Prievalský potok
Prievalský potok[1] je potok v strednej časti regiónu Liptov, na juhozápadnom okraji územia obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji. Je ľavostranným prítokom Ľupčianky v povodí Váhu; má dĺžku 3,3 km. Je vodným tokom IV. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-02-12284. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Nízke Tatry, geomorfologický podcelok Ďumbierske Tatry.[2]
Prievalský potok | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Obec | Partizánska Ľupča |
Prameň | Nízke Tatry |
- poloha | Partizánska Ľupča, Ďumbierske Tatry, Latiborská hoľa, |
- výška | 1 245 m |
- súradnice | 48°55′57″S 19°24′04″V / 48,9326°S 19,4011°V |
Ústie | Ľupčianka |
- poloha | Partizánska Ľupča, Ďumbierske Tatry |
- výška | 902 m |
- súradnice | 48°56′56″S 19°25′01″V / 48,9488°S 19,4169°V |
Dĺžka | 3,3 km |
Rád toku | IV. |
Hydrologické poradie | 4-21-02-12284 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň
upraviťPramení v nadmorskej výške 1 245 m n. m. v lesnom extraviláne na severnom svahu Latiborskej hole s nadmorskou výškou 1 648 m n. m., ktorá leží priamo v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, na južnom okraji obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry.
Opis toku
upraviťTečie severným smerom lesným extravilánom, ľavým brehom obmýva les Prievalec, v nadmorskej výške 1 056 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, pravým brehom obmýva zalesnený vrch Latiborská s nadmorskou výškou 1 208 m n. m., v nadmorskej výške 982 m n. m. sa križuje s vedením vysokého napätia, veľkým oblúkom mení smer na východ a obteká vrch Latiborská, ľavým brehom obteká les Nad pílou, záverečných 200 m toku sa stáča na sever a v nadmorskej výške 902 m n. m. ústi do Ľupčianky ako jej ľavostranný prítok. Ľupčianka ďalej ústi do Váhu. Prievalský potok má jeden prítok.[3][4]
Prievalský potok pramení, preteká a ústi na území lesného extravilánu obce Partizánska Ľupča v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji, v geomorfologickom celku Nízke Tatry, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry.[5]
Pôvod názvu
upraviťNázov vodného toku Prievalský potok má pôvod v názve sedla Prievalec s nadmorskou výškou 1 102 m n. m. na území obce Partizánska Ľupča, ktoré je vzdialené od horného toku Prievalského potoka 1 km na západ. Z toponyma Prievalec rozšírením o formant -ský, a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena) Prievalský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Názov sedla Prievalec bol bez zmeny prenesený i na les medzi sedlom Prievalec a vodným tokom Prievalský potok.
Názov sedla Prievalec má pôvod v charakteristickom výskyte topografického objektu prieval resp. jeho zdrobneniny prievalec vo význame menší topografický objekt, cez ktorý vedie cesta, menšie sedlo, menší hrebeň, menší kopec, cez ktorý vedie cesta v pomenúvanom priestore. Cez sedlo Prievalec i dnes vedie dôležitá cesta z Liptovskej Lúžnej do Partizánskej Ľupče. Motivácia pomenovania sa zo súčasnej slovenčiny postupne vytráca, lebo apelatívum prieval, prievalec ako topografický termín ustupuje na okraj jej slovnej zásoby.[6]
Hydronymum Prievalský potok bolo štandardizované v roku 2008.[7]
Referencie
upraviť- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-12-19).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-12-20]
- ↑ Priebeh vodného toku Prievalský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-12-20].
- ↑ Geografické názvy okresu Liptovský Mikuláš A12. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-170/1989 z 27.6.1989. 126 s. S. 64, 65, 66, 105, 108,113. ISBN 80-85164-98-1.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 64, 65. 079-902-87.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 142.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2008, ročník 40, čiastka 1, s. 4. Dostupné online na [4] [cit. 2021-12-20]