]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť