Pi (čínsky: 璧; pchin-jin: bi) je typ čínskeho artefaktu kruhovitého tvaru vytvoreného z čínskeho nefritu. Najstaršie pi pochádzajú z neolitu z 5. tisícročia pred Kr.,[1][2] neskôr boli tvorené neolitickou kultúrou Liang-ču (3400 – 2250 pred Kr.)[3], neskoršie pi pochádzajú najmä z dynastií Šang, Čou a Chan. Neskôr sa pi začali používať aj v dynastiách Ming a Čching.[2] Vyrábané boli aj zo skla.

Pi disk kultúry Liang-ču (Museum Angewandte Kunst, 2006)

Popis upraviť

Pi je plochý nefritový disk s kruhovým otvorom v strede. Pi z obdobia neolitu sú nezdobené, zatiaľ čo pi pochádzajúce z neskorších období, napríklad z dynastie Čou, sú na povrchu zdobené (najmä šesťuholníkový vzor), motívmi zobrazujúcimi božstvá predstavujúce alebo spojenými s oblohou ako aj vlastnosti sily, ktorú chce nositeľ vyvolať, alebo stelesniť.

Ako prácne vyrobené predmety, pi svedčia o koncentrácii moci a materiálov v rukách elity.[3]

Význam upraviť

 
Pi s dračím dizajnom

Neskoršie tradície spájajú pi s nebom a cchung so zemou. Disky pi sa opakovane objavujú zobrazené s nebeským alebo zemských motívom čo naznačuje, že kruhový tvar má symbolický význam.

Funkcia upraviť

Od tých najstarších čias boli pi pochovávané s mŕtvymi ako symbol nebies alebo Slnka,[2] ktorý ich mal pomôcť dostať sa do posmrtného sveta alebo "neba" a s cchungom, ktorý telo mŕtveho spájal so zemou.[3] Slávnostne ich ukladali na telo do hrobov osôb vysokého spoločenského postavenia. V neolitických pohrebiskách sa pokladali na alebo blízko žalúdka, brucha a hrudníka.[3]

 
Pi disk s duálnym dračím motívom, Obdobie bojujúcich štátov

Nefrit, podobne ako pi, sa v čínskej histórii používal ako dôležitý symbol hodnosti a na označenie jednotlivca morálnej kvality. Používal sa pri náboženských obradoch a iných úkonoch, pi ako obradný predmet symbolizoval hodnosť cisára, kráľa, vojvodu, markíza, vikomta a baróna so štyrmi rôznymi kuej a dvoma rôznymi diskami pi.

Počas vojen v dynastii Čou (asi 1046 - 256 pred Kr.) boli pi disky patriace vodcom porazených síl odovzdané víťazovi na znak podriadenosti.

Nefritové disky boli nájdené položené na mŕtvolách v hroboch kultúry Chung-šan (cca. 3800 - 2000 pred Kr.).[1]

Veľkolepé pohreby pre elitu neboli pre dynastie Šang a Čou nezvyčajné. Z hrobov elity bolo vykopaných množstvo predmetov.[4] V jednom hrobe bolo nájdených 33 cchung a 25 pi.[1][4]

Vedci si nie sú istý ich presným použitím ani významom.[5]

Cisár Čchien-lung a pi upraviť

V roku 1790 dal cisár Čchien-lung z dynastie Čching na starodávne pi vyryť posolstvo. Na disk napísal aj deň a rok. Cisár Čchien-lung predpokladal, že pi je stojan na misku a tak našiel misku a vyryl do nej správy, ktoré sa zhodovali s tými na disku. Tento disk bol tiež použitý pri pohrebe cisára Čchien-lunga a pri pohreboch iných vysoko postavených ľudí. Toto pi sa teraz nachádza v zbierke Britského múzea.[6]

Vplyv upraviť

Dizajn zadnej strany medailí na Letných olympijských hrách 2008 v Pekingu v Číne je založený na pi diskoch.[7]

Obrázky upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c » Jade Cong [online]. smarthistory.org, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online.
  2. a b c Bi | Chinese Painting, Calligraphy, Ceramics | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c d Teaching Chinese Archaeology, object 3 - NGA Archivované 8. mája 2008, na Wayback Machine
  4. a b Jade cong and bi (article) | China [online]. Khan Academy, [cit. 2023-12-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. MACGREGOR, Neil. A History of the World in 100 Objects. First American. vyd. New York : Viking Press, 2011. ISBN 978-0-670-02270-0. S. 589. (angličtina)
  6. A History of the World in 100 Objects (object 90).
  7. Design of the Medal for the Beijing 2008 Olympic Games Archivované 12. augusta 2008 na Wayback Machine

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pi (nefrit)

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bi (jade) na anglickej Wikipédii.